Jana
Reakcie
-
Ahoj Jarus a vsetci,
myslite, ze je aspon mala sanca spravit nejaky pisomny zaznam z prednasok, ktore budu na vikendovom stretnuti?
Velmi by ma to zaujimalo a nemozem prist
A este ked som sa docitala, ze pride aj psychiater, je mi este viac luto, ze nebudem pocut, o com budu lekari hovorit…
Skuste, nad tym prosim pouvazovat. Dakujem moc…
Pa a dobru nocPreboha, to je hadam zly vtip, ze niekomu zoberu liecbu, ak mu zabera a este aj splna kriteria!!! No na tom nasom Slovensku je tusim fakt vsetko mozne
je to ale smutne… Zasa mam o dovod viac na strach…Beatka, som rada, ze si mi moje „pocity“ ohladom niekorych lekarov potvrdila, lebo obcas mam pocit, ze to len ja niektore veci tak „prehnane vnímam“ a som precitlivena… Extrem co sa tyka takeho pristupu je jeden priklad z blizkeho okolia, ked manzelovej nevyliecitelne chorej tete jedna lekarka na chodbe v nemocnici povedala „A vy este zijete?!?“ A to sa fakt stalo… Ale aby som len nekritizovala, samozrejme ze nie su takí vsetci,len je blbe, ze moze ich byt 10 o.k., ktorí vas povzbudia a spravaju sa normalne a potom pride jeden hentaký… a je vsetko v kybli…
„Laikom“ sa moc necudujem, priznavam, ze som sama nevedela co je SM, kym ma nediagnostikovali. Ja nevysvetlujem o com to je, jedine, ze sa niekto o to fakt zaujima. A to malokto… Ono ludia neradi pocuvaju smutne a negativne veci a ani sa im necudujem… Ale ani sa za chorobu nehanbim, aspon zatial… ved sme si ju nezapricinili… Nehanbim sa, skor podlieham sebalutosti a som prehnane vztahovacna aj na nesuvisiace zalezitosti, ale co uz…
Formulka typu „stale by to mohlo byt nieco este horsie“, resp. „som rada, ze nemam rakovinu“ sa v mojich myslienkach objavi viac krat denne, ale ono to asi bude suvisiet s tou fazou vyrovnavania sa s prijatim ochorenia, ci ako to je…Zelam vsetkym uspesny a bezproblemovy tyzden! Paaa
Pripajam sa ku gratulacii
Je super, ze to prebehlo hladko. A mas myslim velke stastie, ze nemas negativne reakcie, parada 
Teraz uz bude ta „trema“ stale mensia a urcite sa raz odhodlas aj sama. PaAhoj, co sa tyka toho komplexneho pristupu, plne s Tebou suhlasim. A ja osobne by som tiez ocenila, aby vsetci povinne absolvovali psychologicky vycvik. Lebo ja mam taku skusenost, ze az na par vynimiek (moj neurolog, primar v nemocnici) vsetci lekari, ktorym som musela povedat diagnozu vrahali na mna take strasne lutostive pohlady a celkovo o 180% zmenili sposob komunikacie a vsetko, ze som mala pocit ze do troch dni asi umriem alebo co… No nic moc, ked sa snazite vybudovat si postoj, ze to hadam vsetko bude fajn a nedopadne to moc zle a potom sa stretnete s odbornikom, ktory na vas pozera, akoby ste stali nad hrobom… no fakt nic moc… Nerobim si idealy, viem, ze SM neni sranda, ale tiez nepotrebujem aby mi niekto pripominal, ze to je, resp. moze byt dost zle. U laikov sa s takymto pristupom moc nestretavam, vacsina z nich nevie, o com SM je.
A len vynimocne sa mi stava, ze by mi lekari povedali, tak tento liek ma take a take neziaduce ucinky… Presne ako hovoris, treba si zistit sam, ale tak by to asi fungovat nemalo si myslim…
Skoda reci
Papa, J.Lenus, zvladnes to! Inak to som aj ja presne skonstatovala, ze som pred tym mala presne take stavy ako pred skuskou
A hlavne, keby sa Ti to aj dnes nepodarilo a pichol by ta Peto, tak sa urcite nedaj odradit. Ja som to prvykrat skoro neprezila, ale vcera, ked som mala svoj 6. vpich, tak keby mi nepipala pripomienka, hadam aj zabudnem )) Len jedna vec, ktoru som ja 1x domrvila, napriek tomu, ze mi sestricka ukazala ako mam pero drzat, aby sa bezec plynule pohyboval, som ho v tom strese drzala aj druhou rukou a zabrzdila ho. Tym nechcem povedat, ze si taky motak ako ja ale pripadne si daj na to pozor. Drzim palce!Ahoj Jarus, len uplne malilinkata pripomienka, ked som prihlasena, tak pod mojim menom je namiesto „odhlásiť“ len „odhásiť“, vypadlo L. Nechcem vobec rypat, ale mozno ked budete vychytavat nejake musky, tak by ste to chceli opravit. Inak prihlasujem sa uz ale 2-3 tyzdne ci kolko a vsimla som si to az teraz…
Ahojte,
diky za povzbudenie. Fakt je to tak, ze chvilu sme dole a chvilu hore, alebo aspon o nieco vyssie.
Ja sa snazim o taku strategiu, ze si hladam urcite veci ci udalosti v blizkej buducnosti, na ktore sa budem tesit. Ako napr. teraz, ked ma trapi strata zamestnania a strach z buducnosti, veci okolo ukoncovania skoly, do toho este nejake majektovo-pravne tahanice v ramci rodiny a v neposlednom rade SM-ka… tak vzdy ked mi to zacne hlodat v hlave, (nemyslim vtedy, ked nad tym konstruktivne rozmyslam, lebo to treba aby sa tie veci pohli), ale vtedy ked sa len trapim a lutujem… tak vtedy sa snazim preprogramovat na rozmyslanie o tych prijemnejsich veciach, co su teraz bliziace sa sviatky, pocas ktorych uvidim po 6 rokoch svoju segru, ktora zije v zahranici a 1x aj jej manzela. Tak rozmyslam, kam pojdeme, co im ukazem, co im kupim, co navarim a napeciem…
Normalne to niekedy pomaha a par krat sa mi podarilo zle myslienky odohnat alebo aspon zatlacit do uzadia.
Jarus, presne ako si aj ty povedala, co teraz nehori, netreba riesit, ked by sa to ozaj vyvinulo negativne, budem potom na to trapenie sa casu dost…
Tak som si tu aj ja vyliala dusicku…
Lenus, vsetko NAJ Tvojej dcerke k narodeninkam a uvidis budete mat super oslavu!
Beatka, bolo by fajn, keby si to napisala este raz…
PaInak to je zvlastne, aj ten moj (manzel) sa tvari, akoby sa normalne na to pichanie do „sedacej casti“ tesil, ktovie co ma za lubom
Tiez mi bolo povedane, ze tam je to skoro bez rizika, co je super…
Vies, ja presne netusim, co je vrchna vonkajsia cast zadku)) Chcem si to dat od nejakej sestricky presne ukazat, ze kde zacina chrbat a kde zadok 
Boze, mam ja problemy…
Moc Ti drzim palce na piatok a urcite sa potom ozvi, ako to dopadlo.
J.
