[svigabra]

Ahoj Bea! Myslím, že je úplne normálne keď sa necítiš celkom vo svojej koži. Také stavy má občas každý ale nie každý si ich prizná – asi v tom je hlavný rozdiel. My ktorí sme „vypadli“ z bežného života máme až priveľa času na rozmýšlanie nad sebou. Nie vždy je to na niečo dobré – myslím to neustále „vŕtanie“ sa vo svojich pocitoch. Ak sa pozrieš z okna tak uvidíš počasie, ktoré nepridáva na dobrej nálade ani druhým ľuďom. Dokonca v tomto ročnom období je aj každý rok zvýšené riziko výskytu depresií a iných psychických chorôb. U ľudí ktorí nemjú závažné ochorenie ako my.
Dúfam, že Ťa rodinka v lepšom počasí „vyvenčí“ – ak Ťa to neutáža, lebo ja si to v tomto nemôžem dovoliť. Ofúkne ma, pustia sa mi dutiny a hneď mám problém…
Pozri si niečo zaujímavé v telke – aspoň budeš zorientovaná v „celebritách“, alebo si pospi, alebo mi zavolaj!
Myslím to vážne: 02/20766362
Pa Gabi

[svigabra]

Už sme tu zas! V sobotu 16.2. sme boli na klubovej výstave vo Vrbovom. Bola nechutná zima, kamoš mal letné gumy ale prežili sme to! Dafinka mala veľkú konkurenciu – vo svojej triede (mladých) mala 18 spolubojovkýň. Je suverénne najkrajšia ale žiaľ, trochu sa jej poposúvali zuby a preto dostala „iba“ veľmi dobrú. Čo je však najdôležitejšie bola bonitovaná a to znamená, že môžeme mať deti s preukazom pôvodu (rodokmeňom)!
Na vozíku vo výstavnom kruhu som budila zaslúženú pozornosť a ostatným havom to vôbec nevadilo. Dokonca sme tam stretli aj sestricku Dorotelku (dopadla vyborne a rovnako môže mať „papierové“ deti). Najmilšie stretnutie bolo s Bastim – nevlastným bratom. Pusinkovali sa ako dve hrdličky.
Ja sa budemz celého vyčerpávajúceho podujatia kriesiť ešte nejký ten deň ale „misia“ bola splnená a mám ďalšiu chovnú krásavicu!
Pa a hav všetkým Gabi s rodinkou

[svigabra]

Caf! Soráč, že Ťa tu riešime – trochu si vyľakal polovičku. A ja som mierne od fachu – je jedno z akej stránky. Ako psychologička som sa s podobnými problémami stretla u klientov. Keď som mala prvý veľký atak tak som mala podobný stav sama. Neskôr som mala podobné stavy po zjedení vyprážaného jedla (už roky som nejedla moje milované vyprážané žampióny). Dokonca som musela prestať piť alžírsku kávu, lebo mi nerobila dobre šľahačka. Vajčák je aj tak lepší aj bez kávy… To je odo mňa ako od „fachu“ + zo života.
Prajem Ti aby liečba dobre zabrala a aby sa nové dietetické chyby už nevyskytli!
Pa Gabi

[svigabra]

Potešilo ma, že je tu „kolegyňa“ ktorá si tiež dlhodobo pichá avonex! Som rada, že potvrdzuješ aj môj postoj ku tejto (trochu) otravnej liečbe! Tiež som vďaka nemu stabilizovaná a rovnako chrúmem ibalgin. Nemám ťažkosti so žalúdočnou kyselinou ani vredy a preto ho môžem jesť aj inokedy nie len v čase injekcie.
Prajem vetko dobré v živote a ďalší schválený rok liečby!
Pa Gabi

[svigabra]

Prajem Ti čo najskoršie uzavretie dg.- ak sa SM potvrdí (na čo sa ešte čaká?) aby sa liečba mohla čo najrýchlejšie začať! Si aktívna žena a problémy Ťa natoľko neobmedzujú, preto si myslím, že je najdôležitajšie proces zastaviť – ak je to potrebné.
Máš rodinku, veľkého synátora a čo je najdôležitejšie si optimisticky naladená.
Na tejto stránke a aj naživo tu stretneš fajn ľudí s ktorými sa dá pokecať o čomkoľvek!
Všetko dobré a skoré ukončenie neistoty praje Gabi

[svigabra]

