Rozprávate o svojich miláčikoch.Aj ja mám takého jedného a prežila som si s ním viac než dosť.Našli sme ho na chalupe.Niekto milý ho vyhodil z auta.Bol špinavý,zarastený a mal na celej srsti dredy ako černosi na vlasoch.Všade za nami chodil a ja som neodolala,keď sa vyvalil na chrbát a pozrel na mňa svojimi smutnými očami. Ja som sa tiež pozrela na Tatenka(môj manžel)smutnými očami a Tatko neodolal a spýtal sa Mamka chceš ho? Keď sme prišli domov samozrejme nasledovala veterina strihanie
a zistili,že náš Dodenko má iba 6 mesiacov.Doma všetko kusal a sem tam sa aj pokakal,ale pomaly sa všetko naučil,akurát,že nepočúval a stále niekde utiekol až sa nám to vypomstilo a prešlo ho auto,to sme boli akurát na chalupe a hľadali ho skoro celú noc.Našiel sa a na veterine ho operovali nie však veľmi úspešne,pretože mu zaviedli fekálnu infekciu do rany a noha mu odhnila a tak mu ju museli amputovať.Prežila so sním bezsenné noci,keď kňučal v bolestiach a ja som s ním najprv ležala v predsieni na deke a hladkala.ale potom som sa rozhodla ho zobrať do postele a teraz spí s nami.Stal sa z neho neskutočný pôžitkár a náš maznáčik,ktorý vycíti,keď sa necítiš dobre,leží pri tebe s labkou položenou na tebe a túli sa k tebe.V podstate mu ani nevadí,že mu chýba jedna nôžka,beží ako keby mal všetky 4. Je to proste miláčik.
