Pomôžte

Tajíte, že máte SM-ku ? Ale prečo ?

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 46 až 60 (z celkového počtu 99 )
  • Autor
    Príspevky
  • #5062
    klincek
    Účastník (Participant)

    jarka ,nemyslim si ,ze ak daky depko niekde na urade je velmo mudry som to ja kdo potrebuje psychiatra .jarka viez ze ja chodim k psychoterapeutke a u psychiatra som bola este va uguste poslal ma domov ,nemam stavy ked mi treba lieky ci psychiatra ,sam lekar mi povedal ze mam lieky co mi nasadil neurolog ako psychofarmaka vysadit ,ze ich nepotrebuje a ak ich budem brat zbytocne nepomozu mi ak ich budem ozaj potrebovat .

    neurolog s antolskej ma tam poslal kvoli tej reci a aj psychiater aj psxcholog povedali ze moje stavy at nie su psychickeho razu ,a kedze mam nieco za sebou ,tebe som to povedala ,neboj ze ma nemaju pod drobnohladom .

    a ja som nemala blbu naladu ,blbu naladu mal pan uradnik ked zacal vrestat ze naco mi je preukaz ked mam uz invalidny .to nebolo o mojom stave skor o jeho vôlastnej frustracii

    #5065
    liviap
    Účastník (Participant)

    až na Teba začal vrieskať – mala si vrieskať – alebo aspoň zvýšiť hlas a opýtať sa ho, že čo si myslí pre koho je na tom oddelení a načo je na tom oddelení. Pán úradník má aj nejakého nadriadeného nie???

    Vlastne pre koho sú ZTP preukazy?!

    V kúpeľoch som bola s pani, ktorá robila na sociálnom oddelení v Blave, ale nie v Petrzke a tá keď počula odo mňa aké problémy máme s preukazmi, pomôckami, výpomocami tak len krútila hlavou a bola z toho nanič. Tam, kde ona pracovala vychádzali ľuďom v ústrety – a chválila svojho šéfa, alebo šéfku, že na tom trvali aby každý žiadateľ dostal to, na čo má nárok! To je rozdielny prístup sociálneho oddelenia!!!

    A poznám aj takého človeka, ktorí síce nie je SM-kár, ale má niečo iné a nedal si trvalé bydlisko v našom okrese, ale vždy má Piešťany, pretože tam vybaví na sociálnom všetko to, na čo má nárok – dokonca ho upozornia nato načo má nárok. To je luxus! /a v našom prípade non-sense!!!(y)

    #5066
    jareš
    Účastník (Participant)

    Zdenka,

    čo sa týka toho chlapa na úrade práce, soc. vecí a rodiny, kde si bola v piatok, to som ti volala, že kvôli takým bezcharakterným sa nerozčuľuj, taký niktoš si to nezaslúži…viem, že s týmto istým chruňom mala problém aj ďalšia SM-kárka, ktorú dokonca aj rozplakal a nie raz…viem, že sa teraz cítim ako hrdinka, lebo som s ním neprišla do styku…ale určite by som sa minimálne ohradila a spýtala sa, kde má nadriadeného/ú…
    viem, Zdenuš, že po vojne je každý generál, tak sa to horoví, v tej situácii som nebola, a preto moje rady vyznievajú ako hypotézy, čo by som možno urobila a tak podobne…

    moje slovíčka sa však nevzťahovali na túto situáciu, ja som skôr reagovala na to, čo napísala Tánička, že sme to my, kto sa musí zmeniť voči okoliu…pretože my po diagnostike všetko vnímame oveľa citlivejšie a vzťahovačnejšie…
    myslela som na tento problém…

    čo sa týka toho možno blázna, ktorý sa vyvršuje na bezbranných ženách, ktoré sú ťažko choré…tak to je on, ktorý by mal ísť sa dať liečiť a neprichádzať do styku s ľuďmi, ktorí mu nič neurobili, ale pre ktorých tam je on, ale on sa cíti všemocný a možno aj mocnejší ako sám pán boh…kvôli nemu si nenič zdravie

    #5070
    klincek
    Účastník (Participant)

    no nebola som tam sama bol tam so mnou aj jozo ,takze vyhupol na mna ja som ziadala ,a dostal sa do konfliktu s jozom ,ktory to cele nasledne aj vybavil ,tak podane mam .a viac to neriesim .

