[inga]

Lander, je ich mám 12 kúskov. Tak neviem, posúď sám, či je to veľa, alebo nie. Mne zatiaľ SM nepotvrdili, nález mám rok a pol stabilný. A neriešim ho… Tiež som si zo začiatku myslela, že 12 kusov je veľa, teraz mi je to jedno… asi tak

[inga]

Ďakujem za vaše pekné reakcie na moje vyliate srdiečko. Výsledky mám rovnaké ako pred rokom, môj ementál v hlave sa nezmenil :o), chvalabohu stále je tých bodiek 12 kusov a sú rovnako veľké. Potešilo ma to, ale keby to aj tak nebolo, tak si myslím, že to so mnou nepohne. Čo, dvanácť, či 18násť, všetko jedno. Hlavne že sa cítim fajn.
Moje panické ataky – ja som sa väčšinou budila v noci na to, že nemôžem dýchať, srdce mi bilo, akoby mi išlo vyskočiť z hrude, bolo mi na odpadnutie, mala som strašné závrate,nehorázny strach, že čo sa so mnou deje. Vtedy ani nejde si rozumom uvedomiť, že je to panická porucha a záchvat, vtedy sa len strašne bojiš. takáto stavy som mávala 3 x do týždna, potom to prichádzalo každý večer. Trvá to tak 10 minút, potom to prejde a príde strašná triaška a únava. No, neprajem to ani najhoršiemu nepriateľovi. Teraz už záchvaty nemávam, ale sem tam sa objaví pseudozáchvat, to cítiš, že už na teba ide, neviem dýchať, srdce mi bije, ale teraz si už logicky poviem, že je to len panika, ukľudním sa a ono sa to do záchvatu ani nerozvinie. Ale samozrejme stále som na liekoch, ešte asi rok budem, a chodím na terapiu, ktorá mi dosť pomáha. Tak asi tak.
Viete, pocit, že mi možno niečo je (SMka) zmenil môj postoj k životu, v negatínom slova zmysle v tom, že už nikdy nebudem moct povedať, že som 100% zdravá, lebo to neviem, vždy budes s diagnózou možno SM.. a pozitívne v tom, že som si začala viac vážiť maličkostí a tešiť sa z bežných vecí. Veľa ľudí mi tu radilo, ked som sem písala na začiatku, že mám možno SM, že sa mám šetriť, lebo čo ked možno… ale to nejde, to by som už nebola ja, ja to neviem. Nikdy som nevedela spomaliť, a uvedomiť si, že je niečoho na mňa veľa. Pretože ked mám toho veľa, tak mám pocit, že som dôležitá a strašne ma to napĺňa. Takže asi radšej budem žiť o pár rokov menej, ale hekticky, ako o 10 rokov dlhšie, a nič si nedoprajem. Ale samozrejme, už kritickú hranicu mám, a za tú nechodím, nie som samovrah. Preto aj chápem Jarku Valčekovú, že je taká akčná a veľa robí, lebo ja som taká istá.. :o).

[inga]

Ahojte všetci. Už som sem dávno nepísala, aj keď sem tam si vás prečítam. Takto pred rokom a pol mi tiež objavili „diery v mozgu“ aby toho nebolo málo, tak rovno 12 kusov. Najprv som z toho bola na prášky, potom zase na prášky, potom prišli depky, potom sa mi vrátila moja panická porucha a panické ataky, ktoré boli na rozdieľ od predchádzajúcich neznesiteľné (panickú poruchu mám s prestávkami 12 rokov – už som na liekoch tretí raz), takže zase antidepresíva. Teraz ich beriem už vyše roka a som v pohode, záchvaty nemávam, akurát od liekov chuť na sex… žiadna:o(, ale vydržíme.
Potom prišiel strašný strach o seba, strašná lútosť a hnev, prečo práve ja, aj keď v podstate SMku mu nikdy nepotvrdili, a doktorenka Prochádzková povedala, že ani likvor zatiaľ netreba brať, čomu sa strašne teším…..
a teraz… nemám žiadne problémy, chodím cviciť 4 x do týždňa, postavu v 32 rokoch a po dvoch deťoch mám takú akú som doteraz hádam ani nemala (čiže super a pevnú), cítim sa skvele, všetko stíham, aj svoju malú princeznú Lucinku (skoro 2 rôčky) a veľkú 11 ročnú pubišku Veroniku. Fungujem ako normálny človek.
Pointa – zajtra idem na kontrolné MRI do Ružinova, a viete čo? Je mi jedno ako dopadne. Už vôbec nemám strach, aj kedy bodky pribudli, aj keby som musela ísť na Lumbálku, aj keby mi potvrdili SMku. Prečo? Zmierila som sa s tým. trvalo mi to skoro rok, ale chvalabohu moje stavy strachu sú preč a ostalo pozitívne – čo nemôžeš zmeniť, za to sa neoplatí plakať a ani sa vôbec trápiť. Veď život je supééééér, aj keby sme boli chorí. Myslím, že ľudia s rakovinou sú na tom oveľa horšie, ako my…tak sa tešme, že to je len SMka. pekný deň všetkým

[inga]

Ahoj Jarka. tvoje slová „kriticky sa mi zhoršuje stav…“ – drsné slová. Jarka spomaľ. Ale naozaj, nie len akože… Za ten čas, čo chodím na tieto stránky som pochopila, že si veľký ťahúň pre všetkých, ktorí musia bojovať s touto diagnózou. A preto musíš myslieť na to, aby si bola čo najzdravšia čo najdlhšie. Preto trošku zvoľni tempo. Máš určite okolo seba ľudí, na ktorých môžeš niektoré veci delegovať. Tak deleguj a trochu oddychuj. Ja viem, že ťa ani nepoznám, ale mám len taký pocit, že by si si mala oddýchnuť. Aby si už nikdy viac nemusela písať, že „stav sa mi kriticky zhoršuje“. Veľmi ti držím palčeky, aby nožičky neblbli a robili čo majú, bez toho, aby si ich do toho musela nútiť.

