p.kk
Reakcie
-
Viem, že zázraky čakať nemôžem a Rebif rozhodne zázrak nie je, ale aj ak je šanca len 30%, tak dúfam v zlepšenie. 30% je predsa len o čosi viac ako 0
Ostáva mi len čakať, možno budem mať sťastie, je vo hviezdach a v Rebife 
Tak to aj beriem! Verím v to dobré a to zlé je iba nevyhnutné zlo, ktoré časom isto prejde! Mám za sebou iba druhú dávku, takže je to pre moje telo novinka
Týmto chcem aj ja dodať odvahu všetkým, novým pichačom /je to trocha smiešny výraz, ale hodí sa mi na to/ aby sa nebáli, negatívne stránky tá liečba má, ale ako píše Jareš, treba dúfať aj v tie pozitívne!Tak už som na liečbe! Zatiaľ sú reakcie môjho organizmu strašné. Zimnica, teplota 39,7, príšerné bolesti hlavy, malatnosť…. Ak to mám takto znášať stále, tak to hádam ani do roboty už nebudem chodiť
Pichám si to sám, naučil som sa to rýchlo, nie je to nič ťažké fakt. Miesto vpichu ale dosť bolí, ale zase to nie je nič tragícké, dá sa to vydržať.Teraz ma trápi sústavne bolestivé trpnutie pravej ruky, uvidím, či to zmizne, ale ja večný optimista verím, že áno
Mňa bolí hlavne hlava a ruka, pravá a celá. Je to strašne nepríjemné a neviem či to raz prejde, moja neurologička mi vraví, že ak začne zaberať Rebif, že to prejde. Neostáva mi nič oné, len jej veriť
Len malý dôkaz, že veda nespí
http://www.spisskyklubsm.estranky.sk/clanky/aktualne/liek-na-sklerozu-multiplex-je-blizko
Ešte taká drobnosť. Ja ak mám depku, pozriem si toto video a vždy mi vyčarí úsmev na tvári. Neviem čím to je, ale má na mňa pozitívny vplyv a presvedčí ma život je vlastne fajn. Mrknite na to
http://www.youtube.com/watch?v=uy0HNWto0UYDarinka, to sú otázky, na ktoré sa nedá nájsť odpoveď. Možno ani neexistuje. Tá choroba je des, to priznávam. Ale možno je lepšie prestať čítať všetky možné články, ako sa choroba môže vyvinúť lebo človek z toho zblbne
Ja si teraz čoraz viac vážim dni, ktoré sú dobré a prežívam ich naplno. Dnes mám otras deň, tŕpnutie ruky, že ledva píšem, otrasné závrate a unavený som celký deň, ako keby som robil na stavbe. Ale zúfať nechcem, ja sám sa snažím povzbudiť sám seba a verím, že bude lepšie. Negatívne myslenie mi nikdy nepomohlo. Vždy som potom prepadol do takej depky, že som ani z postele nechcel vstať. Robím teraz všetko možné aby som sa psychicky držal. Čítam, pozerám telku, počúvam hudbu, kecám s rodinou. Ja viem, ide to ťažko, ale iné nám neostáva, len bojovať. A ver, že to má cenu. Aj život s tou mrchou má cenu. Kým sme ešte tu, žijeme, dýchame, je ešte dobre. Držím palce aby si sa duševne pozbierala a hlavne nezabudni, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť aj…. lepšie 
Pozri si túto stránku, možno sa dozvieš viac
http://www.radost.sk/chat_page.php?show=list&action=show&IDrow=771&IDpage=0&IDorder=1
Viem, že musím držať spolu a ak má niekto niečo na srdci, či už pozitívne, ale aj smutné, či depresívne, tu je to miesto, kde sa s tým môže podeliť. Tu nerobíme medzi sebou žiadne rozdiely. nestaviame barieri, tu sme všetci na jednej lodi. Som veľmi rád, že existuje táto super stránka, kde všetci môžme kecať o všetkom
Áno, sme Smkári, ale predovšetkým sme ľudia, ktorým neostáva nič iné len bojovať s chorobou. Správne píšeš, že nebojovať proti chorobe, tú treba prijať ako fakt, ako skutočnosť. Viem, že momentálny status je taký, že sa rózka vyliečiť nedá, ale bude to aj tak o 5 – 10 rokov? Niekedy sa umieralo aj na chrípku a na iné choroby, ktoré sa dnes dajú úspešne vyliečiť. Možno nám raz svitne nádej a bude liek aj na SM. Viem, že experimenty sa robia veľa, minule som čítal, že kanadskí vedci skúšajú nový liek, ktorý skoro nemá žiadne vedľajšie účinky. Kedy príde ku nám a či príde to ešte neviem, ale ja proste verím, že raz prídu lieky, ktoré budú oveľa účinnejšie ako tie doteraz. No a dovtedy musíme bojovať a vydržať. No dá sa byť negativista, ale to nepomôže nikomu. Pekný deň Jasné, že každý deň má cenu. Mne keď začali trpnuť nohy a ruky, moja neurologička mi povedala, že to môže mať 2 príčiny, SM alebo nádor na mozgu. Tie dni čo ostávali do magnetickej rezonancie, to bolo peklo. Neskutočne som sa bál. Vedel som, že so SM tu budem dlho a bude to asi ťažké a s nádorom… No asi sa všetci domyslíte… Po MRI bolo všetko jasné. Nádor to nie je, je to asi SM /po lumbálke sa to potvrdilo/. Hoci mi odľahlo, aj táto informácia ma zdrvila. Prvotne som bol s nervami na dne, chcel som všetko vzdať. Ale potom som si sám začal hovoriť „čo blbneš človeče, budeš žiť, neumieraš, nie je to dôvod na radosť?“ Samozrejme, že je! Prídu zlé dni, taký atak je riadne svinstvo, sú to fakt chvíle, kedy človeka chytá zúfalosť strašná. Ale hlavu hore, na atak sa nezomiera, on prejde a existujú lieky na jeho potlačenie /či už napr. Solumedrol, ak je zle, alebo interferóny či iné látky na zníženie počtu atakov a na spomalenie progresu choroby/. Sú, ale aj dobré dni, kedy sa cítime dobre, niektorí z nás normálne pracujú, majú rodiny, venujú sa svojim hobby. Ak to nejde a človek nevládze, ani to nie je dôvod vzdávať sa! Vždy je prečo žiť! Pre lásku, pre potomkov, alebo preto, čo nás baví! Život je dar, ktorý sme dostali, ale žiaľ niekedy ten dar má príchuť trápenia či bolesti.
Nechcem pôsobiť ako nejaký kazateľ, nie, ja som len normálny mladý muž, ktorý vie, že ani SM neznamená koniec života a vzdania sa nádeje. Viem, akou depkou som prešiel a sem-tam ešte prechádzam a viem ako dobre padne povzbudivé slovo. Držte sa všetci, my to nejako zvládneme!
