Bicyklovanie: áno – nie ?
- This topic has 53 odpovedí, 12 hlasov, and was last updated pred 15 years, 3 months by
.
-
teda aspoň ja…ako stále ešte pohyblivá…sa tomuto druhu veľmi rada venujem…len ten čas, keby chcel troška podrásť alebo zvýšiť kapacity
svojho času som organizovala cyklistické tábory pre deti a mládež a bola som ako vedúca vždy v prvom – najlepšom družstve…
…prvé roky som bez akéhokoľvk zaváhania, bez problémov vládala a bola som neprekonateľná..to boli detváky ešte menšieho vzrastu čo sa týka veku a fyzickej zdatnosti(12-15 r.)..tak nebol pre mňa problém byť najrýchlejšia
…o kúsok ďalej som už bola ako vedúca stále prvého družstva prvá, vďaka tomu, že ma nikto nesmel predbehnúť…ale ešte to ako tak išlo a nebolo ich veľa, ktorí by to dokázali – predbehnúť ma
…ďalšie roky sa už začala prejavovať moja dobrá trénerská vlastnosť, pretože moje vytrénované decká ma už začali zdatne predbiehať a nič to s nimi nerobilo…čo nemôžem povedať o sebe
…až prišiel čas, kedy som musela hlásiť, kde sa budeme čakať…teda väčšinou, keď sme sa dohadovali, kde ma budú čakať…to bolo tak „ponižujúce“…ale zároveň šťastné, pretože kým oni sa výrazne zlepšovali, mne akoby sa sily strácali ale tešilo ma, že to bola aj moja zásluha…žeby to bolo vekom ?…určite to bolo vekom…
tak takto som sa ja zúčastňovala bicyklových táborov a popritom sme s manželom a s mojimi deťmi (dobrovoľne) výdatne bicyklovali takmer každý víkend…
zakúpili sme si s manželom to nejlpšie, čo nám mohol obchod v rámci akej takej ceny ponúknuť a veselo sem využívali každý voľný čas…
Všetko sa zmenilo v roku 2006…ku dnešnému dňu sú to dva roky, čo som poriadne nebicyklovala…aj keď sa stane, že sem tam s manželom prejdeme akúsi vdzialenosť…ale potom sa liečim aj týždeň…
teraz mi môj drahý navrhuje zakúpiť bike…domáci stacionárny…pri obhliadke v obchode znela ako jedna z mojich otázok…vydrží dostatočnú záťaž ako vešiak ?
ale v piatok som absolvovala výlet do Modry, kde nás boli pozvali lekári z Bernard cyklo-klubu, po prednáške, ktorú nám tam dali…som nadobudla nové rozhodnutie a mám v pláne sa začať opäť venovať bikeovaniu.
no, uvidíme, či nezostane len pri mojom skálopevnom rozhodnutí…všetko záleží len na tom, čo sa má stať…tak to sa aj stane…alebo že by sme v tom vedeli aj my niečo urobiť ?
ako to vidíte ostatní ?…viem, že existujú aj trojkolky…píšem to preto, lebo viem, že nie všetci dokážu udržať rovnováhu na tých dvoch kolesách, ktoré nám bike poskytuje…a videla som na vlastné oke takúto trojkolku…
tak som si povedala, že práve dnes je ten pravý deň, aby som dokázala, že bike je dobrý „liek“ na SM.
Som „ťava“, po včerajšku a po celotýždňovom „makaní“ na Kroku som si dnes bláhov myslela, že som takmer ako „zdravá“…a vydali sme sa na bike.
Kto pozná Bratku…vyštartovali sme z konečnej na Dlháčoch a prešli sme cez most Lafranconi do Petržky stade sme sa po hrádzi presunuli k dostihovej dráhe a odtiaľ cez kanál a okolo Draždiaka až na konenčú , kde mi Lenka v utorok počas cvičenia ukázala kam chodí na zmrzlinu.
Tu sme sa nadlábli zmrzkou so šľahačkou a čokoládovou polevou, aby som nabrala energiu a vytrvalosť a pobrali sme sa presne tou istou cestou späť.
Ľudia…môžem povedať, že som fakt „ťava“.
Neviem čo si to stále dokazujem…voľakedy som takúto trasu považovala za podceňovanie a dehonestáciu mojich schopností…
teraz, keď som dorazila, si myslím, že som absolútna šampiónka a majsterka Sveta, že som sa vôbec dokázala vrátiť domov a nemusela som čakať niekde pokútne, kým po mňa príde môj s aftom…
Podpisy prosím až na letisku.
Tak teraz, keď to tu píšem som sa práve rozhodla, že tomuto je koniec…a to definitívny…od zajtra chodím do práce na bike a všade, kam to len bude možné sa presúvam na bike…dobré rozhodnutie ?
Stále si myslím, že to chce len tréning…že som dnes skrátka bola len šialene unavená a nevyspatá, a preto som skrátka nebola schopná zvládnuť to tak, aby som nepadla od únavy…ja som nebola schopná vyjsť ani len po svojich do kopca, čo sa mi tak podlamovali kolená a nevládala som dvíhať nohy…
teraz tu sedím ako prikovaná a neviem ešte, čo to spraví, keď sa budem chcieť presunúť do izby…
asi nakoniec naozaj pôjdem do fitka ku Marošovi, nech zo mňa spraví železnú lady…
Ty si teda dobrý extrémista… Človek by si myslel, že po včerajšku budeš dnes ležať pred telkou a vegetiť. Ale to je asi typické pre ľudí s našou diagnózou. Nevieme, kedy prestať
Neboj sa, kondička sa časom zlepší. Ja som po prvej joge nemohla skoro ani chodiť, taká som bola drevená. Teraz je to už oveľa lepšie.
Inak, mám ti poslať fotky z Kroku alebo máš veľa?
prosím, počli mi ich – fotiek…čo najviac..aj všetky…minulý rok som takto pozbierala od všetkých fotografujúcich a urobila som potom taký prierez, lebo každý fotil v inom čase a iné veci..ale spoločne som to vedela zrekapitulovať…
apropó…som terazky naozaj živá „mŕtvola“…som naozaj extrémista…nepoznám zlatý stred…som buď vľavo alebo vpravo
akurát neviem, kde som teraz
ale za chviľu budem ležať v posteli a oddychovať spánkom spravodlivých…tiež som si myslela, že budem dnes len ležať a nečinne sa prizerať do bieleho stropu…naozaj som si to myslela…a po pravde som to aj plánovala…naozajale veď v noci sa vyspím…dnes tu nebudem do polnoci a pôjdem spať ako slušná osoba pred polnocou…a zajtra si to s tým bikeom rozdám znova…pokorím ho potvoru jednu
aj dnes som dala bike-u dobre do držky
ale už pociťujem zmeny…teda, lepšiu výkonnosť a prišla som na to, že správne nafúkané duše uľahčia úúúžasne bicyklovanie
ani som netušila, ako dokáže vykývať moju rovnováhu podhustená duša na bike.
tak bicyklikujte o 106…aj doma…mne to zrejme začalo pomáhať
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.