Bicyklovanie: áno – nie ?
- This topic has 53 odpovedí, 12 hlasov, and was last updated pred 15 years, 2 months by jareš.
-
AutorPríspevky
-
18. mája 2008 o 8:42 #534jarešÚčastník (Participant)
teda aspoň ja…ako stále ešte pohyblivá…sa tomuto druhu veľmi rada venujem…len ten čas, keby chcel troška podrásť alebo zvýšiť kapacity
svojho času som organizovala cyklistické tábory pre deti a mládež a bola som ako vedúca vždy v prvom – najlepšom družstve…
…prvé roky som bez akéhokoľvk zaváhania, bez problémov vládala a bola som neprekonateľná..to boli detváky ešte menšieho vzrastu čo sa týka veku a fyzickej zdatnosti(12-15 r.)..tak nebol pre mňa problém byť najrýchlejšia
…o kúsok ďalej som už bola ako vedúca stále prvého družstva prvá, vďaka tomu, že ma nikto nesmel predbehnúť…ale ešte to ako tak išlo a nebolo ich veľa, ktorí by to dokázali – predbehnúť ma
…ďalšie roky sa už začala prejavovať moja dobrá trénerská vlastnosť, pretože moje vytrénované decká ma už začali zdatne predbiehať a nič to s nimi nerobilo…čo nemôžem povedať o sebe
…až prišiel čas, kedy som musela hlásiť, kde sa budeme čakať…teda väčšinou, keď sme sa dohadovali, kde ma budú čakať…to bolo tak „ponižujúce“…ale zároveň šťastné, pretože kým oni sa výrazne zlepšovali, mne akoby sa sily strácali ale tešilo ma, že to bola aj moja zásluha…žeby to bolo vekom ?…určite to bolo vekom…tak takto som sa ja zúčastňovala bicyklových táborov a popritom sme s manželom a s mojimi deťmi (dobrovoľne) výdatne bicyklovali takmer každý víkend…
zakúpili sme si s manželom to nejlpšie, čo nám mohol obchod v rámci akej takej ceny ponúknuť a veselo sem využívali každý voľný čas…
Všetko sa zmenilo v roku 2006…ku dnešnému dňu sú to dva roky, čo som poriadne nebicyklovala…aj keď sa stane, že sem tam s manželom prejdeme akúsi vdzialenosť…ale potom sa liečim aj týždeň…
teraz mi môj drahý navrhuje zakúpiť bike…domáci stacionárny…pri obhliadke v obchode znela ako jedna z mojich otázok…vydrží dostatočnú záťaž ako vešiak ?
ale v piatok som absolvovala výlet do Modry, kde nás boli pozvali lekári z Bernard cyklo-klubu, po prednáške, ktorú nám tam dali…som nadobudla nové rozhodnutie a mám v pláne sa začať opäť venovať bikeovaniu.
no, uvidíme, či nezostane len pri mojom skálopevnom rozhodnutí…všetko záleží len na tom, čo sa má stať…tak to sa aj stane…alebo že by sme v tom vedeli aj my niečo urobiť ?
ako to vidíte ostatní ?…viem, že existujú aj trojkolky…píšem to preto, lebo viem, že nie všetci dokážu udržať rovnováhu na tých dvoch kolesách, ktoré nám bike poskytuje…a videla som na vlastné oke takúto trojkolku…
18. mája 2008 o 18:30 #2580jarešÚčastník (Participant)tak som si povedala, že práve dnes je ten pravý deň, aby som dokázala, že bike je dobrý „liek“ na SM.
Som „ťava“, po včerajšku a po celotýždňovom „makaní“ na Kroku som si dnes bláhov myslela, že som takmer ako „zdravá“…a vydali sme sa na bike.
Kto pozná Bratku…vyštartovali sme z konečnej na Dlháčoch a prešli sme cez most Lafranconi do Petržky stade sme sa po hrádzi presunuli k dostihovej dráhe a odtiaľ cez kanál a okolo Draždiaka až na konenčú , kde mi Lenka v utorok počas cvičenia ukázala kam chodí na zmrzlinu.
