[Beata]

na urologické problémy doporučujem brusnice. V akejkoľvek forme, najlepšie čerstvej, ale sú aj v tabletkách bez predpisu (liek na prírodnej báze – urinal) Niekedy treba antibiotiká, ale niekedy to prejde samé. Hlavne veľa piť. (Lepšie by bolo nealko!)

[Beata]

chcela by som sa spýtať, či máte problém so spasticitou (stuhnutosťou) svalov. Lebo ja mám, najmä keď je takto zima a idem von, som tuhá ako štolverk. (pamätá niekto na naše výborné štolverky?) Nedá sa to prekonať ani cvičením, lebo tá stuhnutosť sa ťažko prekonáva a keď si vezmem lieky (trebárs baclofen) chce sa mi spať, som malátna a nič z toho dňa potom nemám. Ako sa to dá riešiť?

[jareš]

plne s tebou súhlasím…úplne stuhnem, ak so sebou pravidelne niečo nerobím, ak je takáto zima ako teraz …

tým som ti vlastne aj odpísala….nečinnosť je ten klinec do pomyslenej rakvy v stuhnutosti

proste zima nezima, bolesť nebolesť, malátnosť nemalátnosť, slabosť neslabosť….

na všetko kašlať….a proste stále so sebou šiť – čiže cvičiť…

všetky tie lieky sú možno dobré, ale máme ich podľa mňa celkom dosť, aby telo z toho bolo „otrávené“…radšej skúsiť prirodzenú a prírodnú formu rozbehania tela a organizmu

nedať sa by malo byť naše heslo…a nedbať na nič, čo nám znepríjemnuje cestu s takzvaným „bojom“ s SM-kou, pretože tá potvora to bude skúšať do nemlátom….ak tomu podlahneme….už nebude ľahkej cesty späť…

akoby to pvoedal básnik…

tak Beuška…zatni zuby, zovri päste, vztýč hlavu a poďme ide sa každý deň cvičiť….čokoľvek, čo zvládneš, pekne pomaličky, prštek po pršteku, sval po svale…prsote donútit svoje telo, aby posluchalo teba a nie SM-ku….ako ked cviciš psa…ak dokážeš so sebou „makať“ odmeň sa za to…povzbudí ta to…

takže asi tak…amen….

dalsia prednáška prosím o rok….teda v r. 2008 )

páá

[Jana]

Stolverky pamatam z detskych cias. Aj karamelove aj ovocne, mnam.
So stuhlostou bohuzial radit neviem, ale rada si precitam nazory inych…

[Beata]

jarka, len ono je to tazke tu stuhnutost prekonat. Ked telo kladie odpor a noha nejde a nejde zohnut, zbytocne sa namaham… Raz som chcela ist na rehabilitaciu do nemocnice, ze hadam tam nieco so mnou urobia a rehabilitacna lekarka mi povedala, ze nech najprv idem na neurologiu, aby mi dali nejake infuzie na uvolnenie, lebo ked oni budu so mnou cvicit, tak mi tu spasticitu este viac vyvolaju. A to bola lekarka s diplomom. A nemocnici (neurologii) sa vyhybam, lebo akosi sa citim horsie, ked odtial odchadzam ako ked tam prichadzam. Tak ja neviem.

[Anonymný]

Ja si tiež myslím, že zo stuhnutosťou, sa moc vybabrať nedá. Ja si skúšam nohy a ruky, aspoň pokiaľ sa dá naťahovať a masírujem si ich obyčajnou zelenou Lesanou. Keď nič iné, tak ma to aspoň páli, tak som trochu spokojná, že aspoň niečo. Keď sa takto mení počasie, tak to je pre mňa hotová katastrofa – to sa rovno môžem hrať na robota, tak otrasne chodím. evina

[Jardo]

Nechcem strasit,lebo zas ked napisem ,ako to mam ja a moje skusenosti tak som nemal pravdu a iba strasim ale stuhnutost a spasticita je dva.Ked mi stuhmu koncatiny alebo krk tak sa to da rozhybat,masazou alebo pohybom ,ale spasticita uz tazko , to je ten poruseny myelin a je to na kedves, a moja skusenost s teplotou je taka ze lepsie mi je ked je chladno ,vtedy som pohyblivejsi,tak toto pocasie teraz vitam,lebo v lete alebo v teple sa roztopim jak maslo a pohyb je … ved viete kde.

[Beata]

Jardo, mne nevadi, ked postrasis, lebo uvedomim si, ze aj tak to moze byt, poplacem si, ale druhy krat ma to uz nesokuje. Prijmem to. Nevedela som, ze je rozdiel medzi spasticitou a stuhnutostou. Mala som pocit, ze tam asi nieco nie je v poriadku, lebo aj ked to so mnou niekto rozcvici za pat minut je to tak isto. Asi to bude ten poruseny myelin. Ale co? Nezabijem sa. Mozno mozem urobit nieco ine. Pozohybat nohy len preto, aby som sa chVilu lepsie citila. Lebo fakt je ten, ze ked cely den sedim za pocitacom citim sa horsie ako ked sa aspon par krat postavim Myelin, nemyelin. Len co s lenivostou? Ako sa motivovat? Ako, ako? Duch by aj chcel, ale „telo si so mnou robi co chce…“ :o)

[jareš]

nech už súhlasím akokoľvek s ktorýmkoľvek tvrdením (pretože predsa len nie som lekár, som len laik a tréner 2.triedy), nedá mi, aby som opäť nespomenula, čo som na vlastné oči zažila…keď som bola na školení cvičiteľov v Trnave cca pred rokom, prišiel nám tam prednášať Jardo z Čiech-Moravy, tento človek sa celkom v pohode pohyboval a dokonca aj cvičil a úplne super.