    a vies jarka ,hovori sa kto je bez chyby nech hodi kamenom ,v tomto proipade kto obcas nemam depky nech hodi ,mame ich vsetci ci my chory alebo ty zdravi.a ty mozno este horsie jak my chory.tam uz je len potom rozdiel v tom ci su to styv ktorymi obcas prejde kazdy v zivote parkrat alebo tie dlho trvajuce stavy konciace mozno aj samovrazdou.o tom je aj moja psychoterapia ktoru prevadzkujem uz roky ,rozpoznavat sam seba svoje stavy ,pocity a uzkosti a vediet ich analizovat.uz mam seba natolko zmapovanu ze viem kke je to este normalne a kde to zacina byt vazne./vies preco tam chodim/

    a jednu vec som sa pri tej psychoterapii naucila.a to je to ze ja nemusim menit sama seba ,tam je ten problem ktry mnoho ludi zenie aj k samovrazde ,to ze sa snazime zmenit,je jedno ci je to nas pohlad na svet na seba atd ,ty nemusis nic a vobec nic ,ty musis robit a zit tak aby to tesilo teba a nie tvoje okolie.oni by si mali zvyknut ze si chora a zmenit pristup nie ty ,ty si len ochorela a inak si to stale ty ,ak si bola predtym dobry clovek tak nim aj ostanes ,ak si bola ufrflanec aj im ostanes a to vsetko sa rokmi len prehlby .ak sa budes snazit zmenit svoj postoj ci ine ,nakoniec ta to zdepta ak sa ti to nebude darit pozenie ta to este viac to hlbsie a hlbsie ,budes viac a viac svoj zly vztah s okolim davat za vinu sama sebe co ale neni dobre .my uz musisme bojovat s nasou chorobou a to co potrebujeme je klud ,pohoda a pochopenie okolia a rodini ,

    menit svoj pristup k okoliu len preto ze si chora a vnimas veci citlivejsie ? ja som bola citliva dusa vzdy to neurobila SMka .a ano snazila som sa zmenit hlavne svoj pristup k ludom k blyzkym atd ,a kam to to priviedlo??? nechcem na to uz spomynat ,

    tvoje okolie a pribuzny by mali analizovat svoj vztah k tebe a ne ty .

    #5079
    ferino
    Účastník (Participant)

    Prečítal som si rady pre Zdenku poctivo, no mám ku nim zopár pripomienok a otázok. Prečo by som sa mal zmeniť, keď mám SM? Aby sa okolie na mňa pozeralo inak? PREČO. Asi som chorý ešte krátko nato aby som mto pochopil. A je ku mne pracovník štátnej správy sprostý, budem sa na neho sťažovať. Veď je tu pre mňa a nie ja pre neho. Viem že takéto sťažnosti sa musia preveriť a riešiť. Aspoň bude mať problém od svojich nadriadených.

    #5086
    Tatiana
    Účastník (Participant)

    Celé, čo som chcela povedať je, že napriek tomu, že sme ochoreli, naše okolie sa nezmení. Ja tvrdím, že sa nemáme zmeniť my, iba zmeniť PRÍSTUP k niektorým veciam, problémom, ľuďom atď. Skrátka mať viac na háku. A to iba kvôli tomu, aby sme eliminovali stres, ktorého má človek aj tak neúrekom. Nehovorím, že sa netreba sťažovať, svoje práva si treba hájiť bez ohľadu na zdravotný stav. Takže asi tak.
    Ak sa niekoho dotkol môj názor, sorry. Jedná sa čiste o môj názor, nikoho nekritizujem, nestarám sa, len som napísala svoju skúsenosť. Moje okolie sa určite s mojím ochorením nezmenilo, ani ja som sa nezmenila, opakujem, že sa len pokúšam zmeniť postoje k určitým záležitostiam. A robím to jedine kvôli tomu, aby som sa stresovala čo najmenej.

    #5092
    klincek
    Účastník (Participant)

    tanicka a to ze sa pokusas zmenit svoj postoj k istym zalezitostiam ta nestresuje? u mna to bol tiez totiz jeden s dovodou preco som bola nakoniec v liecbe u psychiatra ,snazila som si vela veci nepripustat a mat to na haku ako ty pises.mna to ale dohnalo na psychiatriu a rada lekarov bola kricat ,vrestat ,plakat a radcej nemat na haku.lebo ak si bola citliva osobka uz cely zivot nezmenis to a ten postoj ta tak ci tak zdepta .