Tu sme sa nadlábli zmrzkou so šľahačkou a čokoládovou polevou, aby som nabrala energiu a vytrvalosť a pobrali sme sa presne tou istou cestou späť.
Ľudia…môžem povedať, že som fakt „ťava“.
Neviem čo si to stále dokazujem…voľakedy som takúto trasu považovala za podceňovanie a dehonestáciu mojich schopností…
teraz, keď som dorazila, si myslím, že som absolútna šampiónka a majsterka Sveta, že som sa vôbec dokázala vrátiť domov a nemusela som čakať niekde pokútne, kým po mňa príde môj s aftom…Podpisy prosím až na letisku.
Tak teraz, keď to tu píšem som sa práve rozhodla, že tomuto je koniec…a to definitívny…od zajtra chodím do práce na bike a všade, kam to len bude možné sa presúvam na bike…dobré rozhodnutie ?
Stále si myslím, že to chce len tréning…že som dnes skrátka bola len šialene unavená a nevyspatá, a preto som skrátka nebola schopná zvládnuť to tak, aby som nepadla od únavy…ja som nebola schopná vyjsť ani len po svojich do kopca, čo sa mi tak podlamovali kolená a nevládala som dvíhať nohy…
teraz tu sedím ako prikovaná a neviem ešte, čo to spraví, keď sa budem chcieť presunúť do izby…
asi nakoniec naozaj pôjdem do fitka ku Marošovi, nech zo mňa spraví železnú lady…
18. mája 2008 o 19:19 #2581TatianaÚčastník (Participant)Ty si teda dobrý extrémista… Človek by si myslel, že po včerajšku budeš dnes ležať pred telkou a vegetiť. Ale to je asi typické pre ľudí s našou diagnózou. Nevieme, kedy prestať
Neboj sa, kondička sa časom zlepší. Ja som po prvej joge nemohla skoro ani chodiť, taká som bola drevená. Teraz je to už oveľa lepšie.
Inak, mám ti poslať fotky z Kroku alebo máš veľa?
18. mája 2008 o 22:04 #2584jarešÚčastník (Participant)prosím, počli mi ich – fotiek…čo najviac..aj všetky…minulý rok som takto pozbierala od všetkých fotografujúcich a urobila som potom taký prierez, lebo každý fotil v inom čase a iné veci..ale spoločne som to vedela zrekapitulovať…
apropó…som terazky naozaj živá „mŕtvola“…som naozaj extrémista…nepoznám zlatý stred…som buď vľavo alebo vpravo
akurát neviem, kde som teraz
ale za chviľu budem ležať v posteli a oddychovať spánkom spravodlivých…tiež som si myslela, že budem dnes len ležať a nečinne sa prizerať do bieleho stropu…naozaj som si to myslela…a po pravde som to aj plánovala…naozajale veď v noci sa vyspím…dnes tu nebudem do polnoci a pôjdem spať ako slušná osoba pred polnocou…a zajtra si to s tým bikeom rozdám znova…pokorím ho potvoru jednu
18. mája 2008 o 22:22 #2586TatianaÚčastník (Participant)fotky pošlem na CD, lebo sú dosť veľké. Dobrú noc, idem pomaly aj ja spať. Páčko.
19. mája 2008 o 11:58 #2596monyÚčastník (Participant)Ja s Monikou sme chodili bicyklovať asi po roku ako ochorela, to brala veľké dávky prednisonu a vtedy ešte mala oveľa lepšiu stabilitu ako teraz – rady na to spomíname, lebo teraz po šiestich rokoch sa stav zmenil, stabilita je nie v poriadku a bol by to veľký risk vyjsť na cestu. Máme doma stacionárny bicykel, tak momentálne keď chce a vládze chodí na ňom. Viem aj ja o trojkolkách a mala by ich preplácať aj zdravotná poisťovňa, ale bolo by treba miesto, teda cestu nejakú nefrekventovanú pre istotu a to u nás len riadne alebo prašné a po tých sa nedá – sú deravé.
