bilka-chvilka
Reakcie
-
Lívinka túto báseň venujem špeciálne TEBE dodatočne k nedávnemu sviatku /žeby k narodeninám?
/ so želaním, nech žiaden z Tvojich pokusov nezlyhá..
Pokus
Pokúšam sa slovami vyjadriť lásku,
no neviem nájsť odpoveď na jednu otázku:
Prečo dokáže spôsobiť toľké trápenia,
ktoré sa často z lásky na nenávisť premenia?Pokúšam sa zistiť hodnotu lásky,
narážam ale na bariéru tejto otázky:
Prečo lásku vieme oceniť až vtedy,
keď sa zrazu stratí a my ani nevieme kde a kedy?Pokúšam sa objaviť silu lásky,
no nedokážem prehliadnuť dôležitosť otázky:
Kde zostala ukrytá tá nikdy nekončiaca sila,
keď tento najsilnejší cit nevera vždy ľahko narušila?Pokúšam sa bojovať za spravodlivosť lásky,
núka sa mi však nasledovná varianta otázky:
Načo sa snažiť vyhrať vopred prehratý boj,
ktorý každej duši spôsobí len nekonečný bôľ?Moje pokusy na poli lásky teda zlyhali,
ja však nezúfam, ako by ste možno čakali.
Stále hľadám odpovede na vyslovené otázky
a pokúšam sa pochopiť hodnotu, silu a spravodlivosť lásky.Naozaj ma veľmi teší, že sa tieto moje pokusy páčia, zajtra teda pokračujem s básňou s veľmi priliehavým názvom, bude sa volať „Pokus“..
Iba tak som raz sedela a premýšľala, uvažovala, zvažovala a…Zrazu vznikla táto báseň..
Iba tak
Iba tak sedím a premýšľam,
čo so mnou osud vlastne zamýšľa.
Riešim otázky, na ktoré nejestvujú odpovede
a uberám sa cestou, ktorá nikam nevedie.Trýznim dušu úvahami, čo by bolo, keby
a podstatu svojho bytia tým ženiem do záhuby.
Uvedomujem si nezmyselnosť svojho konania,
no láka ma pocit byť aspoň v úvahách nie vždy normálna.Často sa mi stáva, že strácam pôdu pod nohami,
no vždy ma niekto pred pádom zachráni.
Asi je to zásah osudu, ktorý mi nedovolí ten pád,
a preto pošle za mnou niekoho, kto ma má rád.Iba tak si myslím, že by som mala prejaviť viac vďaky,
keď aj nabudúce uniknem z nebezpečnej mláky,
ktorá chce zaplaviť všetko krásne v mojom bytí,
ale ten, čo ma má rád, ma vtedy opäť pevne za ruku chytí.Táto ľúbiaca ruka ma vždy drží nad hladinou,
aj vďaka nej ľahšie zvládam dôsledky unáhlených činov.
Preto sa skláňam pred mocnou silou lásky a osudu,
lebo práve tá ma naučila plávať aj proti prúdu.Som naozaj rada, že moje básnické pokusy mali takú pozitívnu odozvu, obávam sa, že tým pádom tu bude tých mojich rýmovačiek viac..
-a možno inšpirujem aj vás ostatných, tak hurá do tohoMám pocit, že je čas pridať ďalšiu rýmovačku..
Pocit
Mám pocit, akoby sa osud so mnou zahrával,
hádže mi pod nohy polená a celkom sa na tom zabáva.
Mne však do smiechu veľmi nie je,
mám pocit, že niečo zlé sa so mnou deje.Stroskotali mi všetky plány,
ktorými som v budúcnosti chcela otvoriť brány.
Tie zostali napriek mojej snahe pevne uzamknuté
a mám pocit, že môjmu osudu je to celkom ukradnuté.Jeho zvláštny zmysel pre humor ma zaráža,
on mi však spoza zamknutej brány iba zamáva.
Vraj si dávam nereálne ciele,
ktoré skončia v neprístupnej cele.Moje pocity sú však v tomto smere odlišné,
nemám chuť podriadiť sa-veru nie!
Nech si osud brúsi zuby na niekoho iného,
v mojich plánoch svitá NÁDEJ niečoho lepšieho.Pocit vytúženého víťazstva sa mi rozlieha po tele,
prekonala som samu seba a to ma pri srdci hreje.