Tak on nám hovoril, ako to bolo s ním, preležal takmer rok úplne nehybný, ale keďže sa vždy svojou voľou dokázal vystrábiť z nepríjemností, skúsil to aj teraz.

Tak ako som ti Beuška písala, sval po svaae, prštek po pršteku…začal precvičovať, uvoľňovať svalstvo a následne rozhýbavať.

Povedal nám, že naše telo má úžasnú schopnosť sebauzdravenia, tak ako aj zničený myelín je možné nahradiť takzvaným premostením…

vieš videla som ho….vravel nám, že bol na celý rok úplne mimo…kým sa sám nepresvedčil, že takto to nejde, že musí pre seba niečo urobiť….dnes robí cvičiteľa, prednášateľa, má bohaté skúsenosti z oblasti rôznych cvičebných techník…

tým som len schcela povedať, Jardo, akosi mi nejde do hlavy, prečo máš tak strašne demoralizujúce myšlienky, prečo tak strašne sa snažíš presvedčiť, že to nejde, že proste sú takýto ľudia odkázaní na milosť a nemilosť…na vozík a podobne…

neviem, či to je ten správny krok, ak poviem, že s tebou absolútne nesúhlasím…

človek dokáže neuveriteľné veci….a môžem aj z vlastnej skúsenosti povedať….bola som nepretržite dva dni doma…nos som nevystrčila z bytu a tým pádom aj moja fyzická aktivita bola na bode mrazu

po dvoch dňoch som ledva spravila zopár krokov vonku…

ale tak ako už viackrát po sebe, aj teraz som si povedala, že proste musím, nechce sa mi, nevládzem, lenivosť hrá svoju rolu….ale skrátka musím, nikto to za mňa neurobí…ako matka sa musím o rodinu postarať

včera som už bola konečne v lese…aj keď len malý okruh…ale konečne som bola…hoci som potom ledva prespala celú noc…teda aby som bola presná, takmer som nespala…a dnes som radšej nešla…ale zajtra idem zase…

Beuška, lenivosti neviem ako sa dá rozkázať…viem veľmi presne o čom asi hovoríš…pretože u mňa je podobný problém s jedením…tiež nedokážem si odriecť…no proste asi len zabojovať…to sa mi hovorí…že ?

to s tým telom, Beuška, súhlasím na celej čiare…avšak len čo sa týka „pažravosti“…. ), keďže som celý život dosť cvičila, trénovala, deti som trénovala…tak proste jednoducho…akosi sa vždy pozviecham a aj cez bolesti a nepríjemnosti…ale idem na to a cvičím…teraz sa už asi tak pol roka presviedčam, že by som mala začať opäť s posilovňou…čo aj začnem…už u nás otvorili novú…no a v januári by sme mali začať cvičiť raz do týždňa všetci, ktorí budú mať záujem a budú chodiť…

Beuška, možno toto bude ten spúšťač pre teba…naše spoločné cvičenie…

páá

[inga]

Otázočka: môžete papať aj antibiotiká, ked ste chorí? hocijaké?

[Jana]

Ahoj, nie som lekar, ale povedala by som, ze hej. Dokonca som niekde citala o takej terapii, ze pacient berie antibiotika dlhodobo, maju predsa protizapalovy ucinok… ale ci to funguje, netusim. No a kedze pre nas su chripkove ochorenia nebezpecne, tak odkedy som diagnostikovana, dostavam antibiotika hned, ako sa napr. k bolesti hrdla pridruzi co i len malicko zvysena teplota, vraj „pre istotu“. Tak si myslim, ze tie antibiotika problem nie su. Ale ako hovorim, lekar nie som a diagnostikovana som kratko, takze ani tych skusenosti moc nemam, pisem len svoj nazor.

[inga]

Ako dlho si diagnostikovaná? Koľko máš rokov? ja mám 30… okrúhle výročie a možno SMku… dobré nie? človek neviem, či sa smiať alebo…. ale, nejako bolo, nejako bude…

[jareš]

antibiotikami sa dokonca lieči aj SM-ka….takže rozhodne áno..Janka dobre vraví

[Jana]

No, diagnostikovana som od juna minuleho roku a tiez mam tento rok tridsat, ale este ma to len caka

[Roman]

Ahojte. Jednoznacne kazda infekcia by mala byt adekvatne preliecena. Co sa tyka druhu antibiotika myslim ze neexistuju obmedzenia z hladiska diagnozy. Pokial tam nie je napr. alergia, popr. skrizena alergia.

[Autor]

Príspevky