Takže kto chce a môže – stacionár.Viera a Monika
19. mája 2008 o 19:09 #2607ValikaÚčastník (Participant)Bicyklovať? No rozhodne áno. Mne bicyklovanie pomohlo odraziť sa od psychického dna. 2-3 týždne po tom, čo ma pustili z nemocnice so všetkými známou diagnózou SM, som si obstarala eliptický rotopéd (niečo ako bicykel len bez sedadla). Boli dni keď som dala aj 50 km, ale tak denne 20 km zvládam v pohode. Bohužiaľ na bicyklovať do prírody tak skoro nepojdem, kedže nevídim na Ľ.oko a mam strach, Predsa to už nie je ono, a človek na bicykli potrebuje mať oči všade. Som vďačná, že človek môže bicyklovať v pohodlí svojho domova, pozerať popri tom telku a tým robiť niečo pre svoje zdravie. Ak je to čo i len trošku možné, bicyklujte, je to super.
19. mája 2008 o 21:10 #2611jarešÚčastník (Participant)to je fantastické, čo si napísala….krásne sa to číta, som veľmi rada, že aj ty máš podobný názor a že bikeuješ doma….nie je nad vlastné skúsenosti…ďakujem
20. mája 2008 o 7:14 #2614jarešÚčastník (Participant)Vierka, to znamená, že Monika doma bicykluje ?….to je úúúžasné…len nech neprestáva…pokiaľ to zvláda, nech len pokračuje…môže to doniesť len vytúžené „ovocie“…akýkoľvek fyzický pohyb, môže v tomto ochorení pomôcť…
dokonca som čítala, že aj úplne nevládni pacienti, ak cvičia len v duchu, silou vlastnej myšlienky a vôle, tak sa im podvedome pohybuje svalstvo…Monička…si perfektná…len bicykluje ďalej a ak to dokážeš, zvyšuj záťaž…systematicky, pomaličky….
páááčik
22. mája 2008 o 20:13 #2632jarešÚčastník (Participant)dnes…som si to s bike-m rozdala opäť…prišla som na návštevu do Petržky a dala som si s Lenkou a Duškym s priateľkou zmrzku…potom sa však začalo divne zaťahovať a to ma vyhnalo späť na kolesá…
terazky som dofrčala…ale už to bolo lepčejšie…
27. mája 2008 o 21:36 #2650jarešÚčastník (Participant)aj dnes som dala bike-u dobre do držky
ale už pociťujem zmeny…teda, lepšiu výkonnosť a prišla som na to, že správne nafúkané duše uľahčia úúúžasne bicyklovanie
ani som netušila, ako dokáže vykývať moju rovnováhu podhustená duša na bike.
tak bicyklikujte o 106…aj doma…mne to zrejme začalo pomáhať
28. mája 2008 o 19:49 #2652JanaÚčastník (Participant)Ahojte, tiež hovorím bicyklovaniu jednoznačne áno. Doma mám eliptický trenažér, ale teraz to počasie priam volá von. Snažím sa hýbať, kým sa dá. A akosi si ten pohyb „užívam“ viac ako v časoch, keď som nevedela o SM. Na bicyklovaní je zaujímavé, aké sú všetky tie cesty, čo sa z auta zdajú úplne rovné, zrazu kopcovité…
28. mája 2008 o 21:30 #2655jarešÚčastník (Participant)Janka, akosi máš pravdu…a ešte by som pridala, že aj taký vánok dokáže divy…
ako ti dopadla škola ?
29. mája 2008 o 10:45 #2657JanaÚčastník (Participant)Díky za opýtanie, dobre. Som rada, že to mám za sebou. Dosť som sa obávala, či sa mi tá nervozita neodrazí na zdraví, ale zatiaľ som v pohode (klop-klop na drevo). Preto sa aj snažím teraz každý deň trochu športovať, aby som ten nahromadený stres zo seba dostala.
31. mája 2008 o 12:10 #2665jarešÚčastník (Participant)teda môžem gratulovať ?…už si Ing ?
a dnes idem zase pokúsiť sa pokoriť bike..tak držte prštiaky
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.