Pomôžte

Problematika súvisejúca s imperatívnym (nutkavým) močením alebo s únikom (inkontinenciou) moču …

Zobrazuje sa 6 príspevkov - 16 až 21 (z celkového počtu 21 )
  • Autor
    Príspevky
  • #1759
    Anonymný
    Neaktívny

    Lenuš, ale ak sa chceš ísť rozprávať do sekcie „depresie“, tak tam môžeme ísť spolu, aj mne je dnes zase otrasne. evina

    #1760
    svigabra
    Účastník (Participant)

    Dievčatá, mala som tu návštevu – dobrého priateľa a preo sa ozývam až teraz.
    Leteku myslím si (a neviem čo si o tom myslíš), že by si mala začať brať nejké antideprsíva, lebo máš byť z čoho depresívna. Depka je ludové pomenovanie smutnej nálady, ale depresia je závažné ochorenie. Navyše máš malé dieťatko a to je zaťažujúce obdobie aj pre zdravú maminu. Silná vôľa v tomto prípade nestačí.
    Bezmocnosť je moja celoživotná téma – čas od času vie fakt veľmi človeka preválcovať. Je zbytočné sa trápiť viac ako treba – ja mám dlhoročnú veľmi dobrú skúsenosť s antidepresívami. Voľakedy som o tom nechcela ani počuť ale situácia sa vyvinula inak a to som ešte netušila o vlastnej SM (mala som „iba“ partnerské ťažkosti).
    Evina je mi jasné ktorého „odborníka“ máš na mysli a ani ten nie je samojediný. Určite by som bombardovala svojho neurológa. Bez ohľadu na kurtzkeho škálu je táto liečba prospešná – je dokázané, že aj počas ataku.
    Pa Gabi

    #1761
    leteku
    Účastník (Participant)

    Ahojte dievčatá tak ja som sa bola vyvetrať v obchodoch a hneď mi je lepšie. Čo sa týka antidepresív tak nie som zásadne proti ale myslím, že ešte nenastal ten čas (krátkodobo som ich minulý rok brala). Depka sa u mňa z času na čas objaví ale úsmev mojej Terezky ju zažehná. Ináč minulý mesiac som sa stretávala s jednou psychologičkou a s ňou som si predebatovala veľa vecí – bola to fakt úžasná žena a veľmi mi pomohla, škoda že robí len na priamu platbu a to si nemôžem dovoliť.

    #1767
    svigabra
    Účastník (Participant)

    To sa veľmi teším, že nie len mne pomáha rozptýlenie v obchodoch! Dokonca ani nemusím nakupovať nejaké „veľmi“ dôležité veci pre seba. Skrátka som medzi ľuďmi a dýcham vzduch aj inde ako doma.
    Žiaľ s psychológmi je to tak – platí sa hotovými peniazmi. U mňa je to rovnako, lenže v prípade „kolegov“ by sa jednalo o konzultáciu (terapia nie je možná) a určite neočakávam žiadnu platbu – teda ak by mal niekto ťažkú chvíľku.
    Veľmi sa tešim, že vieš o liečivých úsmevoch svojej dcérky!
    Žiaľ, ja nikdy nebudem mať vedľa seba malú princeznú alebo princa. Rozhodla som sa tak sama a dobrovoľne (nasilu?). Bolo to ešte v časoch keď som o vlastnej SM nevedela ale vrodenú myopatiu som si všimla… Skrátka nechcem „TO“ dať ďalej. A hlavne v čase keď to bolo aktuálne (pred SM obdobie) som nemala partnera s ktorým by som si na takéto zodpovedné poslanie trúfla.
    V súčasnosti mám úžasného priateľa (možno ho sem privediem) ale keďže sme obaja odkázaný na pomoc najbližších, tak je táto otázka pre nás zodpovedaná. Inak (neviem prečo to píšem) môžem mať aj zdravé deti.
    Moje „terapeutky“ sú štvornohé – nemôžem mať dlhšie zlú náladu, lebo by prebrali aj „mŕtvolu“! Keď cítia, že je mi horšie, tak ma zohrievajú a dokonca aj vycítia miesto ktoré ma bolí. Nie som zástancom nejakých okultných vied (na to som trochu príliš „pričuchla“ vedeckým informáciám), ale zažila som na vlastnej koži.
    Idem trochu upratať byt, lebo ma čaká milá návšteva – príde kamarátka s najnovším prírastkom – ročným Riškom, ktorého poznám ešte z dôb, kedy sa len pripravoval na príchod na tento svet.
    Prajem pekný víkend! Gabi