Nedá mi aby som sa nepripojila ku tým, ktorí preferujú život. Ten svoj mám rada aj napriek nepríjemným obmedzeniam a chvíľkovým zhoršeniam. Ešte stále mám chuť na hodnotné vzťahy, obľúbené akcie a príjemných ľudí.
Tá miera o ktorej píše vieruš asi prichádza s vekom a pribúdajúcim „rozumom“. Nepotrebujem hýriť a potom sa liečiť – také mám už za sebou.
Únava nastáva aj po príjemných akciách ale spamätávanie sa z nej je veselšie!
S pozdravom a prianím všetkého najlepšieho pre tých ktorí majú ešte stále radi ŽIVOT Gabi

[svigabra]

Tvoj príspevok o miláčikových problémoch po podaní injekcie som si prečítala hneď po uverejnení, ale reagujem až teraz. Je to určite veľmi nepríjemné – pre samotného pacienta, ktorý potom opatrne očakáva každú novú dávku. A samozrejme aj pre partnera, ktorý má ťažkú úlohu – stáť po boku aj keď „traktory padajú“.
Z uvedených ťažkostí mám pocit, že by sa mohlo jednať o tzv.: panickú poruchu – nastáva vtedy, keď človek z nejakého dôvodu alebo pri určitých situáciách prežíva veľké obavy a strach. Tento stav je až neovládateľý a zdravotníci i lekári naň doporučujú dýchať do PAPIEROVÉHO SÁČKU. U človeka nastáva v tom šialenom strachu (a pritom ani nevie, že sa bojí) zrýchlené dýchanie a to potom situáciu ešte zhoršuje. Nastáva hyperventilácia.
Ako prvé bu som výskyt takýchto ťažkostí konzultovala s neurológom, lebo má viac skúseností a najskôr poradí ako ďalej postupovať.
A možno by nezaškodilo skúsiť navštíviť psychológa, ktorý by mal byť schopný podobné ťažkosti (aj rôzne iné) pomôcť prekonať.
Prajem všetko dobré a čo najmenej nepríjemných zážitkov!
Pa Gabi

[svigabra]

Ozývam sa s mierne horšou informáciou o mojej najnovšej a najaktívnejšej „mačko-peici“ Daphne.
Niekedy ma chytí taká aktivita, že riešim aj to čo netreba… Cez víkend som ju postavila na váhu a zistial som, že je pochudnutá. O niečo vyše týždňa nás čaká výstava a preto som uvarila kuracinku – nech sa poriadne napapá. Aj sa napapala! A dnes od rána grckala… Pre týchto mikro-havov je to veľmi nebezpečné, lebo sa môžu veľmi rýchlo dehydratovať. Už s ňou boli naši u veterinára a dostala dve včeličky a diétu na pár dní. Dokonca aj špeciálny nápoj v prášku ktorý rýchlo doplní stratené elektrolyty… Zatial jej nechutí ale hádam sa dohodneme!
A prečo s ňou išli rodičia a nie ja? Tuším od včera sa mi horšie chodí… Dúfam, že iba dočasne.
Pozdravujem všetkých milovníkov zvieratiek!
Pa Gabi

[svigabra]

Už som to pochopila – z napísaného aj vďaka babám. Ingrid Ty sa chceš pripraviť na potencionálnu diagnózu. Dúfam, že som to vyrozumela správne.
Zo svojej skúsenosti môžem povedať len toľko, že na niektoré veci (pozitívne alebo negatívne) sa dopredu pripraviť nedá. Úplne súhlasím s Jarkou, ktorá Ti doporučuje nestresovať sa a čo najviac oddychovať. To je to najdôležitejšia čo môžeš pre seba urobiť.
Mne bola diagnóza „najväčším odborníkom“ nepovšimnutá a znamenala bujnenie SM až do neprehliadnuteľného štádia ale to som našťastie vyhľadala skutočného odborníka. Odľahlo mi (asi po roku sebaľutovania).Neviem ako by som takú náročnú situáciu prežívala keby odomňa závisel šťastný život detičiek.
Je samozrejmé, že si pripravená sa liečiť a znovu opakujem, že si v dobrých rukách a držím palce!
Pa Gabi

[svigabra]

Prepáč za tú „prednášku“! To tie moje akademické pozostatky… Teraz vážne – na základe MRI vyšetrenia Ti nemôžu napísať záver skleróza multiplex. A Dr. Procházková vie čo robí.
Držím palce na čo budeš chcieť! Pa Gabi

[svigabra]