    ja veci uz riesim po svojom ak mam chut plakat ,tak placem ak mam chut kricat a zurit tak zurim a mne to pomaha tu zlost aj stres aj bezmocnost odburat ,tak to vzdy trva jeden dva dni a je mi zas fajn ,depky ano ale chvilku asi jak u kazdeho ,to ze sa vykecam zahromzim a poplacem si mi pomaha odburat vsetko.ak by som prehliadala problemy a menila svoj pristup k urcitim veciam tak zblbnem nacisto tentokrat urcite .

    mna psychoterapeutka uci ako mam sama k sebe pristupovat a ako mam rozoznavat vlastne pocity a ako sa mam nasledne odreagovat trebars aj krikom na muza .ono to fakt treba a ulavy sa ti .mne to teda fakt pomaha .

    a mna osobne sa nedotkol nikoho nazor ja s len hajim ten svoj.a menit svoj postoj k veciam ci ludom a problemom nebudem ,mne to uz raz ublizilo a ty skusenost mi stacila:)

    #5094
    Tatiana
    Účastník (Participant)

    Zdenka, možno by sa lepšie debatilo na túto tému osobne. Mala som už pripravený príspevok, ale nakoniec som sa rozhodla to sem nedať, je to príliš osobné. Keď sa stretneme niekde na akcii, pokecáme.

    Určite súhlasím s tým, aby človek dal stres von zo seba. Tým ho predsa nedržíš vnútri a aj to pre mňa znamená mať viac na háku. Stresujúce situácie som predtým riešila tak, že som sa uzavrela do seba a riešila veci v duchu. Bol to väčší stres ako keď sa naštvem, vykričím sa, vyplačem atď.

    #5095
    klincek
    Účastník (Participant)

    a prave to by si nemala drzat nieco v sebe je to najhorsie co my mozeme urobit.ja som sa prestala obzerat na inych ,vyblokovala som aj svoju matku kvoli tomu a ked ma nastve tak uz nie som ticho ,aj minule ma dobre napalila.ale su to veci ktore v sebe nedrzim viac ako predtym a nie som ani nadmieru usluzna uz ani k matke.

    mozme pokecat osobne ak prides na vianocne mecheche ,ja urcite dojdem aspon jeden den sa chcem zucastnit ,dufam ze mi nebude blbo anic mi do toho nedojde.

    ja som bola vzdy dost citliva ,a vela veci si pripustala ,a kedze svet nema rad slzy ani bolest dusila som vsetko vsebe ,a ano ludia vraveli aka si uzasna ako sa drziz atd ,a ja ? ja som revala tak maximalne doma do perin ked ma nik nevidel ,a ano snazila sa veci mat akoze na haku ,ale to sa neda v skutocnosti tak naozaj .stres treba odburat a ked treba tak velkym krikom ,skus kricat ak ta nieco trapi a dusi tak riadne od pluc ,ulavy sa ti-mne to pomaha ad kedy sa riadim radami psychoterapeutky tak ma moje depky navstevuju sice ako kazdeho ineho ale jak dojdu tak aj odidu .

    pomenujem si nahôlas svoj momentalny stav ,zanadavam ,a vykecam sa z toho .alebo ak treba vyplacem a je mi jedno co druhy .som sebec

    #5096
    Tatiana
    Účastník (Participant)

    Zdenka, máš pravdu. Bohužiaľ, na vianočnú akciu nedojdem, asi. Snáď niekedy nabudúce. Pekný deň.

    #5097
    klincek
    Účastník (Participant)

    tanicka tak mi posli email alebo sms.mam zverejnene udaje o sebe ,mozme ist na kafco,alebo mozes dojst ku mne na kafco .od kial si ja s BA.teraz musim ist ,ide ku mne navsteva .zatim papa

    #6631
    Tatiana
    Účastník (Participant)

    Janka1508 – mám otázku na teba, teda aj na všetkých. Ty si písala, že o Tvojej chorobe vie len málo ľudí a teda predpokladám, že ani zamestnávateľ. Dá sa to vôbec? Utajiť SM? Keď si bola v nemocnici napr. alebo keď ideš k lekárovi atď.?
    Pýtam sa preto, lebo uvažujem nad tým, že sa zamestnám a neviem, či mám vybaliť karty hneď na začiatku alebo nie. Je pravda, že možno mnohých odradím od prijatia, ale má to výhodu, že ak ma už prijmú do zamestnania, nemusela by som nič hrať. Ja som už štyri roky nebola v pracovnom pomere, robíme si na svojom a teraz stojím pred touto dilemou, či som schopná ešte pre niekoho pracovať alebo nie. Zatiaľ vládzem, ale je pravda, že občas ostanem doma, keď sa necítim…

