p.kk
Reakcie
-
Ešte dodatok pre Aničku ale vlastne aj pre všetkých, novo diagnostifikovaných. Nenenechajte si od nikoho na svete nakecať, že ste niečo menej, invalidi, menejcenní…… Nikto s touto chorobou nemôžeme za to, že sme ochoreli a nemá zmysel sa trápiť nad tým, že ako strašne sme dopadli. Ak žijeme, vieme, že na to sa neumiera. každý deň má cenu!
Anička, hlavne hlavu hore a čierne myšlienky preč! Všetkým nám tu je z toho, že sme chorí ťažko, ale všetci vieme, že život musí ísť ďalej a ešte môže a aj bude mať svetlé stránky! Tá choroba je síce mrcha, potrápi človeka teda riadne, ale nesmieš to nikdy vzdať! Priebeh u každého je rôzny, nikto nemôže dopredu vravieť ako asi dopadne! Neboj, ak ti bude smutno, budeš mať depku, kľudne sa tu vyžaluj, napíš čo máš na srdiečku a bude ti ľahšie na duši. Držím palce!!!!
Presne ako píšeš, podvedomie môže pracovať. Môže to byť aj tým, že sa fakt cítim posledné obdobie pod psa a nič sa so mnou nerobí. Neurologička povedala, že hospitalizácia nutná nie je, takže fajne mi trpnú ruky, nohy, som z toho strašne nervózny. Nechodím ani von skoro, ešte aj písanie na pc mi robí problém, nakoľko prsty si skoro necítim a tak aj tento text píšem už asi 10 minút. STále čakám na liečbu a stále márne. Od apríla! Som stále na maródke, šéf ma ustavične bombarduje telefonátmi, kedy sa vrátim do roboty, výplata nulová, iba sociálka….. No myslím, že u mňa je to stres. Ak by sa to nechcelo upokojiť tak zájdem za kardiológom. Ďakujem všetkým za odpovede
Dík za postrehy
Soláč som posledne dostal koncom apríla, veľké dávky, ale tým to asi nebude, že? Problém by mohol byť ešte v tom, že som bol predávkovaný Prednyzonom. Moja šikovná neurologička mi ho predpísala zle a až na popud mojej obvodnej lekárky som ho vysadil, lebo som vraj bral nenormálne vysoké dávky. Už vtedy sa mi pridružili problémy s vysokým tepom. Tak neviem, dnes ráno som mal 129 na 84, taký nízky tlak som tento týždeň ešte nemal.
No a možno sa divíte, že ak som mal atak, prečo som nešiel na preliečenie soláčom. Podľa neurologičky to nie je nutné!!!!!!!!!! Škoda rečí, len toľko poviem, že ona si zaslúži riadne problémy, koleduje si o to už dlhoAhoj Anna.
Nemôžem hovoriť za všetkých, lebo všetkých ani nepoznám. Ja som tiež nový pacient s tou potvorou a som normálne zamestnaný. Poznám jednu pani, tá to má už asi 10 rokov a stále pracuje. Ono to je isto individuálne, každý prípad je iný. Ale neboj sa, diagnóza SM neznamená automatický indvalidný dôchodokTebe robili aj krvné testy, či môžeš brať Rebif? Mne iba lumbálku. No jeje, že by zase niekto niečo pokazil?
Minulý rok som ešte robil desiatky kilometrov denne. Tento rok moja štatistika – 0 km. Do apríla počasie bolo nič moc a potom mio zistili, že to mám, a som na maródke. Potom sa pridružili závraty a strata rovnováhy a tak bike smutne stoji v garáži. Ale verím, že ešte tento rok o oprášim! No a prilbu si samozrejme kúpim a budem zase druhý Lance Amstrong
Ďakujem za privítanie v klube
Inak ja som si tiež svoje preskákal, na MR, VEP a BAEP som musel dochádzať do Popradu, na lumbálku do Košíc…. Najviac sa mi „páčilo“, keď v KE stratila moje výsledky od očného, takže som musel tieto vyšetrenia absolvovať ešte počas hospitalizácie v KE, čo ju zbytočne predĺžilo o 2 dni. A hlavne to čakanie všade, to je otrasné. Na MR som čakal raz 4 hodiny, druhý krát 3 hodiny a to všetko v čakárni o veľkosti asi 3×3 m 
, fajne vydýchanej, bez klimatizácie. Zatiaľ mám s lekármi hlavne negatívne skúsenosti. Napríklad moja neurologička bola taká šikovná, že mi zle predpísala Prednizon, predávkoval som sa, bolo mi dobre zle, pečeňové testy otrasné, ešteže cukor mám na počudovanie v norme. No a teraz samozrejme to nekonečné čakanie na schválenie liečby. Ale nechcem šíriť negativizmus, von je zatiaľ aspoň u nás pekne, svieti slnko, aspoň to človeka poteší ak už ničJeeej, toto je skvelé, toto si idem napísať aj ja, je to skvelé! Možnosti sú vždy 2. Budúcnosť môže byť dobrá alebo zlá. Ale aká bude, to nemôžeme vedieť a je zbytočné triasť sa aká bude. Nejaká už len bude
