[jančula]

Ani som si nemyslela, ze by to chcel aj niekto z mojho okolia citat. Len som v kolektive spomenula, ze som sa dostala k takej knihe a dve kamosky si ju u mna rezervovali. Tak som rada, ze sa u mna nebude „presusat“…

[jančula]

viem, ze je to chore. Ale to je moja diagnoza a napriek vsetkemu, dufam, ze mi to vydrzi.
Kamoska mi hovori, ze na ludoch vidim, len to, co chcem vidiet…
/ale niekedy to dost boli…/ /…a uz sa mi toho stalo dost vela /

[jančula]

dakujem za knihu… teda najprv som ju precitala a az potom dakujem

asi teraz budem vela rozmyslat, ale urcite mi velmi pomohla. A verim, ze pride cas, ked ju posuniem dalej. Teraz ale asi nie je ta spravna doba.
Daaaaaaaaakujem

[jančula]

A vies, ze aj napriek financnym problemom, ten cas povazujem za najkrajsi vo svojom zivote. A ten pocit samostatnosti stal za vsetko to odriekanie. Urcite by som sa nerozhodla inak ani dnes.
A ak pojdes do toho s priatelom, tak sa da vsetko zmluvne osetrit a hoci sa da aj vsetko spochybnit, clovek musi verit ludom a tomu, ze este vacsina mame nejaky charakter…
Prajem ti, aby si svoje rozhodnutie nikdy nelutovala – ci uz sa do toho das alebo nie.

[jančula]

Pozeram sa na to trochu inymi ocami. Moj kamos s SM sa tiez rozhodol kupit byt. Najprv sa mi to velmi nepacilo, ale … zit so surodencami a rodicmi v dvojizbovom byte… Viem, ze zvladat hypoteku z mizerneho platu a sam – to je veeeeelmi tazke. Ale poznam ho dobre a viem, ze ked chce, dokaze takmer zazraky. A keby to dlhodobo neslo, tak stale moze byt prenajat alebo predat. Myslim, ze kazdy by mal vyskusat na vlastnej kozi samostatnost a hlavne – aspon sa pokusit splnit si svoj sen.
A okrem toho, kazdy mame pri sebe rodinu a priatelov, ktori urcite spravia vsetko preto, aby pomohli…
Ja a moja rodina mame snad najhorsie chvile splacania bytu za sebou, ale tiez sme to nemali lahke, ked som bola na materskej s dvoma detmi – zvazovala som kazdu korunu…
Ale zas na druhej strane – aby sme kvoli bytu a splatkam mohli aj ZIT

[jančula]

Myslim, ze sa poucil… Ale to mu nemusim pripominat, vie to aj bezo mna…

[jančula]

CHCEM VAM VSETKYM PODAKOVAT
Vdaka vam uz mame takmer za sebou, myslim si, ze celkom uspesnu liecbu kortikoidmi. Ani sa dlho nehneval, aj ked som nebola celkom prijemna… DAKUJEM !!! VEEEEEEEEEELMI STE NAM POMOHLI

[jančula]

Musim sa s vami podelit o moju dobru naladu. Znie to hlupo, ale ja sa taaaaaaaak tesim, ze je uz v nemocnici.
… ze budem mat z takej veci niekedy radost, som si nemyslela
ale to uz nepatri do tohto fora … Prepacte

[jančula]

Akurat som mu do telefonu zacitovala vase pochvalne slova. …ze mi niekto povedal, ze aj nieco robim dobre…
Bolo prijemne pocut ho ako sa smeje. Mam pocit, ze mu odlahlo, aj ked mu este nie je lepsie.
A ja som rada, ze vas mam. A velmi sa tesim na to, ked trosku „dorastieme“, ze sa niekedy uvidime na nejakej akcii, aj ked vychod je daaaaaaaleko

[jančula]

Asi nemam pravo sa k tomu vyjadrovat, lebo nemam SM. Moj kolega ju ma. Trvalo dost dlho, kym mi to povedal a je pravdou, ze som ho na zaciatku lutovala. Ale cim som ho poznala viac a blizsie, tym viac som chcela vediet o jeho chorobe. A ked prisla kriza, tak som studovala na nete…, po zopar mesiacoch som sa prihlasila k vam a to mi najviac pomohlo pochopit, co to vlastne SM je, co asi moze prezivat… Dnes mozem povedat, ze ho nelutujem. Mam ho rada ako cloveka. Vsetky problemy spojene s SM su, bohuzial, sucastou jeho zivota a ja mu rada pomozem, ked sa da. Snazim sa byt pri nom, rozpravat otvorene a sprostredkovat mu vase skusenosti a nazory, ked mna nechce pocuvat Momentalne je to medzi nami dost napate, lebo som mu povedala, ze „berie vitamin C, ked potrebuje antibiotika“ a ze lekarka to mozno neodhadla, ze musi za seba trosku bojovat… a ze lekarka bude vidiet, ale jemu to moze zostat. Bolo to odo mna krute, ale aspon som ho dostala do nemocnice. Snad sa nebude az tak dlho hnevat… Len aby mu to zabralo…

[jančula]

MAM VAS VSETKYCH RADA, AJ KED VAS POZNAM IBA CEZ FORUM

[jančula]

Ma, ale nikomu nic nepovie. Mozno sa to nezda z mojho rozpravania, ale je to uzasny clovek. Len……..nemysli na seba.

[jančula]

Nemozem byt s nim tolko akoby som chcela – mam rodinu, male deti…, ale je pre mna ,ak neratam rodinu/ najdolezitejsi a najblizsi clovek.
Bojim sa

[jančula]

Ja sa citim strasne. Po dnesku ma ma opat v zuboch. Bojim sa, ze mi uz ani nebude chciet cokolvek rozpravat… Neznasa to, ked sa o nom s niekym rozpravam. NEMOZEM INAK. BOJIM SA …
Neviem kedy sa nauci za seba trosku bojovat.

[jančula]

Vies, on je „vzacny typ cloveka“, co sa nikdy nestazuje. Mne veeeeeeeeeeelmi dlho trvalo, kym vobec zacal trosicka rozpravat o svojich problemoch. A viem si predstavit ako asi opisoval svoje problemy lekarke… Vsetko zlahcuje, pouziva humor a vzdy s usmevom. Uverit, ze je chory je tazke, ak ho dobre nepoznas.
A v poradni pre SM u nas ordinuje lekarka iba v utorok a zhodnotila to na tie infuzie…
Si perfektny s tou RZP

[Autor]

Príspevky