[bilka-chvilka]

Ahoj, mne robili cca rok a pol dozadu spomínanú plazmaferézu, nakoľko som mala ísť pôvodne na zahajovaciu liečbu Tysabri, ale keďže som užívala tabletky Imuran, ktoré sú kontraindikáciou k danému lieku, rozhodli sa v nemocnici v Ružinove /BA/, že kým sa mi z tela vyplaví spomínaný Imuran /čo trvalo 3 mesiace/, skúsia mi dať aspoň plazmaferézu. Asi mesiac po nej som začala pociťovať zlepšenie, v podstate ma postavila na nohy, keďže predtým som bola na tom dosť biedne, jeden atak ma úplne zosekal a nedokázala som sa udržať poriadne na nohách, takže vyčkaj ešte a uvidíš, možno budeš z plazmaferézy rovnako nadšený ako ja

[bilka-chvilka]

Sen
Snívam o splnení sna, v ktorom sa stretávam s ním,
v snoch som sentimentálna-nazvem ho princom vysneným.
Je síce šialenstvom očakávať splnenie svojho sna,
no moja fantázia je v tomto smere šialene skutočná.

Vysnívala som si teda svoj skutočný sen
a snažím sa v ňom prekročiť vlastný tieň.
Pokúšam sa o nemožné a šepkám vysnenému princovi,
že svoj sen chcem žiť a nie presnívať v snoch neskorých.

On však sníva o splnení jeho sna,
v ňom som stále len jeho vysnená princezná.
A tak mi nezostáva iné, iba ďalej svoj sen snívať
a s vysneným princom sa pred skutočným svetom skrývať.

[bilka-chvilka]

Oči
Očami blúdim po cele a hľadám známu tvár,
nikde však nevidím nikoho, kto by mi za pohľad stál.
Ten pri stene mlátil deti a ženu na smrť utýral,
ten vedľa neho si dcéru s milenkou často mýlieval.

Pri okne na drevenej lavici sa mladík s očami starca usmieva,
nevšimol si mužov zákona, keď potajme deťom drogy predával.
A tak by som mohol pokračovať v smutných príbehoch..
Aký je ten môj? Vraj 10 rokov-za spreneveru viac než dosť.

Bol som len obyčajný chlap, akých býva všade dosť,
peniaze mi nechýbali, nikdy som pri nich nedržal pôst.
Až raz prišla osudná chyba, ktorá všetko zmenila,
naletel som podvodníkom-tak to občas v živote býva.

Mali peniaze, mali moc, krásne ženy
a mne sľubovali raj na zemi.
Táto dokonalá bublina však mala trhlinu,
mal som spreneveriť značnú sumu.

Asi hrdinstvo mi bránilo povedať nie,
a tak som skončil ako spravodlivosť káže-celkom na dne.
Moji blízki na mňa teraz spoza mreží hľadia
a ja vidím v ich očiach len bolesť z trpkého poznania.

[bilka-chvilka]

Lívinka, tieto básne, ktoré tu vkladám, som vytvorila v rozmedzí rokov 2001 až 2006, takže ono v podstate nevyjadrujú moje súčasné pocity, pretože teraz prežívam vcelku pokojné, pohodové a harmonické obdobie svojho života /čo má nevýhodu v tom, že veršovanie sa mi akosi vôbec nedarí/, ono zrejme je naozaj pravdou to, že človek sa musí dostať do určitej životnej, priam hraničnej situácie a vtedy sa píše naozaj nezastaviteľným tempom.. Konkrétne ja: Barovú úvahu a nižšie uvedenú Kaluž som napísala v roku 2001 /bolo to na Veľkonočný pondelok, aj to si dokonca pamätám/ a zvyšných tuším 11 básní som napísala behom jedného mesiaca v roku 2006-a odvtedy ma múza nekopla, tak čakám, kedy /a či vôbec/ sa dostaví zase nejaké také obdobie, kedy mi tie verše pôjdu akosi samé, bez nejakého hlbšieho váhania a zamýšľania sa nad správnou skladbou a významom vety..Ešte mám v zásobe 3 básne, celé to zavŕši Nádej, ktorú som hovorila už na jednej zo súťaží v Piešťanoch a zajtra tu uverejním báseň, ktorá je úplne iná od všetkých, ktoré tu boli prezentované doteraz, sama som prekvapená, kde sa vo mne zobral nápad zveršovať práve rozprávanie väzňa /pričom doteraz som väzňa videla a počula akurát tak v telke../, ale jednoducho bol to nejaký vnútorný pocit, že toto proste musím napísať..Nuž, budem zvedavá na to, ako zarezonuje niečo také-iné…A potom na odľahčenie tu bude ešte niečo vysnívané.. Uff, ale už by hádam stačilo, viac zase zajtra

[bilka-chvilka]

Kaluž
V kaluži spomienok hľadám svoju pravú tvár,
do svojho vnútra sa neustále ponáram.
Mocná sila života ma ťahá dopredu,
ja však stále zaostávam a hľadám v niekom oporu.

