zabudka
Reakcie
-
Včera som zažila deň, ktorý sa nezabúda a som naplnená silnými dojmami…
VĎAKA Združeniu Nádej – predovšetkým Jaruške, ktorá nás aj napriek mnohým „jobovkám“ a úskaliam, o ktorých sme ani netušili, priviedla všetkých až k víťaznému koncu a nevzdala to
…VĎAKA všetkým ostatným, ktorí sa počas celej príravy i po ukončení, snažili a boli nápomocní v čomkoľvek, čo bolo treba a neváhali priložiť ruku k dielu
…VĎAKA všetkým pacošom a ich rodinám, ktorí aj napriek nástrahám počasia prišli a dokonca súťažili – bicyklovali, behali a dokonca plávali proti silnému vetru, chladným vlnám prekračujúc vlastné limity pre dobro svojho tímu…
Vďaka aj Lydke z firmy Merck, v ktorej hlave celá akcia vzkrsla a s Jaruškou ju dotiahli do dokonalosti, bola to super pááártyyy
…Vďaka za bohatstvo, ktorým ste ma včera obdarili…. i za slzy, ktoré sa mi nie raz skotúľali po lícach, nie však zo silného vetra… boli to slzy poznania a radosti, že som obklopená tak úžasnými a silnými ľuďmi, ktorí síce poznajú veľmi dobre svoje hranice, svoje handicapy, ale o to s väčšou chuťou prijímajú všetky výzvy, aby hranice rútili a posúvali…
… tak veľmi som toto všetko potrebovala vnímať, aby som i ja sama vládala ďalej… Katarina
Emily, tak to veľmi dobre poznáš… tiež ste hrávali skoro do rána bieleho? Nejaké zápisky vám neostali? Sem s nimi
Ani neviem, odkiaľ začať a kde skončiť, ako nájsť tie správne slová pre pomenovanie toho, čo všetko nám, zúčastneným, rekondičák dal dúfam, že dáva aj doteraz.. (alebo mám hovoriť len za seba?
)Aby som sa ale pridržiavala aspoň trošku predmetu
, tak chcem popísať náročnosť v cvičení našich mozgových závitov, o čo sa dokonale postarala, no kto iný, ako naša predsedníčka Jaruška 
… prišla s naoko jednoduchou hrou, ktorá nás ale zamestnávala počas celého pobytu… každučičký večer, často krát dlho do noci…
A princíp? Tak ako sme sedeli okolo stola, jeden povedal ľubovolné slovo a ostatní museli na toto slovo naviazať, aby z jedného slova vznikla na konci pomocou všetkých súvislá a aspoň trošku zmysluplná veta… no poviem vám, vznikalo všeličo…
Dajme napríklad písmeno F a Ž (slová a veta sú absolútne hodnoverné, vznikli po dlhej a ukrutnej námahe našich mozgových závitoch po celodennom náročnom fyzickom výkone a sú vlastnoručne zapísané – originály nahliadnutiu osobne u mňa na papierikoch slúžiacich pre čašníkov pri objednávkach
):F
Futbalista frajer fackal fibrilujúceho Fantomasa fotiaceo frknutého Fučíka fenomenálne fungujúc fľakatým filtrom
Ž
Žanetka žaluje žirafe, že žuje žiletku, žiariacu žltou žiarou, žobrajúc žalude, žijúce žalostným životom žubrienky… žeby žalúzie?
Som vyčerpaná, ešte som to len prepisovala… a toto bol náš chlebík každodenný… po koníkoch a cvičeniach a celom dni.. ale o tom nabudúce… teda ak sa nájdu ľudia, čo budú mať chuť čítať
To be continued
ja myslim, ze koniky boli nasi terapeuti od prveho momentu… trpezlivo od prveho kroku az po posledny… ako vela mohol z nich clovek cerpat…
Rinaldo, Rici, Melon, Hanka, King, Kern, Hurikan, Berta… DAKUJEME
triatlon v druzstve s bilkou-chvilkou… a teda pomalicky ale isto bicykel 8 km
… zajtra necvicim ani za svet… ani za dva… lebo predpokladam, ze este aj v noci vo sne budem sediet na bicykli…
milacku moj, ved nam daj trosku vydychnut
, dnes som skoro dusu vypustila na triatlone – 8 km bicykel a to som mala len tri dni na pripravu… ale o nic nepridete, od zajtra otvaram notebook a uz sa ma nezbavite… ale snad nebudem trpiet monologom
Tonko moj, to je neuveritelne, ty si sa ozval… a ako bicykel, opraseny???
… dnes by si bol na nas hrdy, keby si nas videl… ale vieme, ze aj vdaka tebe bol ten triatlon taky, aky bol 
trening na triatlon uz od rekondicky
dnes a vcera aj 30 minutova rozcvicka (rekondicak motivoval, dufam, ze mi tento dobry zvyk dlho ostane)sme doma…. a ked trosku dospim, tak aj napisem, ake zazraky kazdodenne sa na tomto rekondicaku den co den konali…
dakujeme vsetkym, ktori na nas mysleli…
dnes som „dohovela“, docestovala som poobede domov, stihla som dat nejake to pranie a zajtra smer rekondicka…. ako za mojich mladych cias
… a cely cas bez internetu, paaani, som si myslela, ze to v zivote nedokazem 
vecer: krokovacka popri Morave…
spojene s mojim bahennym kupelom (ale to nikomu nehovorte) 
… povodne to mal byt len vodny kupel pre mojho stvornoheho maznaja… poobedie: posedavanie raz na slniecku raz v tieni spojene s velmi „light“ plavanim…
