Len tak…
- This topic has 1,654 odpovedí, 84 hlasov, and was last updated pred 11 years, 5 months by
.
-
Ja som listoval v tej prvej knihe tých 300 tipov a nebolo tam nič takého, čo by som si neprečítal na našej stránke, rozke a podobných stránkach. Havrdovú nájdeš v českom časopise Rozka. Tam je dobrá aj ich listáreň.
Pre neprehliadnuteľné upútavky som sa na tento diel zamerala a som pohoršená.
Pacientka – ako naschvál ešte aj menovkyňa – sa javí ako depresívna žena, ktorá potrebuje terapiu ako soľ! Maloletý syn je zneužívaný a ťažko deformovaný. Nemá inú voľbu, a to, že svoju bezmocnú a uplakanú matku miluje a ľutuje je prirodzené.
Pýtam sa, kde sú sociálny pracovníci, prečo tá žena nemá na prebalovanie a prekladanie opatrovateľku?
Kedy si ten syn prežije svoj obyčajný, pubertálny život? Už si vďaka prezidentskému daru môže vygúgliť čo to je eutanázia a potom sa môže mamičke a príbuzenstvu poďakovať za umiestnenie v detskom domove…
Lipka, prepáč, ak som pokazila Tvoj dobrý pocit z uvedenej relácie! Ja ju totiž vnímam ako suplovanie povinností štátu. A ako reklamu na cestovné kancelárie…
S poznačenou mláddežou som pracovala a neadekvátne vťahovanie dieťaťa do problémov dospelých, zanecháva často následky na celý život.
„Moji rodičia“ – tí úžasní ľudia s ktorými mám tu česť pracovať na táboroch, sú veľký prívrženci MZN. Už sme mohli vidieť troch bratov s touto ťažkou diagnózou, ktorá sa v našich podmienkach končí smrťou okolo 16 – 22 roku. Kôli neoretržitej starostlivosti o ťažko postihnutého potomka sa dostávajú do neriešiteľných ekonomických problémov. Asi preto tak fandia tejto relácii.
Prajem čo najviac príjených zážitkov – rob všetko, čo Ťa posilňuje a napĺňa pozitívnou energiou
S pozdravom gabiNehovorila som o dobrom pocite, skôr som chcela upozorniť na to, ako sa pristupovať k životu nemá, nech je akýkoľvek a že prístup dotyčnej pani je úplne iný, ako ten môj napríklad.
6 rokov sociálnej práce mám za sebou aj ja, viem, že ten chlapec nežije svoj život, ale život svojej matky a bol nútený dospieť skôr, ako je zdravé.
A tiež sa pýtam, či sa nenašla dospelá osoba v jej okolí, ktorá by jej bola schopná a ochotná poradiť a pomôcť vybaviť kompenzácie, na ktoré nárok má, pokiaľ toho teda ona sama schopná nie je.
To že zlyháva štát, je jedna vec, ale tam zlyhalo aj okolie, a najviac sama pacientka hlavne svojim nezáujmom nejako si pomôcť a strašnou nechuťou žiť.
Dala som to do pľacu ako memento, nie ako vzor
No súhlasím s Gabi a aj s druhou reakciou Martinky. Je mi ľúto syna,lebo on naozaj nemá detstvo,ako ostatné deti a tiež sa pýtam,kto všetko v tomto prípade zlyhal. Aj si viem prestaviť,že neliečený človek v depresii-tomu je už všetko jedno a v tejto situácii je aj matka. Len ma hnevá,že sa to takto prezentovalo v TV. Chudáci, čo stoja s SM na štartovacej čiare a videli to
Kto nemá infošky a nevie,o čo gou, musel byť trocha zhrozený,čo ho čaká.Nuž, musím uznať, aj mne sa pri týchto príspevkoch tak trochu otvorili oči, až dodatočne si uvedomujem, ako naivne som sa pustila spolu s Jarkou do „boja“ za obhajobu nás, SM-károv, keďže v tej relácií človeka s našou diagnózou opísali ako „čakajúceho na eutanáziu“, čo dozaista nielen mňa, ale určite aj mnohých ďalších nesmierne pobúrilo..
A keď si predstavím, že sme sa Jaruška na tej fb stránke „Modrého z neba“ obhajovali takmer do pol druhej v noci..!!! Ach jaj, tiež nám mohlo skôr napadnúť, že komerčná televízia sleduje vždy v prvom rade hlavný a podľa všetkého jediný cieľ-a tým je SLEDOVANOSŤ a to, ako sa veci majú naozaj, to už nie je predsa podstatné..
Napokon sami sme mali možnosť sa o tom presvedčiť..
Ale musím uznať, že mnohé komentáre od našich SM-károv, resp. od našich sympatizantov mi dodali nesmierne veľa pozitívnej energie a nádeje, že to celé predsa len malo nejaký zmysel..
my sa nedáme ak keď niekedy je naozaj zle, ale potom aj tak bude lepšie nádej umiera posledná a preto by sme sa mali dať doroboty s listom na ministerstvo
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.