Vidina, že konečne svitá na lepšie časy
ma napĺňa šťastím-a to, milý osud, vziať veru nedám si!ahoj, vôbec ničoho sa nemusíš báť, nemáš sa čoho, každý, koho poznám a čo berie Tysabri, tak si to pochvaľuje a je s tým spokojný, hlavne je super tá aplikácia iba 1x mesačne a to, že to nesprevádzajú nejaké chrípkové stavy, príp. zápal, modrina či začervenanie pokožky po vpichu..ja napr. subjektívne zhoršenie necítim, len MRi odhalilo, že nejaké ložisko mám mierne zväčšené, ale zaujímavé je, že bez Tysabri som už 4 mesiace a cítim sa stále rovnako, akoby ma to stabilizovalo alebo čo..
Takže zostaň v pohodke a teš sa na to, čo príde..Ahojte, padli tu otázky, či niekomu túto liečbu vzali, keď mal nejaký atak, resp. čo sa deje po tom, keď Tysabri nezaberá..Takže-ja som Tysabri brala vyše roka, počas tej doby som bola 2x na preliečení kortikoidmi, ale problém nastal až vtedy, keď som na poslednej MRi mala zväčšené ložisko, čakám akurát na zamietavé stanovisko ohľadne pokračovania v ďalšej liečbe Tysabri, na to ma už môj ošetrujúci lekár upozornil a navrhol mi skúsiť liečbu betaferónom, podotýkam, že pred Tysabri som si pichala Avonex..Tak zatiaľ čakám na to, či mi ten betaferón vôbec schvália, keďže Tysabri u mňa veľmi neúčinkovalo, hoci ja som sa po celý čas, kedy som chodila na tie infúzie, cítila stále rovnako-ani lepšie, ale čo je podstatné, ani horšie, tie 2 hospitalizácie ohľadne Solumedrolu boli skôr preventívne, na uvoľnenie kŕčov v nohách, ale najviac zavážilo to zhoršené MRi..Inak ako veľké plus pri tejto liečbe som teda aspoň ja vnímala to, že sa berie formou infúzie 1x do mesiaca, nie sú tam žiadne zápaly po vpichoch ako povedzme pri betaferone, žiadne horúčky, skrátka ja som celú liečbu od začiatku do konca zvládala absolútne bez akýchkoľvek badateľných vedľajších účinkov..Všetkým držím palce, aby liečbu Natalizumabom zvládali rovnako, ale bez toho zhoršeného MRi, samozrejme
Jarka, tak ako som Ti cez phon spomínala, cvičím na Orbi-treku, či ako sa to vlastne ten stroj volá, mám pocit, že to pripomína jazdu v zime na bežkách, takže si to vnútri v teple vcelku užívam..
)) najskôr som len zalomila rukami, keď som ho zbadala pod vianočným stromčekom, lebo ja som pôvodne chcela stepper, ale teraz som neskonale „Ježiškovi“ vďačná, že sa rozhodol práve pre túto cvičebnú variantu.. Zo začiatku som potrebovala pomoc, keď som išla „na to“ aj „z toho“, ale za krátky čas som to už v pohodke zvládala a doteraz aj zvládam sama…Síce je to „len“ 0,5 km ráno a 0,5 km večer, ale tým, že pri tom stále stojím a že vlastne precvičujem pritom celé telo, mám pocit, že to stačí a…vrelo odporúčam aj ostatným nadšencom pohybu)Takže, milé spisovateľské sestry-čarodejky, myslím, že 3 páry našich rúčok toho dokážu vykúzliť /resp. vyťukať do klávesnice
/ oveľa viac a preto hurá do 3-násobného spisovateľského čarovania..
Síce doteraz som bola v ako sa ukázalo, mylnom presvedčení, že „pasovať“ sa dá len do rytierskeho rádu, ale keď naša Jarka, ktorá toho predsa len zažila, videla, možno aj „pasovala“ viac navrhla, že spolu s Lívkou sme pasované na združenárske spisovateľky, tak teda ja za seba súhlasím..A dúfam, že Lívka bude v tomto so mnou za jedno…
Oslavy prvého výročia Nádej-e.