Nález na MRI je iba jednou zločkou alebo časťou pri uzatváraní diagnózy SM. Tuším som to tu už niekde písala ale rada zopakujem: pamätám si, že keď ma to zaujímalo (lebo sa ma to žiaľ týkalo) tak som sa dozvedela: SM je potvrdená na základe pozitívneho nálezu z vyšetrenia MRI (v mozgu alebo predĺženej mieche – alebo dohromady), za posledné 2 – 3 roky sa musí vyskytnúť opakované zhoršnie stavu (ktoré má charakter ťažkostí príznačných pre SM (tras, zhoršenie zraku, chôdze, citlivosti…) a v likvoŕe (mozgomiešna tekutita) odobratom pri lumbálnej punkcii musí byť nález povrdzujúci zápalovú aktivitu.
Wobenzym je určite veľmi prospešný pri akomkoľvek zápalovom ochorení alebo po úraze pri rekonvalescencii (športovci) ale jeho použitie by som konzultovala s neurológom. Význam pri SM má vo veľkých dávkach – terapeutických (3 x 15 tabliet denne). Menšie dávky sú určite prospešné a o ich vplyve na SM nemám presné informácie. Môj prieteľ (má tiež SM) berie „udržiavacie“ dávky (tuším 3 x 3 denne) a má pocit obživnutia. A má lepšiu pleť!
Skorá liečba je veľmi dôležitá pre každého, lebo zabraňuje novým atakom.
Držím palce a prajem všetko dobré.
S pozdravom Gabi

[svigabra]

Už som tu zase – po mierne namáhavej návšteve kamarátkinho perfektného synčeka Riška. Má toľko energie, že mu úprimne závidím! Unavil aj moje 3 nezmary (psie…).
Určite je dobré, keď sa o SM vie, ale z mojich myopaticko – dystrofických skúseností viem, že to začne ľudí skutočne zaujímať až vtedy, keď je zasiahnuté ich najbližšie okolie. Dokonca aj lekári z iných odborov nie vždy mali jasno v tom, že čo obnáša moja základná diagnóza. Z toho vyplýva pre mňa to, že sa o danú problematiku zaujíma len ten kto chce. Ĺudský tvor je jednoducho taký – časť oslovených sa o tému začne intenzívne zaujímať, druhá časť prepne kanál, a tretia skupina pustí informácie jedným uchom dnu a druhým von.
To som si nevymyslela – ono to tak funguje aj pri prevencii (ptotidrogovej, výchova ku rodičovstvu a v iných sférach).
Naša Jarka robí obrovský a záslužný kusisko práce a dúfam, že sa priskoro „nevyfľusne“. Tiež jej veľká aktivita osloví len časť ľudí a nie všetkých, ktorí by mohli a mali priložiť ruku k dielu. Veď nikto nemôže vedieť v akom stave sa zobudí on či jeho partner nasledujúce ráno alebo ako dopadne futbalový zápas jeho ratolesti…
Nerada by som vnášal skeptické nálady!
Vďaka Lenke a Evine sa teším, aké nové zaujímavosti si budem môcť prečítať o ich životoch. Lenka má od včerajšieho behania po obchodoch ešte stále celkom dobrú naladu a Evina na mňa tiež pôsobí v pohode – aj vďaka tomu, že si vie robiť žerty z vlastných „prekecov“ a nezabudla sa smiať.
Tuším idem podporiť priateľa pri sledovaní futbalu (nie, že by som niekomu fandila ale sa rada na neho pozerám keď prežíva hru svojho osudového mužstva…
S pozdravom Gabi

[svigabra]

