[jareš]

Môj život nekončí…ešte chcem dieťa…ale mám SM…čo s tým ? Ako na to ?

[Jana]

… tak to je moj pripad. Odporucili mi skusit na 2 roky interferony a potom podla stavu, mozno… Je to zvlastny pocit, clovek to stale odklada a odklada a ked mu povedia, ze teraz NIE, tak mu to zacne byt luto… Hold, biologicke hodiny tikaju a tikaju…

[jareš]

úprimne, vôbec netuším, ako by som sa cítila ja…viem, keďže už mám deti a viem to posúdiť už teraz, asi by sm bola veľmi sklamaná a určite by som do toho išla…

avšak neviem, ako by som to brala, keby som tie deti ešte nemala, nevedela by som to posúdiť, môj názor – ak cítiš, že dieťaťko chceš a tvoj partner tiež…zrejme by som si vypočula nielen jedného lekára, ale minimálne názor 4-och a potom, určite by som sa pokúsila zistiť názory SM-káriek, ktoré s SM-kou už rodili a vychovávajú detičky

na českej stránke je k tomu skutočne široký a obsiahly materiál…

ale fakt je, že tu na Slovensku, sa ženy akoby báli o tomto probléme rozprávať – teda písať…

Janka, viem o SM-kárke, ktorá pri malých detičkách schytala pomerne ťažký atak, neskôr, keď sa ešte raz vydala, porodila dve kráááásne a zdravé detičky už s SM-kou…žije a stará sa o detičky…sem tam sa ide preliečiť, ale inak bez problémov…ak sa to tak dá nazvať

[Jana]

Ja som uz viac-menej rozhodnuta, ze urcity cas pockam, co bude so mnou robit choroba a co interferony. Mimco by som urcite chcela, ale snazim sa byt zodpovedna aspon v tom smere, ze mam snahu zistit ako sa SM a liecba pohra s mojim organizmom a pripadne z toho vydedukovat co bude dalej. Viem, ze pri nasej diagnoze sa moc predvidat neda. Myslim to skorej v tom smere, ze ak by sa mi zacal stav nejako rychlejsie zhorsovat, asi by som sa tej tuzby musela vzdat… Ale to teraz hovorim, len teoreticky, sama este neviem, ako sa zachovam.

[leteku]

Ahojte. Tak aj ja túžim po bábätku a neviem sa vzdať tejto myšlienky ísť do toho aj keď viem, že sú tu riziká a jedno bábo už mám ale aj tak. Veľa ľudí argumentuje tým, že mám jedno zdravé krásne dievčatko a nemám riskovať ale ja si neviem rozkázať. Zatiaľ sme to odložili ale máme taký akože predbežný plán, že takto o rok ak bude všetko v poriadku by sme sa mohli začať snažiť ale stále je tam to ale. No ale SMka ma naučila radšej veľmi neplánovať a žiť pre realitu. Ale Jani keby som bola na tvojom mieste ja by som to určite riskla ale to som ja a možno ty máš iný názor. Neviem si predstaviť život bez dieťaťa. Ináč ja sa pohrávam aj s myšlienkou adopcie ale Peťo o tom nechce ani počuť a tiež by mohol byť problém s našou diagnozou a možno by to ani nebolo dobré mať jedno vlastné a druhé adoptované – neviem či by som bola schopná ku nim pristupovať rovnako. Ale možno také profesionálne rodičovstvo? No nejako som sa rozpísala. A vlastne som len chcela povedať že aj ja chcem bábo.

[Káča]

Já poslední dobou skoro o ničem jiném nepřemýšlím a stále přemýšlím jestli to ještě zvládnu , ale pokud budu celý rok bez ataky-co budu brát Avonex , tak do toho praštím.Když jdu na kontrolu do MS centra, tak každou návštěvu tam potkám alespoň jednu maminu nebo minule tam byla těhulka.Je to pro mě takové malinkaté povzbuzení.

[jareš]

asi mi to ani nebudete veriť, ale akosi vás chápem, ako Lenka povedala, neviem si život bez detí predstaviť, vlastne všetko sme podriadili im a robila som všetko pre nich…

Bojím sa to vysloviť, aby som nebola príčinou, choďte do toho…

môj slogan znie – všetko, čo sa má stať, sa aj tak stane…

a potom radšej mať dieťatko a problémy, ako byť bez dieťatka a s problémami aj tak…

fakt je aj ten, že nitko z nás nevie dopredu povedať, komu tehotenstvo pomôže alebo ublíži, a podľa slov našej doktorenky, je tehotenstvo pre budúce mamičky doporučujúce…

Lenka, v Čechách mám kamarátku, ktorá sa rozhodla nemať druhé bábatko (dcérku už má), rozhodli sa s manželom pre adopciu.
Obdivujem manžela, je to človek s veľkým srdcom, keď sa na toto podujal.