Jeden rok Nádeje..-v mojom prípade by sa to dalo chápať nielen ako oslavy Nádeje ako združenia, ale aj oslavy toho, že práve toto združenie mi prinieslo do života novú nádej..Nádej, že dovtedy pre mňa len obyčajná fráza kamaráta Robka z Trenčína o tom, že „bude lepšie“ sa naozaj naplní a že sa tak stane aj vďaka úžasnému kolektívu, v ktorom som našla zaľúbenie /a nie je to len kvôli spoločnému SM-kovému osudu/ , ktorý ma vnútorne posúva vpred a dáva mi okrem nádeje aj silu prekonávať bežné prekážky, ktoré na mňa /a určite nielen na mňa/ striehnu v každodennom živote..A práve v takomto duchu, v ktorom endorfíny, čiže hormóny šťastia na nás striehli za každým rohom sa uskutočnilo aj výročie založenia združenia sclerosis multiplex Nádej.
Úplne prvé kroky nás všetkých viedli do reštaurácie KCK /Karloveské Centrum Kultúry/, kde sme sa výdatne posilnili vynikajúcou krémovou cesnačkou s opečeným chlebíkom /hmm, aj vám sa tak zbiehajú slinky, že?/, kuriatko s ryžou tiež potešilo a dobre zasýtilo. Keď sme zahnali hlad, plní očakávania sme sa vybrali na Vajanského nábrežie, kde na nás čakala veľká loď za cenu malej /ach, tá Jarka/, tie priestory boli naozaj skvelé, keďže nás, účastníkov bolo ozaj „požehnane“, bolo príjemné, že sme mali všetci dostatok miesta..Už v lodi bolo fajn, len ja ako lenivšie chodiaca som mala problém s nastupovaním a vystupovaním, bola som odkázaná na pomoc okolia, no nebolo to až také hrozné, veď muži z lode boli vcelku šarmantní, tak som aspoň mala možnosť pozrieť si ich viac zblízka.. Hlavným bodom počas plavby bolo Valné zhromaždenie, ktoré sa pre hukot motorov muselo skrátiť, ale aj tak sa na ňom prerokovalo všetko podstatné /viď Zápisnica/. Celá plavba do Gabčíkova a späť trvala cca 3 hodiny a ja som v duchu ďakovala prozreteľnosti, že som pred vstupom na loď zanedbala pitný režim, lebo cesta na WC, ktorú som tam /našťastie iba raz/ absolvovala mi veru stačila, dievčatá ťažšie chodiace asi vedia, o čom tu píšem…Ale inak celá plavba prebehla bez najmenších zádrhelov, nebola by som proti, keby trvala aj dlhšie..Po vylodení už na každého čakal program podľa jeho vlastného uváženia s tým, že sa stretneme celá približne 70-členná skupina ráno o 8.00 pred KCK. Ja som sa teda aj s maminou vybrala na návštevu ku známym a po návrate do ubytovne, ktorú sme mali taktiež zabezpečenú vďaka združeniu nás už čakal zaslúžený odpočinok..Ráno plné energie a očakávania, čo nám nový deň prinesie sme sa s Lenkou a Mirkom na ich autíčku dopravili pred KCK, tam už ľahšie chodiaci nastúpili do autobusu, tí „lenivší“ z nás sa odviezli s Jarkou v jej 7-miestnom aute a už sme si to všetci spoločne namierili smer Rusovce. Po príchode na „miesto činu“ každý z nás dostal sladké privítanie v podobe jablkovo-makovej štrúdle a teplého nápoja /káva, čaj/ a potom už tí odvážnejší z nás /ja som síce bojko, ale koníky veru môžem/ sme nasadli na tátošov. No nasadli ako nasadli, ja konkrétne som tuším na koňa aj z koňa išla v polohe ležmo, keďže ma museli približne štyria ľudia na neho vynášať-ale tak svetové strany sú tiež štyri a ja som chcela mať pokrytý každý smer, tak preto.. Potom som si za pomoci jednej sympatickej slečny, ktorá usmerňovala koníka, presnejšie kobylku Mandy spravila okružnú jazdu po okolí a keď už mali odjazdené aj ostatní, vybrali sme sa naspäť do KCK…A skutočná OSLAVA mohla začať.. Po slávnostnom príhovore čestnej prezidentky združenia Nádej doktorky