kápo
Reakcie
-
prave som na 50 mg medrolu, zacinala som s 250 ml solmedrolu, lebo lekar sa bal hned vyssiu davku kvoli niekolko mesacnym tazkym depresiam. v nemocnici mi ale aj napriek infuzkam odisla lava ruka a rapidne sa zhorsil zrak. tak ma nastavili na vyssie davky 600 ml. som uz doma z nemocky, ale ako vzdy pri medrole, mam co robit hlavne s vedlajsimi priznakmi. celkovy opuch a zadrziavanie vody v tele, nadmerne potenie, tocaky, hrozna slabost a malatnost, neuveritelny tras ruk, zrychlene bitie srdca, velmi zly spanok a ak nejaky, tak riadne halucinogenny. tazko sa mi znasaju tie medrolove obdobia, i ked si hovorim, ze ok, musi to byt ked chcem ako tak fungovat. a k tomu mam este dost problemy cez den sa sustredit na nejaku cinnost, som unavena, myslienkami mimo, roztrzita. neviem, ci niekto z vas pozna az takuto silu vedlajsich ucinkov solumedrolu. kazdopadne by som velmi rada poznala vas nazor a vypocula si vase skusenosti hlavne o vedlajsich priznakoch. A este jedna vec, ako podporna liecba pri medrole sa berie Quamatel/Ranital na ochranu zaludkovej sliznice, Vitacalcin ako prevencia proti odvapnovaniu kosti a najnovsie aj Plavix na znizenie zrazanlivosti krvi ako mozneho vedlajsieho efektu solmedrolu/medrolu/prednisonu.
cakam na vase skusenosti
No ja som prave tyzden doma z preliecenia solumedrolom v ruziovskej nemocnici. A tiez sa pridavam do klubu sm boli. Zapal ocneho nervu asi pozname vsetci, ked citim kazdy pohyb bulvou. Nehovoriac o tom, ze po tom, co mi odisla lava ruka od zapastia dole a rehabilitacna sestra so mnou zacala cvicit, tiez mi rozpohybovanim sposobila nemalo krcov a trpnuti a bolesti pichlavej a kedeakej. Ale ono zase som bola stastna, ze tu bolest zacinam citit aspon po tyzdni absolutnej nicoty.
A viete co mi poradil jeden oftalmolog pri zapale ocneho nervu? Treba si oci viac krat denne zmolit – akoby masirovat. K tomu koenzym Q10 a ono to pomalicky fakt ustupje (samozrejme pri medrole ako primarna liecba ataku). Vyskusajte, mozno pomoze aj vam. ahojte rebifaci,
tak trosku nostalgicky
mi neda, aby som sa tu neozvala. Je tomu presne dva tyzdne, co som si defintivne pichla poslednu davku rebifu. Potvora jedna organizmus zacal byt voci interferonom imunny. Prevalilo sa to vsetko hned po Novom roku, ked som kvoli dalsiemu schvaleniu liecby potrebovala spravit kontrolne MR. A objavili sa nove loziska v mozgu aj v mieche este v zapalovom procese. Hospitalizacia so solmedrolom, obojstranny zapal ocneho nervu a paralyza lavej ruky. A tak osetrujuci lekar definitvne uzavrel kapitolu rebif. Ponukol mi dve riesenia, Copaxone alebo Tysabri. Rozhodli sme sa pre tysabri, ale to nie je predmetom tychto riadkov. Citala som si pozorne vsetko ohladom rebifu, presla som tak, ako kazdy z vas vedlajsimi ucinkami, niekedy vyraznejsimi, niekedy ok. Hlavne v zaciatkoch to bol vpich po vpichu stvorhodinova chripka a musela som furt chodit, lebo nohy som nemohla mat v klude. Bojovala som aj s modrinami, ale skutocne co pomahalo, bolo naozaj poctive chladenie miesta po vpichu MIN. 20 minut a striedanie stehien, brucha, ramien a zadku. Zvlastne, skoro s pravidelnostou som hlavne pri vpichoch do brucha mala vedlajsie ucinky, netusim preco prave do brucha. Myslim, ze dost velky vplyv na mozne vedlajsie ucinky mal aj celkovy momentalny fyzicky a dusevny stav organizmu. Cim vacsia unava, tym vacsie riziko. Skoro pocas celej liecby som si 30 minut pred podanim davala Aspirin 1000 mg, pretoze ibuprofen mi jednoducho nezaberal. Vsetko to sa mi zdaju byt ale take naozaj problemiky v porovnanim so samotnou diagnozou. A 4 roky som sa naozaj tesila, ze az na jeden poslabsi atak a solmedrolovu kuru pocas celeho obdobia som naplno fungovala v pracovnom aj osobnom zivote. Mozno by som dala este do pozornosti predovsetkym rebifakom s predpokladmi k depresiam. Nepodcenujte kazducky naznak, moze to viest k tazkym stavom, ktore pri nasej diagnoze chorobu mozu este markantnejsie vykreslit.
Za seba ale viem este jedno, co mozno nie vsetci radi budete citat, pretoze to vobec nie je pozitivne zistenie… ale realita. Za tie 4 skoro bezproblemove roky som takmer uplne zabudla na diagnozu, organizmus som bicovala k vykonom, ked vladal, nevyhybala som sa pracovnemu stresu, absolvovali sme s muzom velke stahovanie a tazsie zivotne skusky a prisiel den, ked ma sm upozornila, ze predsa len je to ona, ktora casto krat neohlasene ale jednoznacne bez okolkov zaveli inym smerom.
Rebif je obrovsky zazrak, ale pomozme svojmu organizmu, nech to ma lahsie s nami zit… doprajme mu podporu zivotnym stylom, respektovanim jeho potrieb.
Drzim palce rebifaci 
p.s. ak som bola prilis nudna, neva, sak to raz a naosledy
