[Beata]

normálne som sa potešila, keď som prišla na stránku a videla som, že v oddelení „mám problém“ je nejaký nový príspevok. Jééj, nejaká príbuzná duša. Pokecáme… No ale tu sú všetci takí optimisti, pozitívne ladení ľudkovia a ja som dnes taká smutná… A to sa na Vianoce nehodí. Tak idem sa pekne potichučky odobrať do nejakej inej izby, nech tu nekazím náladu. Inak naozaj… všetkým tým osôbkám, čo sa cítia osamelo so svojou chorobou a sú smutní, že si nepôjdu zalyžovať aj keď napadal sneh, chcem povedať, že nie sú sami. Je nás určite viac, len ako spieva K.Koščová: „zatiaľ sa ešte nepoznáme“…

[Beata]

srdečná vďaka, ale aj ja mávam „blbé dni“…

[Beata]

ktosi raz povedal: „Zabite strach, lebo strach zabije vás!“
Mozem zo skusenosti povedat, ze strach je horsi ako realita, ktorej sa clovek tak strasne boji.
Zivot na voziku nie je koniec sveta! Niekedy mam pocit, ze dokonca naopak. Mam viac casu, vnimam zivot akosi intenzivnejsie a robim vela veci, co ma bavia. Mam viac casu o vselicom premyslat a premyslam o vselijakych peknych veciach. Mozno raz napisem knizku. Ked budem mat viac casu, lebo este stale mam pocit, ze ho je strasne malo a strasne rychlo uteka…
:o)

[Beata]

a neviete nahodou, ako by som mohla tu relaciu zhliadnut? Dik.

[Beata]

ja som tiez siahla uz davnejsie po antidepresivach, lebo ani som si sama so sebou nevedela poradit. Nielen ja som sa citila zle, ale aj ludia okolo mna sa citili zle, lebo som ich niekedy vedome, niekedy len podvedome a nie cielene zatažovala svojim pesimizmom. Viem, že s človekom na vozíku sa žije komplikovanejšie ako so zdravým, ale s depresívnym človekom na vozíku to musí byť dosť neznesiteľné. A ľudia odtiaľ, kde sa cítia zle utekajú preč a idú tam, kde im je dobre. A keďže nechcem zostať úplne sama, musím sa snažiť niečo s tým spraviť. Proste byť napriek všetkým ťažkostiam v pohode. A dá sa to.
Ale Jarda aj podľa mňa trápi niečo iné. Chceš Jardo o tom niečo napísať?

[Beata]

fakt by sme mohli vydavat casopis. Som za vsetkymi desiatimi. Ja osobne sa vobec nestaram, kde sa prave nachadzam a preco, ani co sa stalo, preco sa kto oddelil. Mala som taku otazocku aj ja, ale ani ta odpoved nebola pre mna taka dolezita. (Doteraz neviem :o))Nasla som tu ludi, co si chcu pisat, vselico organizuju, stretavaju, su pozitivni, ospimisticki a to je pre mna dolezite. Potrebujem take stretavanie, rozpravanie, proste ZIVOT. Nech sa nieco deje. Jarka je uzasna osobka, ma zaujem nieco robit aj pre nas, co uz to sami nevladzeme a to je fajn. Ja osobne by som si zelala, aby sme boli jednotni, lebo viac ludi viac dokaze, no ale nebola som nikde hlasovat, tak nebudem ani kritizovat. Vsetci SM-kari sme na jednej lodi, nemuseli by sme minat energiu na nejake zabo-mysie vojny, podme nieco robit radsej pre seba a pre nas vsetkych.

[Beata]

Jardo, mne nevadi, ked postrasis, lebo uvedomim si, ze aj tak to moze byt, poplacem si, ale druhy krat ma to uz nesokuje. Prijmem to. Nevedela som, ze je rozdiel medzi spasticitou a stuhnutostou. Mala som pocit, ze tam asi nieco nie je v poriadku, lebo aj ked to so mnou niekto rozcvici za pat minut je to tak isto. Asi to bude ten poruseny myelin. Ale co? Nezabijem sa. Mozno mozem urobit nieco ine. Pozohybat nohy len preto, aby som sa chVilu lepsie citila. Lebo fakt je ten, ze ked cely den sedim za pocitacom citim sa horsie ako ked sa aspon par krat postavim Myelin, nemyelin. Len co s lenivostou? Ako sa motivovat? Ako, ako? Duch by aj chcel, ale „telo si so mnou robi co chce…“ :o)

[Beata]

no ja som bola s mojou dcerou vo Wiedni pozriet ako to tam vyzera a kupit nejake darceky. Ale bola taka hrozna zima a vela ludi a predstavte si, ze uz o 18,00 zatvorili vsetky obchody. Tak sme si dali super dobru kavu a nieco na zahryznutie, kupili sme nejaku kozmetiku (to ked nic ine kozmetika sa vzdy da kupit) a isli sme domov. Tesili sme sa, ze sme sa potme vymotali, lebo dcera tam bola autom po prvy krat. Takze trochu sme dnes dychali atmosferu vianoc a neupratovalo sa, lebo do vianoc sa este rozhadze.:o)

[Beata]

jarka, len ono je to tazke tu stuhnutost prekonat. Ked telo kladie odpor a noha nejde a nejde zohnut, zbytocne sa namaham… Raz som chcela ist na rehabilitaciu do nemocnice, ze hadam tam nieco so mnou urobia a rehabilitacna lekarka mi povedala, ze nech najprv idem na neurologiu, aby mi dali nejake infuzie na uvolnenie, lebo ked oni budu so mnou cvicit, tak mi tu spasticitu este viac vyvolaju. A to bola lekarka s diplomom. A nemocnici (neurologii) sa vyhybam, lebo akosi sa citim horsie, ked odtial odchadzam ako ked tam prichadzam. Tak ja neviem.