[inga]

Jarka, síce som ťa nikdy nevidela, ale mám pocit, že si človek, ktorý je … hľadám správny výraz, ale napadá ma len workohlik :o), samozrejme v dobrom slova zmysle, a zrejme si človek, ktorý by sa aj rozštvrtil preto, aby pomohol ostatným. K tým závratom – ja som k nim tiež náchylná.. a moja rada, spomaľ. Kľudne to môžeš mať zo stresu, z prepracovania, z nevyspatia… SMku už máš, a zrejme do určitej miery si aj my ľudia sa určité choroby môžeme sami svojim hektickým životnýmn štýlom a tak, takže preto radím spomaliť. Alebo ty nestačí SMka a chceš ešte nejakú inú chorobu? :o) – to teraz tak žartom, neber to v zlom. Len som ti chcela poradiť, aby si trošku vypla a oddýchla si.

[inga]

Ahoj Luci. Je mi to strašne ľúto, ale do rána mi ochorela malá dcérka a nechcem ju nechať takúto chorkavú len ocinkovi, nie že by to nezvládol, ale dosť je za mnou opantaná a duplom teraz, ked je chorá. Takže nebudem môcť ísť, aj ked som sa strašne tešila. Mrzí ma to Luci. Prepáč.

[inga]

Ahoj Lucia. Samozrejme, že platí, zoberiem vás rada. Odkiaľ si?

[inga]

Toš už som to pochopila. Posielam bubáky zajtra, už som za seba zaplatila 200 – tak doplatím. dakujem
Inga

[inga]

No ja som asi fakt blbá… jaruš koľko ti mám poslať bubáčikov, ked idem aj s dcérou a nemám potvrdenú SM? Za noc sa platí 500 korún, že? dobre som to pochopila? Daj vedieť, aby som urobila bankový prevod. ďakujééééééém.
Inga

[inga]

Jarka, čo sa týka platby – za pobyt, budeme ti platiť tam?
Ď. Inga

[inga]

Ahojte všetci. Mám v aute dve miesta voľné tak budem rada, ak sa niekto pridá, nechce sa mi veľmi šoférovať samej/teda nie samej, bude tam aj moja dcéra/, ale dospelý je dospelý. Takže rada uvítam, ked sa k nám niekto pridá. Som zo Senca, ale nie je problém prísť po niekoho priamo do Blavy alebo niekde inde. Takže doprava, doľava, kto sa pridá?
P.S. Nevadí, že sa nepoznáme, zoznámime…

Inga

[inga]

Ahoj Jarka. No aj ja sa tešííííímmm. Čo teraz s podpísanými hárkami? Už ich nepotrebuješ? Alebo ti ich ešte máme posielať?
Pá

[inga]

Tak ma napadlo – je jedna stránka www. edusan.sk, možno ju poznáte, chodí tam dosť ľudí a odpovedajú tam na problémy aj lekári — vyhodila som tam príspevok pod názvom Výzva – Skleróza Multiplex – petícia a poprosila som tých ľudí, aby nás podporili a dala som tam odkaz na internetovú adresu, kde je petícia.. Možno by stálo za to, dať takéto odkazy na viaceré stránky, kde chodí dosť ľudí, a kde je to bezplatné. Len ma už nenapadá kam. Lebo stránku sklerózy si zrejme nájdu len ľudia, ktorý s ňou majú dočinenie, a nie bežní ľudia..

[inga]

Ahojte. Veronka sa pochlapila a doniesla ďalšie hárky – znova 4 plné. A teraz ešte lieta po barákoch a zbiera. Dala si cieľ, že musí ešte 4 plné nazbierať. Tak sa snaží. Ale musím podoknúť, že s ňou lieta aj Kamoška Katka z poschodia nad nami, takže v tom až tak sama nie je :o), no babuľky, snažia sa.. pekný večer všetkým
Inga

[inga]

Ahoj Jarka a všetci. Tak, Veronika si ráno prečítala, čo si napísala, no, očká jej žiarili ako na Vianoce a myslím, že je na seba dostatočne hrdá. Dnes vyhlásila, že ide na námestie s kamoškou zbierať podpisy a potom ešte večer obehne dva baráky. No je super. Vyšetrenie u Dr. Procházkovej – no zatiaľ sa nevie, mám už dva týždne závrate, teda skôr taký pocit straty stability, poslala ma na nejaké stabilo.. neviem čo vyšetrenie, idem vo štvrtok, tak uvidíme. Ale povedala, že ja to môžem mať z chrbtice, robili mi rentgen, a trošku ju mám zhumplovanú a zablokovanú. Tak verím, že je to z chrbtice… Jarka hárky určite pošlem, ešte čakám na nejaké, ktoré mi majú prísť od kamošov, ktorým som to rozposlala, zatiaľ mám 9 plných. A určite sa sem ešte prídem pochváliť, koľko nazbieralo to moje malé škvŕňa, ktoré tu so mnou býva a má takú odvahu a ochotu pomáhať. No som z nej nejak mimo, nemyslala som, že to zoberie až takto vážne, no som pyšná, čo budem hovoriť :o).

[Autor]

Príspevky