[leteku]

Tak včera sme vyskúšali nové miesto na pichanie a aj keď som si myslela, že mi prepichne kosť tak to bolo v pohode, dokonca som to ani necítila. DNes ma trochu bolí hlava ale ináč pohodka. Kedy si to vyskúšaš ty prvýkrát domka? Žeby dnes? Držím palčeky

[leteku]

Jéj Blanka už som si myslela, že sa ti zapáčili Kramáre a nechce sa ti ísť domkov.

[leteku]

Blanka drž sa a hneď nás informuj ako bolo.

[leteku]

Doteraz neviem nabrať dych ako sme sa zapotili

[leteku]

Blanka – prídem a odpoviem na všetko čo budem vedieť. Dnes sa vidíme.

[leteku]

Mne k tomu optimizmu nepomáha ani Avonex lebo stále mám pociť, že niektoré stavy mi zapríčinuje práve on. Aj keď sa snažím veriť tomu, že mi pomáha ale stopercentné to nie je. Evina a akú starú máš dcérku? A určite si pre ňu tá najlepšia mamina akú môže mať.
Nemôžem ti ani napísať aby si sa netrápila lebo viem aká je to ťažká situácia. Ale strašne veľmi ti držím palčeky.

[leteku]

No SMka mi vzala taký ten kľud v živote. Ako som už viackrát písala tak sa snažím byť čo najviac aktívna aby som na túto našu potvoru nemyslela ale stále je tu ten strach z budúcnosti. Čo budem robiť keď už nebudem môcť robiť všetko čo teraz. Všetci hovoria aby sa človek zaoberal prítomnosťou no mne SMka toto vzala, stále sa zaoberám budúcnosťou a riešim problémy, ktoré ešte ani nie sú.

[leteku]

Jáááááá.

[leteku]

Súhlasím s Jarkou. Keď sa veľmi šetrím tak len rozmýšľam nad hlúposťami a to mi tiež veľmi nepomáha. Takže si radšej užívam a snažím sa nájsť čo najviac aktivít aby som nemala čas na hlúpe myšlienky. Ale na druhej strane keď moje telo povie dosť tak končím (ako včera išla som pekne spinkať o ôsmej večer lebo sa moje telo búrilo).

[leteku]

Áno mám liečbu (Avonex). Predtým to striktne dodržiavali a preto som bola šesť rokov bez liečby lebo nevedeli na 100% či SMku mám alebo nie takže ma neliečili a čakalo sa. Keď však prišiel druhý atak nebolo o čom, SMku mám a pani doktorka mi navrhla lieky. Tak teraz poctivo pichám.

[leteku]

Neviem ti povedať či som tam mala niečo napísané ale pred tými šiestimi rokmi som mala malý nález, ktorý aj pani doktorka P. zhodnotila, že to nie je stopercenté, tak som si žila vďaka môjmu manželovi ako keby som bola zdravá (však som aj bola), no na úplnom začiatku druhého tehotenstva prišiel veľmi silný atak a všetkým bolo všetko jasné. Vyšetrenia mi zopakovali, opäť všetko v pohode (aj lumbálka) ale tých ložísk bolo veľa no a odvtedy cítim SMku na každom kroku aj keď si to nikto nevšimne. Keby som s SMkou rátala už dávnejšie možno mohla spať až doteraz a ja by som o nej vôbec neuvažovala. Lenže ja veľká frajerka som si rok dojčila a dva mesiace na to sme chceli ďalšie bábo. Môj organizmus sa zrútil, proste to už nezvládol. Tak to je v skratke môj príbeh (nechcem ťa strašiť a naozaj verím, že u teba to tak nebude). Len ti chcem poradiť ak je tam to podozrenie dávaj si na seba pozor a nepreceňuj svoje telo aj keď sa cítiš dobre radšej sa celý život rozmaznávaj, oddychuj a nech tá prípadná SMka spí. Držím palčeky.

[leteku]

Ahojte dievčatá. Tak u mňa je dôkazom, že mám SMku len MRI – ostatné výsledky mám v norme. Takže je to asi strašne individuálne ale že mám SMku som si už úplne istá aj keď šesť rokov to bola veľká otázka. Inga držím palčeky aby to bolo u teba úplne ináč.

[leteku]

Tak toto vystrašilo aj mňa. To, že by som mohla skončiť na vozíku sa mi nezdá až také hrozné (aj keď je to určite náročné) ale aby sa mi vytrácali mentálne schopnosti tak to teda nie. To sa mi proste stať nemôže a tak trénujem pamäť učením sa básničiek pre moju dcérku (no a o chvíľu to snáď využijem v práci), čítam odbornú literatúru, luštím a diskutujem tu s vami takže svoj rozum si nedám zobrať.
A ešte sa mi zdá, že v tej relácii hovorili o tom, že SMka vedie nakoniec k smrti – no dúfam, že len tým, že proste zostarneme. Keď som to konzultovala s pani doktorkou tak ma ubezpečila, že SMka skráti život asi o 5 rokov. No keď si predstavím, že by som mala žiť 85 rokov tak tých 80 mi stačiť snáď bude.

[leteku]

Ahojte dievčatá tak ja som sa bola vyvetrať v obchodoch a hneď mi je lepšie. Čo sa týka antidepresív tak nie som zásadne proti ale myslím, že ešte nenastal ten čas (krátkodobo som ich minulý rok brala). Depka sa u mňa z času na čas objaví ale úsmev mojej Terezky ju zažehná. Ináč minulý mesiac som sa stretávala s jednou psychologičkou a s ňou som si predebatovala veľa vecí – bola to fakt úžasná žena a veľmi mi pomohla, škoda že robí len na priamu platbu a to si nemôžem dovoliť.

[leteku]

Vieš Gabi ja zapájam do starostlivosti všetkých ale vieš aký je to hrozný pocit, že raz to už ja nezvládnem. Ja neviem čo mi dnes je len si to tu čítam a plačem, ešteže to moje šidlo spinká. Ja som vždy túžila mať kopu detí a teraz som vďačná za to jedno a bojím sa budúcnosti, veľmi sa bojím. Ja si uvedomujem, že deti to všetko vnímajú úplne inak a berú to normálne ale je to strašná bezmocnosť, že to nijako nemôžem ovplyvniť. Asi som momentálne v zlej sekcii (Jarka prepáč), mala by som písať do Dnes mám depku ale veľkú ako hrom.

[Autor]

Príspevky