Obzerám sa späť, no vidím len prázdny kruh,
ktorý ma núti zastaviť a zažiť silu múk.
Zrazu sa všetko zmení, vo mne sa niečo pohne
a ja sa cítim ako v spomalenom filme.

Premietam si späť časy dávno minulé,
no teraz je všetko iné-zrelšie ako minule.
V údive a v nemom úžase
spoznávam všetky tváre po hlase.

V spleti zážitkov a krátkych okamihov
uniká mi však význam vyrieknutých slov.
A tak sa vraciam a začínam znova svoju púť,
no stále nemám dosť síl na ten kruh zabudnúť.

Bludný kruh sa mi vnára do myšlienok
a ja zrazu nemám nič-len kaluž spomienok..

[bilka-chvilka]

Naozaj ma teší, že tie moje verše takto vnímaš

[bilka-chvilka]

Predstava
Už dlhší čas ma zamestnáva predstava,
s ktorou ráno vstávam a večer pri nej zaspávam.
V tej predstave som ženou mnohých tvári,
ktorá vie čo chce a podľa toho sa aj tvári.

V realite, ktorá nenachádza s predstavou spoločnú reč,
som len ženou, ktorej cesta životom je ostrejšia ako meč.
Nútim sa do činností, ktoré sú pre iných samozrejmé,
že v nich nenachádzam potešenie je preto viac než zrejmé.

V živote tak robím rozhodnutia, ktorými mnohým ubližujem,
moji blízki majú pocit, že o nich strácam záujem.
No ja chcem iba odstrániť zmätok v mojej duši,
ktorého pôvodcu zatiaľ iba tuším.

Jedinou útechou je pre mňa predstava,
že raz sa mi podarí svoj život lepšie ovládať.
Doteraz ma na vlnách žitia len unášal vietor beznádeje,
ktorý bez milosti rozfúkal všetky moje sny a vytýčené ciele.

A tak si každý večer líham do postele s predstavou,
že ráno sa zobudím s odhodlaním byť v mojich plánoch vytrvalou.
Nedovolím predsa osudu, aby mi zobral právo byť sama sebe paňou-
Či sa mi to aj v reálnom živote podarí? Predstavujem si, že áno..

[bilka-chvilka]

ďakujem veľmi pekne, Lívka, mne úplne postačí, ak sa tie básne páčia ľuďom, ktorí navštevujú toto fórum, naozaj si to vážim a veľa to pre mňa znamená

[bilka-chvilka]

Jani potešila si ma, som rada, že sa Ti tieto moje dielka páčia, ale akosi som sa nimi ešte nikde neprezentovala, neviem, stále mám pocit, že je ešte treba na tých básňach veľa vylepšovať..Ale naozaj si ma potešila, hneď sa mi napriek zamračenej oblohe rozjasnila nálada

[bilka-chvilka]

Túto báseň som napísala krátko po tom, ako sa v mojom živote objavila SM-ková súputníčka, zrazu ma opantal práve tento osamotený pocit, ale časom som prišla na to, že SM nie je konečná, ale len prestupná stanica..
A ešte k tej samote-myslím, že ten pocit už zažili viacerí z nás, niekedy sa jednoducho cítime sami bez ohľadu na to, koľko ľudí sa pri nás práve nachádza… Aj preto som sa napriek smutnejšiemu obsahu tejto básne rozhodla, že ju sem zaradím.

Samota
Obzerám sa vôkol seba, no vidím len samotu,
samotu, ktorá začala kraľovať môjmu životu.
Premýšľam, kedy sa so mnou udiala tá zmena?
Kedy som sa začala cítiť tak sama a opustená?
Myšlienky mi blúdia sem a tam,
blúdia však bezcieľne a ja sa v nich utápam.