    #6236
    klincek
    Účastník (Participant)

    som sa na tejto vianocnej akcii aj celkom zlakla ,ked dochtorenka rozpravala o tychto veciach .na mna to pride po kazde ked mam infekt a teraz ked mi bolo skoro cely rok tak zle tak to prichadzala a odchadzalo ako sa tomu chcelo .obycajne som musela bud dost casto na WC alebo som bola a ani nie za 2 minuty som musela a zas a kolkokrat som nestihla ani dobehnut a obcas som ani necitila ze musim a doslova sa pocurala.hanbila som sa za to strasne ,nosila som vlozky radcej ked. ma to chytalo casto.
    nechapem ak je to take vazne ako nam rozpravala doktorka ,preco ked som to vravela mojmu vtedajsiemu neurologovi to ani nevnimal ,a dokonca ani nenapisal do spravi ze som mu to hovorila sa stazovala.
    aspon viem,ze to naozaj nieje sranda.u mna to pride vzdy spolocne aj s inymi vecami teda so zhorsenim chodze ci vetcej unave ci strasnymi migrenami.teraz mi je chvalabohu dobre a mam asi na chvilku pokoj ,ale uz viem ze to musim nahlasit ,ked ma lekar ignoroval myslela som si ze je to hlupost

    #8875
    Maťka
    Účastník (Participant)

    Chcem sa aj ja podeliť s mojimi problémami, a napísať ako jeden liek, môže mať dve účinky. Močenie sa mi začalo zhoršovať asi v októbri min. roku, keď som bola v nemocnici. Totiž raz sa mi stalo, že som nedošla na záchod a som sa dočurala ako malé decko. Tak som potom chodila preventívne, aby sa to viac nestalo, a to som anilen netušila, že to robím zle. Niekedy(väčšinou) som ešte ani nepotrebovala a potom som si tlačila rukou mechúr, aby som niečo vypišala, no veľa toho nevyšlo.Keď som si ľahla do postele, o chvíľu som potrebovala zas. Tak som si povedala, že teraz to nejako zvládnem a doma sa mi to upraví. Lenže veľmi sa mi to neupravilo. Išla som za urológom aby mi dal tabletky. Tie prvé mi nič nerobili, tak mi dal iné. Tiež nerobili veľkú dobrotu, ale trochu mi určite pomohli, a brali sa len jedna ráno, tak som ostala pri tých s vedomím, že mne už aj tak nič nepomôže (aj to čakanie ma odrádzalo a čakanie s mojím mužom dvojnásobne).Povedala som doktorovi, že stále keď pôjdem na záchod, aj si pritlačím mechúr, tak aj tak mi o chvíľu zas treba. Povedal, že mechúr si môžem pritlačiť ale až na konci, nikdy nie na začiatku. A že nemách chodiť cielene na záchod, len ked veľmi potrebujem. Tak som zistila, kde robím chyby. A že si vlastne za to môžem sama.Celkom sa mi to upravilo a už vôbec nemusím chodiť na záchod tak casto a vydržím často aj tri hodiny v pohode.Hlavne nechodím na záchod pred odchodom z domu, ako som to robila a pred spaním, keď ešte nepotrebujem. Radšej vstanem v noci. A lieky beriem tie isté ako na začiatku a účinkujú hneď od začiatku rovnako.Takže si myslím, že všetko je len na nás. Ja napr. nemám rada tie psychologické reči typu, že všetko bude dobre, dobre to dopadne a pod. Viem, že to človek myslí dobre, ale keď to nemôže zariadiť, aby mi bolo dobre, tak to pre mňa nič neznamená.A tiež že myslieť pozitívne, keď ti je dlhú dobu na figu, ťažko sa dá myslieť pozitívne. Ešte beriem to, že pomôž si človeče aj Boh ti pomôže, ale zdôrazňujem to spojenie pomôž si.

Zobrazuje sa 6 príspevkov - 16 až 21 (z celkového počtu 21 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.