    #6633
    jareš
    Účastník (Participant)

    ak ti to nebude vadiť, napísala by som to zopár mojich postrehov a skúseností…

    zamestnala som sa vo februári tohto roku a cítila som sa veľmi dobre, chodila som celý január do posilky a každý deň som sa snažila prejsť nejaký kus cesty…vo februári som toto všetko musela prestať robiť, nakoľko som začala robiť…okrem práce, kde ma riadne platia, robím aj pre Združenie…takmer tú istú robotu…avšak to už robím bez nároku na plat a viac menej vo svojom takzvanom voľnom čase…

    pretože to je takto, ako to píšem, z toho vyplýva, že mám vlastne dve roboty…v jedenj msuím robiť doobeda v druhej robím, keď si nájdem čas…teda vo väčšine prípadov v nočných hodinách…

    fakt je ale jeden…zamestnala ma osoba, ktorá o mne všetko vedela…úúúplne všetko, komunikovala som s ňou dosť intenzívne ešte pred zamestnaním sa a ovláda o našej chorobe všetko…respektíve…mala som ten pocit, že ovláda

    zamestnala ma na miesntom úrade, kde pracujú vo väčšine prípradov ľudia, ktorým príliš na plate nezáleží, pretože ten ju tu veľmi nízky…avšak na práci im záleží a snažia sa ju robiť (podľa môjho úsudku) zodpovedne…nechápu však ostatných ľudí vo svojom okolí, ktorí nie sú takí istí ako oni sami…

    Tým som vlastne chcela povedať len toľko:
    ad 1: hoci som pred mojimi spolupracovníkmi nikdy nedržala bobríka mlčania a o svojej chorobe som nemala problém im povedať…absolútne nechápu, čo je to za ochorenie, nedokážu pochopiť absolútne nič, ak poviem, že mám také a také problémy…nechápu to
    ad 2: majú pocit, že si vymýšľam, že s snažím mať nejaké úľavy…čo samozrejme nie je prevda…
    ad 3: ak spolupracovníci a priamy nadriadený nevie o chorobe, mám za to, že to je lepšie…
    ad 4: zamlčať pobyt v nemocnici, respektíve preliečenie nie je až taký problém, horšie sa mi javí skôr vlastné rozprávanie, nakoľko mám pocti, že človek ľahko zabŕdne do svojej choroby bez toho, že by chcel čosi o svojom zdrav. stave povedať
    ad 5: o zdravotnom stave nemusí budúci zamestnávateľ vedieť, dokonca ani nemá právo sa pýtať na zdrvotný stav, pokiaľ priamo nesúvisí s výkonom zamestnania
    ad 6: ísť pracovať nie je až také ľahké, viem, že som tak trošku na tom inak…mám veľmi dynamickú a pomerne fizycky namáhavú robotu…a som často príliš unavená, nemám na seba prakticky vôbec čas…možno zo mňa hovorí môj práve nie celkom dobrý zdrav. stav, ale momentálne to tak cítim
    ad 7: Tánička, ak by si išla robiť povolanie, ktoré vykonávaš teraz, kde viac menej väčšinu prac. času presedíš, tak okrem stresov, ktoré zákonite budú, v podstate nemáš ťažkú robotu…a možno by som to išla vyskúšať

    Dnes, po mojich skúsenostiach si myslím, že nie je dobré dávať verejne na známosť informácie o svojom ochorení…ľudia to nechápu a neveria…

    je to samozrejme len môj názor…a nemusíte s ním súhlasiť…

    #6634
    liviap
    Účastník (Participant)

    Jarka,
    všetko čo si napísala je pravda.
    Tánička nechcem Ťa odrádzať, ale nezabudni stresy určite budú.
    A keď povieš svoj zdravotný stav tak ako píše Jarka niektorí si budú myslieť, že chceš úľavy, proste ľudia sú už takí.
    Tánička rozhodni sa ale podľa seba! Želám Ti správne rozhodnutie, ktoré bude vyhovovať hlavne Tebe! :)
    Pá Lívia

    #6635
    leteku
    Účastník (Participant)

    ja som tiež riešila tento problém. V septembri som nastúpila do novej roboty a teda ešte som karty nevybalila. Vedia to len moje dve kolegyne s ktorými dennodenne spolupracujem.

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 46 až 60 (z celkového počtu 99 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.