Tieto pocity z nepochopenia okolitého sveta
u mňa neboli vždy-predtým mi dodávali silu lietať,
mala som chuť meniť zvyky zastarané
a pretvárať nepoznané na poznané.
Zasiahol však osud-nie láska, ako to býva zvykom
a vo vzduchu visela otázka-čo teraz a čo potom?

Odpovede však stále márne hľadám,
tu nepomôžu rady starých mám našim mamám,
tu si musí každý pomôcť sám
a prekonať nechuť voči tmám,
v ktorých som dlhý čas blúdila i ja,
kým mi došlo, že nie samota, ale prázdno v duši ubíja..

[bilka-chvilka]

Dnešný sobotný večer sa bude niesť v znamení barovej úvahy..

Barová úvaha
Sedím v bare a naberám promile,
čas plynie zrazu inak ako minule.
Z letargie vytrhne ma cudzí hlas;
vraj: Čo tak sama, nezájdeme ku mne na privát?

Zrazu precitám, vraciam sa späť do normálu
a neznámemu odporúčam inú dámu.
Dnes nemám chuť na nezáväzný flám,
dnes mám veru celkom iný plán.

Chcem pootvoriť dvierka pevne uzamknuté
a nájsť cestu i kľúč na dno mojej duše.
Stratila som totiž správny smer
a cítim, že ja už vlastne nežijem.

Hrám len v tomto veľkom kolose svoju malú rolu
a milióny ľudí ju spolu so mnou hrajú do úmoru.
Každý chce byť jedinečný-ale ako?
Všetci sme na tom aj tak rovnako.

Pomaly opúšťam bar i ľudí v ňom
a stále hľadám
cestu
životom…

[bilka-chvilka]

Presne tak, Lívka, ja som síce písala o slze smútku, ale po smútku zväčša príde veselá nálada, takže tá báseň mala vlastne šťastný koniec

[bilka-chvilka]

Nakoľko aj slzy sú súčasťou nášho bytia, jednu báseň som celú venovala špeciálne slze..
Ale samozrejme dúfam, že nikto pri nej slziť nebude

Slza
Slza smútku mi zahmlila pohľad na okolitý svet
a ja som zaostrila videnie cez vlastný sentiment.
Snažím sa ukryť za slzou, no strácam orientáciu v reáli
a make-up sa lúči so svojím pôsobením na tvári.

Slaná príchuť slzy vo mne vyvoláva morskú nemoc,
ktorú pre jej progresívny stav nedokážem premôcť.
So zvyškami jedla, ktoré sa mi v žalúdku dvíha,
pociťujem aj zúfalý nárek duše,
ktorej rovnováha chýba.

Slza dáva zbohom dočasnému bydlisku v oku
a pri odchode mi pohladí líce, zanechajúc na ňom mokrú stopu.
Zrazu-čuduj sa svete, ma pochytí slaná nostalgia
a ja smútim za slzou, ktorá zo mňa tak náhle vypadla.

[bilka-chvilka]

Jarka, Lívka, Tonko, Roman dodatočne ďakujem za gratuláciu k mojim aprílovým meninám…Síce oneskorene, ale o to srdečnejšie díííky, prišla som na to až teraz, ale o to viac ma to potešilo a teraz som vysmiata ako to slniečko

[bilka-chvilka]

Anjel
Priletel z neba-a možno ani nie.
Isté je, že mi dal anjelské znamenie.
Nemohol sa už ďalej dívať na mňa zhora,
moje chyby by vraj dostali do kolien každého tvora.

S bezmocnosťou mojej osobe tak vlastnou,
som upierala zrak k anjelovi s otázkou jasnou:
Prečo si si vybral práve mňa?
Pre chudobu tvojej duše-jeho odpoveď znela.

Moja duša trpí chudobou?
Áno a mala by si to prijať s pokorou.
Zbytočne mi kladieš zvedavé otázky,
moje odpovede ti prinesú len ďalšie prekážky.

Si predsa anjel, ktorý má moju dušu strážiť
a všetok čas vo dne i v noci so mnou tráviť.
Moju návštevu by si mala brať ako výstrahu
a nebrať svoj ďalší život na ľahkú váhu.

S týmito slovami mi dal anjel zbohom,
ďalšiu návštevu vraj neplánuje ani náhodou.
Odišiel s tým, že bude moje kroky pozorne strážiť
a ja som si konečne začala svoj život naozaj vážiť.

[Autor]

Príspevky