[jareš]

Vierka, viem, že máš pravdu, aj Milka povedala to isté…už ma to zastavilo, už som od soboty out…ved to je uz velmi dlho…

musím povedať dievčatá, že ma vaše slovíčka dojímajú, veľmi úprimne to myslím, cítim z vás kopec lásky…ĎAKUJEM vám…

idem sa pochváliť…dnes v noci som spala…konečne som prespala na dvakrát celú noc… konečne cítim zlepšenie…

[jareš]

je to možné, aby tá choroba mala takú silu ?
neuveriteľné…ale mňa nedostane… teda dúfam

[jareš]

Milka, máš pravdu…úplne vo všetkom….
človek sa však učí celý život…aby som vždy nakoniec došla na to, že všetci sme nahraditeľní…
ale o tom ti porozprávam až osobne…

dakujem ti za tvoje slovíčka sú pekne a dobre myslené…dakujem

[jareš]

Milka, ty potvora jedna…ale máš pravdu, až tento stav mi spôsobil, že naozaj ležím, teda, ak mi to dovolí moje telo, lebo nevládzem dýchať a dusím sa…
no…veď počkaj…len čo bude po všetkom…do postele sa dostanem až keď pôjdem spať….

a vonku je tak kráááásne…aaach, milujem, keď sneží a psiská sa naháňajú v snehu…ani o psov sa nemôžem starať

[jareš]

intezívne ležanie a „boj“ s „nepriateľom“ menom chrípka so zápalom dutín a priedušnice…

[jareš]

tak už zase nič…ale som zranená a okrem toho riešime aj nekalosti …prirodzené ľudské vlastnosti….

[jareš]

Miluška….obdivujem…úprimne …. to šitie, to je niečo…tá trpezlivosť a motorika…no….dobréééé

[jareš]

Tánička, volaj

[jareš]

to mas dobru vyhovorku

[jareš]

Janulka…bola dnes relácia pri príležitosti spadnutia lietadla….bulila som… Janulka, povedz im tam hore, že tu na nich všetci myslia…aj tí úplne neznámi….

[jareš]

lipkaaaaa…chrustik, ozvi sa nám …pls pls pls

[jareš]

včelička včeličková…daj sa premenovať…

[jareš]

Milka, ďakujem krásne…ráno to bolo celkom dobré…ale po krokovačke som sa ledva dovliekla domov

určite to bude lepšie…

[jareš]

šikulečka šikovná…čo povedať iné….som tak rada, že sa poznáme…som šťastná, že som tvojou priateľkou cmučenky

[jareš]

dievčatáááá ďakujem váááám…toľko entuziazmnu ste do mňa teraz vliali…božínku, som tak rada, že vás mám…dakujem

vcera aj dnes bolo krokovačka, už po vychodneom snehu…a bolo to velmi fajneee, vcera som s manzelom dokonca presla kusisko cesty cez mesto a nasledne okolo Dunaja…ludia, ten pocit…ja vam ho tak velmi prajem…ono mi to zrazu die…čo mi nikdy nešlo, bola som hned unavena, nevladala som, hned som sa potacala…teraz sa sice tiez zapotacam a idem vselijako na krivo…ale mne to ide…chapete to ?…teda to bola hlupa otazka…ja sa proste tesim…

ak budete chciet vedeit preco…uz som to spominala…poviem aj vam…len prosim, aby sme sa mohli stretnut na prednaskovom maratone, aby som to mohla povedat vsetkym naraz…

[Autor]

Príspevky