p.kk
Reakcie
-
Jarka, čítam tvoje príspevky a vidím, že ťa zdrapila veru kvalitná depka
Ale ja som mával tiež aj v minulosti semtam depku, ale takú nie. Dočerta, už dostávam až strach zo seba, také kraviny ma napadajú, čo ma nenapadali počas celej marodky 
Dnes som sa dozvedel ešte jedno blbé info, tá kolegyňa, tá s ktorou som tak dobre vychádzal a ktorá vie o mojej chorobe odchádza do inej roboty. Od septembra. A to zloženie, ktoré tam ostane je fakt super mega brutálne
Ale ja ich nejako zablokujem, najlepšia cesta je proste ignorovať. Hádať sa, to nemá cenu a ničí to nervy.
čoho sa bojím, ale viac, je môj šéf. Vie, že mám SMku, ale asi nechápe o čom je tá choroba, alebo nechce vedieť. Bol zvyknutý, že som bol dráč, a že som celý úrad vlastne ťahal. A teraz, no nebude to možné. Nechcem dostať zase atak. Ten prvý, hoci som o tom vtedy ešte nevedel, že je to atak som dostal v decembri 2008. Proste dral som a dral, ostával dlho do večera a atak sa dostavil. Takže už počujem tie jeho ironické poznámky, že ak neviem pracovať na 100% nemal som sa vracať do roboty. Hmm, od apríla viem, že mám SM. držal som sa až na počudovanie dobre, bol som optimista, ale teraz na mňa doľahla také depka a neviem ako ju odbúrať
Ale ďakujem všetkým za podporu, ste super 
Chlapi problém, je v tom, že 2 kolegyne sú strelené husi. Klebetné zloprajné strigy, ktoré ma vytáčali už v minulosti. Jednoducho sa nedajú odblokovať, lebo sú to doslova požieračky dobrej energie. Tipy ľudí, ktoré dokážu hodiny o niečom hovoriť, človek nemá šajnu, že o čom a akurát nálada ide smerom dole. a hlavne dokážu večne na všetko nadávať, každý je debil, len oni majú patent na rozum. Niekedy to končilo tým, že som ich poslal do čerta a bol pokoj. Ale teraz? Nechcem sa nerváčiť, viem ako zle vplýva stres na našu chorobu. Ťažko sa to vysvetľuje, moja robota je proste často na nervy. Šéf je tiež… no ako to nazvať slušne
Viem riešenie je nájsť si čosi iné. Lenže teraz, v čase krízy? A ešte s mojou diagnózou? Neviem ako sa vrátim do toho cirkusu. Ja som teraz kluďas, všetko nepodstatné neriešim a čo treba riešiť, tak riešim s kludom. A to v mojej robote proste nejde. No, vykecal som sa aspoň 
Hádam nejako bude.No však o to mi ide. Nie sme v práci dobrý kolektív, viem, čo sú to za ľudia a choroba ma zmenila. Na veľa vecí sa dívam už inak, a už vidím ako budem reagovať na blbé poznámky a nepodstatné reči môjho okolia
Kurnik, ľudkovia blíži sa dátum, kedy sa po 4-mesačnej marodke vrátim do práce. A keď si to predstavím, je mi zle. Nie preto, že by som nevládal, ťuk ťuk, cítim sa ceľkom na to vrátiť sa do roboty, ale príšerne sa mi nechce. V robote vie o mojej diagnoze iba šéf a jedna kolegyňa, inak nikto a dajako si neviem predstaviť zase každé ráno vstávať, pracovať, tváriť sa, že mi nič nie je… Prežili ste také stavy niekto? Normálne z toho dostávam depku
Môj názor je taký, že to netreba vravieť. Šéfovi maximálne. Ale kolegom, spolužiakom nie. Ľudia sú svine, je to proste tak. Viem, že pre mnohých debilov sme kripli, hoci ma ide poraziť ak toto počujem
Nie sme žiadny kripli, sme normálni ľudia, ktorí síce ochoreli, ale to z nás nerobí horších členov spoločnosti!!! Máme svoju cenu a nikto nemá právo pozerať sa na nás z kopca alebo nebodaj s ľútosťou. Teda resumé: načo to rožširovať? Aj tak nám nikto nepomôže, je lepšie nechať si to pre seba, zžiť sa s tým, bojovať, nepoddať sa a život pôjde /musí ísť/ ďalej Nejako som poľavil posledné dni. Ale to preto, že furt niečo vybavujem, niekde lietam. Ak sa počíta aj chodenie po meste, tak sa pohybujem teda poriadne veľa
No, ja si pichám Rebif 22, 3x do týždňa. Ja som ležať ísť nemusel, pod dohľadom sestry som si pichol prvú dávku, bola spokojná, že mi to ide a mohol som ísť domov. Btw, ako si na to zvykneš je individuálne. Copaxone je niečo iné ako Rebif alebo Avonex či Betaferon. Ja liečbu neznášam dobre, vedľajšie účinky sú nepríjemné, ale pichám si to niečo cez mesiac, zo začiatku to býva kruté, ale nemusí byť. Neboj, v tvojom centre ťa to naučia, poradia ti, čo robiť aby boli nežiadúce účinky slabšie atď. Držím palce!
Píšeš mi z duše!!! Super napísané, ale hlavne, ja sa s tým 100% stotožňujem!!!!
Aj keď to ide niekedy ťažko, ale vzdať sa je nepriateľná možnosť!!!!jasan, zvladnem
esteze mam mobilny net na mobile, tam sa da pisat aj jednou rukou. Ja som happy, ze je ruka cela a celkovo mam este jednuhojte lidičky. asi tu tak často teraz nebudem chodiť. píšem totiž s jednou rukou. Dnes som sa zdrbal na pravú ruku celou svojou váhou. Nie je to zlomene, ale silno narazené a brutalne to bolí. No, ak sa dari, tak sa darí
Držte palce, nech som čoskoro fit