Načala si aj moju „achillovu pätu“ – tá hlava bola na mne vždy to naj! Vzhľadom na nie celkom fungujúce telo som sa mohla (na veľkú radosť rodičov) spliehať na šikovnú hlavičku. Bola to moja silná stránka, opora, „vstupenka“ do bežného sveta (aby si rozumela ako postihnutá som mohla chodiť do nejakej segregovanej školy a ja som chodila do „normálne“ ako keby sa nechumelilo).
Keď prišla SM tak ma okrem vozíka (na ňom som nemala nikdy byť!) strašilo ešte počuravanie a ohlúpnutie.
Konzultovala som to s ľuďmi od fachu (psychiatri, neurológovia) a jednoznačne sa to netýka každého s SM! Rovnako ako nie každý používa vozík (ten graf v relácii bol síce prehľadný, ale tak to v živote úplne nefunguje).
Dobrú duševnú silu, mentálne (rozumové) schopnosti a pohodu si udržiavaš Ty sama! Kontaktom s milovanými príbuznými a keď je to len trochu možné, tak aj s ďalšími ľuďmi v spoločnisti ktorých sa cítiš dobre.
Ubúdanie pamäťových schopností je normálne a prepáč (dúfam, že Ťa neurazím) že to pripomínam – súvisí s vekom! U každého – bez ohľadu na diagnózu.
Vieš čo je znamenie, že si OK? To že sleduješ televízne relácie, zamýšlaš sa nad nimi, strachuješ sa o stratu pozície poradcu v rodine… Keby si nebola v pohode tak Ti je to jedno. Keď som bola v stredu na krvi, tak pán doktor tak láskavo začal rozhovor, že či doma používam barle a tak a čo mechúr. No barle sú v mojich slabých rikách na príťaž a „pobehuje“ bez vozíka a mechúr poslúcha. Vadí mi iba počasie. Spomenul príbuznú po porážke u ktorej sa prejavuje sociálna demencia – predčasné zostárnutie (duševné) v dôsledku socálnej izolácie. Ten pán Dr. síce nie je psychiate ale pomenoval to správne – izolácia, strata kontaktu s okolitým svetom, absencia záujmových aktivít, koníčkov – to sú najťažšie „postihnutia“!
Bea prajem veľa veselých chvíľ s vnúčatami a prosím, nepozoruj sa.
S pozdravom Gabi

[svigabra]

To sa veľmi teším, že nie len mne pomáha rozptýlenie v obchodoch! Dokonca ani nemusím nakupovať nejaké „veľmi“ dôležité veci pre seba. Skrátka som medzi ľuďmi a dýcham vzduch aj inde ako doma.
Žiaľ s psychológmi je to tak – platí sa hotovými peniazmi. U mňa je to rovnako, lenže v prípade „kolegov“ by sa jednalo o konzultáciu (terapia nie je možná) a určite neočakávam žiadnu platbu – teda ak by mal niekto ťažkú chvíľku.
Veľmi sa tešim, že vieš o liečivých úsmevoch svojej dcérky!
Žiaľ, ja nikdy nebudem mať vedľa seba malú princeznú alebo princa. Rozhodla som sa tak sama a dobrovoľne (nasilu?). Bolo to ešte v časoch keď som o vlastnej SM nevedela ale vrodenú myopatiu som si všimla… Skrátka nechcem „TO“ dať ďalej. A hlavne v čase keď to bolo aktuálne (pred SM obdobie) som nemala partnera s ktorým by som si na takéto zodpovedné poslanie trúfla.
V súčasnosti mám úžasného priateľa (možno ho sem privediem) ale keďže sme obaja odkázaný na pomoc najbližších, tak je táto otázka pre nás zodpovedaná. Inak (neviem prečo to píšem) môžem mať aj zdravé deti.
Moje „terapeutky“ sú štvornohé – nemôžem mať dlhšie zlú náladu, lebo by prebrali aj „mŕtvolu“! Keď cítia, že je mi horšie, tak ma zohrievajú a dokonca aj vycítia miesto ktoré ma bolí. Nie som zástancom nejakých okultných vied (na to som trochu príliš „pričuchla“ vedeckým informáciám), ale zažila som na vlastnej koži.
Idem trochu upratať byt, lebo ma čaká milá návšteva – príde kamarátka s najnovším prírastkom – ročným Riškom, ktorého poznám ešte z dôb, kedy sa len pripravoval na príchod na tento svet.
Prajem pekný víkend! Gabi

[svigabra]

Dievčatá, mala som tu návštevu – dobrého priateľa a preo sa ozývam až teraz.
Leteku myslím si (a neviem čo si o tom myslíš), že by si mala začať brať nejké antideprsíva, lebo máš byť z čoho depresívna. Depka je ludové pomenovanie smutnej nálady, ale depresia je závažné ochorenie. Navyše máš malé dieťatko a to je zaťažujúce obdobie aj pre zdravú maminu. Silná vôľa v tomto prípade nestačí.
Bezmocnosť je moja celoživotná téma – čas od času vie fakt veľmi človeka preválcovať. Je zbytočné sa trápiť viac ako treba – ja mám dlhoročnú veľmi dobrú skúsenosť s antidepresívami. Voľakedy som o tom nechcela ani počuť ale situácia sa vyvinula inak a to som ešte netušila o vlastnej SM (mala som „iba“ partnerské ťažkosti).
Evina je mi jasné ktorého „odborníka“ máš na mysli a ani ten nie je samojediný. Určite by som bombardovala svojho neurológa. Bez ohľadu na kurtzkeho škálu je táto liečba prospešná – je dokázané, že aj počas ataku.
Pa Gabi

[Autor]

Príspevky