Ahoj Blanka! Nedalo mi aby som sa neozvala na Tvoj posledný príspevok o nepríjemnom stave po pichnutí druhého avonexu. Nepripadám si ako nejaká odborníčka ale keby Ťa zaujímala moja skúsenosť, tak tu je: ukončujem 7 rok avonexu a pozorovala som na sebe rôzne reakcie. Dramatický bol začiatok liečby – niekoľko týždňov, ale to bolo asi aj kôli tomu, že mi doznieval škaredý atak. Bolo to v roku 2000 a nechcelo sa mi veriť, že to na niečo bude dobré… Rodina ma podporovala a vďaka nim aj vďaka miernejším reakciám po injekcii som uverila aj ja. Dokonca som mala obdobie, že som chodila na skrátený úväzok do práce. Žiaľ kontakt s ľuďmi a asi aj záťaž priniesli nový atak a s prácou bol koniec ale mám aj ďalšie škaredé ochorenie, tak vlastne neviem čo „bolo na vine“. S Avonexom sme pokračovali ďalej a odvtedy mám pokoj od atakov! Dúfam, že som to práve nezakríkla…
Chcela som Ti napísať, že je to hlavne na Tebe či uveríš, že injekcia Ti pomôže minimalizovť ďalšie ataky. Že uveríš, že ten nepríjemný stav po podaní sa oplatí vydržať a on sa bude postupne zmierňovať až si ho ani veľmi nevšimneš. Skrátka naučíš sa s tým žiť. Keď budeš chcieť. Fakt sa to oplatí a čaká Ťa ešte kopa pefektných zážitkov a samozrejme Ťa potrebuje rodina, ktorá určite pri Tebe stojí.
Ibalgin sa osvedčil (podobne ako vieruš) aj mne. Je možné dávať si ho každé 4 hodiny – ja už zimnicu nemám, iba hrozne ma bolia moje dlhočizné nohy a občas hlava. A niekedy na mňa dolahne všetka ťarcha sveta – čiže som mierne ľútostivá (ľudovo „mám depku“). Keďa sa z toho vyspím, tak je to preč a môžem normálnejšie fungovať.
Blanka prajem Ti čo najskoršie zžitie sa s novým stavom! A verím v stabilizáciu Tvojho stavu – ak budeš aj Ty chcieť.
Krajšie počasie praje „kolegyňa“ Gabi
.
Pa