zabudka
Reakcie
-
Držím palce na zajtrajšieho zubára Robero… dopadne to dobre a isto bezbolestne tento krát (dúfam aspoň kvôli tebe)
A… život je príliš krátky a vzácny… a ešte k tomu AJ NÁDHERNÝ, tak si ho nedajme pokaziť všetkým tým, čo si spomenul nižšie… niekedy je to nie celkom easy, ale výsledok vždy stojí za to…. no nie???
Tvoje citáty mi dosť pomohli… práve v tejto chvíli… ĎAKUJEM
A čo dodať na tvoje cvičenie? Proste si železo
.Naozaj chcem zo seba dostať aspoň pár slov, aby som uvolnila príval emócií, ktoré ma znova utvrdili, že Pán Boh nás zmeniť chcel a možno iba učí nás, že ŽIVOT SA PREŽIŤ OPLATÍ…
Bola som na 2.Vyrvale… a našla som veľké bohatstvo… ono tam čakalo na mňa a nepýtalo sa ma, či ho prijmem, či nie… nedalo mi inú možnosť a ja som to s otvorenou náručou všetko prijala… a teraz neviem, čo s toľkou krásou, toľkou energiou, toľkým zvláštnym tajomstvom a poznaním, že som ČLOVEK, hodnotný človek a moje bytie je cestou i pre ostatných, pre moju rodinu, priateľov, ale i tých, ktorí ma stretnú náhodou, či sa mihnú len na krátko v mojom živote…
Akcia bola vydarená, plná hodnotného programu. Naša Jaruška to ako vždy zorganizovala bez jedinej chybičky krásy
. Stretlo sa nás veľa, pre mňa samotnú to bolo prvé takéto veľké stretnutie Nádeje, doteraz to bola len jedna rekondička… A bolo to celé Slovensko. Ako echtovná Bratislavčanka musím priznať porážku, lebo ozaj sme tento krát neboli v prevahe… čo je neuveriteľne povzbudzujúca správa na to, že sa celá akcia konala v Bratislave.
Valné zhromaždenie… masáže… prednášky pani doktorky Prochádzkovej – nášho anjela
, nie len na vysokej odbornej úrovni ale aj plné osobných vyznaní a životných osudov, pri ktorých neostalo ani jedno oko suché, ani to pani doktorečky… osobné rozhovory s kňazom Peťom Fígeľom – saleziánom, človekom, ktorý na mňa pôsobil ako skutočná oáza pokoja a radosti zo života… NAŠA spoločná svätá omša na krásnom pútnickom mieste – Mariánka, kde som okolo seba vnímala zázraky… Miruška vedľa mňa prestále skoro celú omšu a pritom je vozík jej spoločníkom… zrazu som zistila, že naše Združenie je prepojené ohromnou vnútornou energiou a putom, ktoré je spojené tisícami bielych stužiek Nádeje…
A večery… no aké už len mohli byť? … trhali sa parkety, lebo pár parketových levov to roztočilo… spievalo sa z plného hrdla, a zistili sme, že gitara je fakt sladké drevo a dokáže robiť divy 
… a v neposlednom rade, tie tisícky prejavov lásky a spolupatričnosti, drobných objatí, úsmevov (no niekdy skôr neovládateľných výbuchov smiechu, z ktorých sa otriasal celý Inštitút pre verejnú správu), povzbudení a rozhovorov…Keď som dnes prišla domov, doľahla na mňa hrozná únava, ale zaspávala som s úsmevom na tvári… nenapíšem prečo… nemyslím, že je to treba… a keď ma podvečer rozbolela hlava, najprv som myslela, že to poriešim tabletkou. No potom som si spomenula na Robkove slová a začala som sa smiať… keď sa ma naši pýtali, čo sa tak smejem, povedala som im… „Viete, mám ohromnú výhodu. Vás, keď bolí hlava, znamená to pre vás komplikáciu… ale mňa keď bolí hlava, znamená to, že mi miznú ložiská…“. Maminka mala slzy na krajíčku a otec povedal, že náš pohľad na vec by mal poznať každý človek a život by začal mať väčšiu hodnotu…
ĎAKUJEM PRIATELIA… ďakujem za všetko… a teším sa na to ďalšie ĎAKUJEM…
je už trošku lepšie, ale zjavne pomáha, keď nevychádzam z domu a kurírujem sa… darmo, Vyrval je Vyrval a keď má človek tú správnu motiváciu, tak vie aj ten svoj organizmus nasmerovať, veď nie sme nijaké B-čka
tak to keď Jaruška začne, že musí tam a tam a nie že chce, tak to ako keby ani nerobila… tak jej prosím vás všetci dohovorte, aby sa o to svoje zdravie leepšie starala, veď kto sa potom bude starať o nás?
V Sporiteľni? Vianočné trhy? …. tak to je úžasná správa
… mala by som naučiť aj ja niečo vyrábať, s mojimi orľ (obe ruky ľavé)… 
no termín sa blíži, tak dúfam, že nálada plná pozitívnej energie a napätia stúpa
… lebo myslím, že sa je na čo tešiť …
ty si uz od Jardu tusim zavisly 