Ľubky Procházkovej a následnom slávnostnom prípitku prišiel na rad slávnostný obed, ktorý vyvrcholil slávnostnou tortou /čokoládová chuť u mňa získala nový rozmer/ Nuž ale gurmánske delikatesy teraz odložím bokom, pretože nesmiem vynechať program, ktorý nasledoval..Zaujímavou prednáškou o technikách liečby u našich rakúskych susedov sa predviedol sympatický neurológ z mesta Salzburg, Mudr. Chroust. Poinformoval nás o novinkách súvisiacich s liečbou sklerózy multiplex, mňa najviac oslovilo rozprávanie o jednej pacientke, ktorá trpí zvýšenou spasticitou dolných končatín, keďže ja mám podobný problém a údajne jej chcú vyskúšať pichnúť do nôh botulotoxínové injekcie. Som zvedavá, aký to bude mať efekt..Po prednáške odpovedal na zopár zvedavých otázok a potom sa slova ujala pani doktorka Procházková, ktorá nám okrem iného vysvetlila aj to, aké faktory súvisa a ktoré nemajú nič spoločné s našou diagnózou. Obraz, ktorý jej v našom mene venovala naša predsedníčka Jarka Valčeková, bol prenádherný, slnečnice sú naozaj najkrajšie kvety. Kvety samozrejme dostala pani doktorka Procházková aj živé a rovnako aj Mudr. Chroust. Jeden z našich členov, Mudr. Roman Hudec Phd., ktorý pracuje v odbore farmakológie, teda prichádza do styku s množstvom druhov liečiv nám bližšie poodhalil, čo presnejšie sa skrýva pod jednotlivými názvami najznámejších liekov na našu diagnózu. Toľko k oficiálnejšej časti programu..To, čo nasledovalo potom, už bola jedna veľká šou, ktorú odštartovali dvaja neuveriteľne talentovaní akrobati na bicykloch, to čo predvádzali, mi doslova vyrážalo dych, toľko adrenalínu som na vlastné oči už veru dlho nevidela, dodatočne jednému z tých mladíkov ďakujem za pusu v závere ich vystúpenia.. Nuž a tu zrazu, čáry-máry, kde sa vzal, tu sa vzal, pred nami už kúzelník stál, takže sánka mi počas večera klesla druhý krát. Tí, čo boli svedkami jeho kúzelníckeho umenia, mi isto dajú za pravdu v tvrdení, že bol naozaj vynikajúci..Po skončení jeho nezabudnuteľného vystúpenia sa nám ešte prihovorila jedna z našich českých priateliek zo „SMS“-Sdružení mladých sklerotikú a poinformovala nás o činnosti ich združenia. Inak všetko, čo sa počas týchto dvoch dní odohralo pofotila, zdokumentovala a okomentovala naša Jarka. Inak všimla som si, že na stránke zopár komentárov k týmto fotkám možete pridať aj vy, tak hurá do toho a nezabudnite, že vtipnejší vyhráva. Nuž ale naspäť k programu, po večeri nastalo v mojom prípade divočenie na parkete, slušnejšie povedané diskotéka, ale keď máte ako tanečnú partnerku Melindu, tak skrátka na parkete divočiť musíte Dúfam, že s Mel to rovnako roztočíme aj na Vianočnej akcií, toto žieňa ma inak neustále pri každom stretnutí utvrdzuje v tom, že nič nie je nemožné a všetky bariéry sa dajú prekonať, keď človek chce. Aj preto ju mám tak rada, vlastne rada mám vás všetkých, VY VŠETCI STE TOTIŽ MOJA NÁDEJ-a ja vám za to z celého srdca ďakujem..Vaša Mirka Bílková
Jaruška, obávam sa, že tie najväčšie foto-vychytávky ešte len čakajú na svoje odtajnenie-diskotékové mecheche, my ako vetrom ošľahaní jazdci a jazdkyne atď… Veď si počkáme
ahoooj všetci, konečne som aj ja registrovanááá, jupííí, navyše aj nejaké tie fotečky z Čížu som objavila, hneď je deň, resp. večer zase o niečo krajší a plnohodnotnejší
Inak dodatočne pozdravujem všetkých z posledného rekondičáku, už sa teším do BA, kde sa zase /dúfam, že ak nie všetci, tak aspoň väčšina!/ uvidíme..paa