[Beata]

jarka, ja by som navrhovala, aby sa na stránke zobrazovala iná suma – povedzme 100,- Sk. Dalo by asi viac ľudí, lebo to nikomu chýbať nebude. A kto bude chcieť dať viac, dá viac. Ale 500,- Sk môže ľudí odradiť a ani tam nekliknú. A myslím, že každá koruna je dobrá.

[Beata]

chcela by som sa spýtať, či máte problém so spasticitou (stuhnutosťou) svalov. Lebo ja mám, najmä keď je takto zima a idem von, som tuhá ako štolverk. (pamätá niekto na naše výborné štolverky?) Nedá sa to prekonať ani cvičením, lebo tá stuhnutosť sa ťažko prekonáva a keď si vezmem lieky (trebárs baclofen) chce sa mi spať, som malátna a nič z toho dňa potom nemám. Ako sa to dá riešiť?

[Beata]

zase si čítam príspevky o pichaní. Je to normálne vzrušujúce. :o)Páči sa mi, keď si vie niekto urobiť trošku srandu aj zo seba. Potom sa to všetko lepšie znáša.
káča, ja som si povedala, že musím popracovať trochu na sebe, aby ma to úplne nepoložilo, keby som sa ocitla zrazu v živote sama. Aj keby sa to stalo (teraz to tak nevyzerá), tak by som si musela všetko zariadiť nejako ináč. Ale mám pocit, že aj tak sa oplatí žiť. Stále zostáva ešte veľa vecí, z ktorých sa dá tešiť. Ja napr. strašne rada chodím do kina. Veľké plátno, tma, iná realita. Pre mňa stále veľmi vzrušujúce. (ak to nie je nejaká komerčná blbosť) Alebo nakupovanie… Tiež nie je na zahodenie, že?

[Beata]

ste proste úžasná partia. Veľmi som rada, že som vás stretla. Nemyslela som si, že ma ešte niečo také milé v živote postretne. Chodím do dvoch rôzne zameraných skupín, ale tu som sa cítila naozaj doma. Mala som pocit takej vnútornej spolupatričnosti, hoci niektorí z vás tak dobre chodia a dokonca aj tancujú, že naozaj ani ja (a to mám vytrénované oko) som na vás nič nevidela. Želám vám, aby to tak zostalo navždy. Páči sa mi, že tí, na ktorých nič nevidno dokážu prijať tých, na ktorých to vidno a neodčleňujete sa. To je výborné a je to známka zrelosti a odvahy. Priznám sa, že ja som ju na začiatku nemala. Takže máte moje ocenenie, najmä ty, Jarka, tá tvoja veľkorysosť ktorá z teba vyžaruje je skoro hmatateľná. Som tomu všetkému naozaj rada.

[Beata]

čakala som vás pred MacDonaldom a nikdo neprišiel! Kde ste boli? Skoro som zmrzla. Potom som sa išla zohriať do kostola a nejako som to prežila. Hádam z toho nebude nejaká choroba…

[Beata]

Teda tak. Stretnutie sa uskutočnilo a ja som tam tiež bola. Veľmi sa z toho teším, lebo to tak nemuselo byť. Povedala som si totiž, že si pri takej slávnostnej príležitosti na seba musím niečo kúpiť. Tak sme s manželom boli dokonca ešte v sobotu dopoludnia vo Swechate, ale nič som si nekúpila. Kupovali ste si už niečo, keď sedíte na vozíku? No proste vo všetkom som si pripadala ako vo vreci. Chudák môj manžel v tých úzkych kabínkach… Hotové trápenie!
Ale stretnutie vôbec nebolo trápenie! Práve naopak. Spoznala som niektorých ľudí z netu naživo! Fakt sa z toho teším. Jarku aj Lenku, Petra, aj starých známych Ivana, jeho skvelú manželku, dcéru. Všetkých týmto srdečne zdravím. Škoda, že som sa nezoznámila aj s ďalšími ľuďmi, ale snáď nabudúce.
A naša pani doktorka. No proste anjel. To je také úžasné, že ju máme!!!!
Po pätnástich rokoch som si znova zatancovala. Ľudia, to vôbec nevadí, že je človek na vozíku. Aj tak sa dá tancovať! Ak človek zahodí tú svoju hlúpu pýchu a sebaľútosť, že už nie je tým, čo býval a netŕpne, že kto všetko sa naňho pozerá a ako na tom vozíku vyzerá, teda ak všetko toto zahodí za hlavu, môže si tú zábavu celkom dobre užiť! Teším sa, naozaj sa z toho všetkého teším a ďakujem, že som tam mohla byť.

[Autor]

Príspevky