Viem, že môj názor nezaváži a možno ani nikoho nezujíma, ale pokiaľ existuje aspoň aká taká šanca mať vlastné bábo, išla by som do toho…

[Jana]

Babo by som fakt chcela, aspon jedno, ale ako som napisala, asi tie dva roky (vlastne uz len 1 a 3/4) pockam, ako sa to bude so mnou vyvíjať… V prvom rade si musim na SM zvyknut, moja sucasna psychika by k tehotenstvu urcite nesvedcala…

[danka]

Ahojte. Mám 24 a aj ja by som chcela raz bábo. Strašne sa však bojím, že by sa mi pohoršilo a ostala na vozíku. Zatiaľ som plne mobilná a rada by som tak aj ostala čo najdlhšie. Mám priateľa, ktorý sa o to aj pokúša niekoľko rokov a nič. Ja môžem mať deti, v tomto som zdravá, ale on sa nechce dať vyšetriť. Asi sme si neni súdeny, ale neni ten pravý. Papa Maminám

[Káča]

Tak nevím , asi mně miminko zase nedoporučí , beru od listopadu Avonex a myslela jsem si , že to bude dobrý a že koncem léta zkusím otěhotnět , ale v dubnu jsem prošla atakou , takže zase nevím jak dlouho budu muset čekat? Nevíte někdo jak dlouho po atace bych mohla otěhotnět. Nemáte někdo s tímhle zkušenosti?

[leteku]

Ahojky Káča tak podľa mňa a mojej lekárky by mala byť choroba stabilizovaná rok a potom môžeme uvažovať. V novembri bude rok čo budem brať Avonex a tam sa teda budú robiť kontrolné vyšetrenia a podľa týchto výsledkov sa rozhodneme či ísť do toho alebo nie. Zatiaľ mám plán, že február budúceho roka by mohol byť ten pravý ale ako vieme tak pri SMke sa veľmi plánovať nedá tak uvidíme. Držím ti palčeky aby si mala čo najskôr to svoje mimčo.

[Jana]

Ahojte,
ne bolo zasa odporučené, aby som Avonex brala aspoň 2 roky a ak budem stabilizovaná, až potom skúsila otehotnieť.

[Káča]

Ahoj , tak Vám chci napsat jak jsem dopadla v pondělí v Ms centru s mimčem. Od listopadu beru Avonex a v dubnu jsem měla slabší ataku . Tak jsem jela k paní doktorce a skoro jsem byla smířená , že zase budeme muset rok čekat . Paní dokrorka vyslechla všechny moje problémy, poctivě vyšetřila a poslala mě koncem září (až pojedu opět fasovat Avonex) na MR a pokud nebudou změny na MR a budu se cítit dobře prý to budeme moc zkusit. Problém je teď v tom , že já se tak strašně bojím abych neměla ataku , že mi z toho určitě přeskočí a určitě si ji tím přivolám.Nevím jak se mám uklidnit , moc času už nemám je mi 34 a čekám už 3 roky . Hrůza . Jestli to teď už nedopadne tak se mimča asi vzdám asi se nemá nic lámat přes koleno .Omlouvám se za pesimismus, ale musela jsem zase trochu ulevit dušičce.Mějte se všechny mamči hezky a nejenom mamči

[jareš]

tvoj príspevok je celokm pesimistický.

Možno som naivka, ale osobne to nevidím tak čierne.
Uvedomujem si, že mať dieťa je veľký čin a záväzok. Samozrejme, že aj zdravie patrične k tomu patrí. Prečo si však myslíš, že 34 rokov je už veľa rokov ? Ak by si mala mať dieťa aj o 4 roky, ešte stále to nie je tak strašný vek, aby si to nezvládla. Je to samozrejme môj názor a nemusíš s tým súhlasiť.

Dokážem si predstaviť, čo to s tebou robí, keď sa sústredíš na to, aby si nemala atak a mohla pohodlne a bez problémov odstaviť liečbu. Prežila som si čosi podobné v mojej bezprostrednej blízkosti.
Priateľka sa rozhodla podstúpiť prerušenie liečby aby mohla mať bábatko. Celý ten proces je fakt pomerne zložitý.

Budúca matka a jej podvedomie pracuje na plné obrátky a bohužiaľ aj niekedy dosť negatívne. Kačička, ťažko sa mi píše, čo by som ti chcela poradiť, pretože z môjho pohľadu to vyzerá ako ľahký prípad, čo ale nie je.

Ak však dokážeš svoju myseľ oslobodiť a zamestnáš ju niečím iným, som presvedčená, že aj prerušenie liečby a následné otehotnenie bude oveľa ľahšie a jednoduchšie.

Moja rada teda znie: nájdi si prácu (hoc aj doma), ktorá je veľmi intezívna v akokoľvek smere, či už duševne alebo fyzicky – ak to zvládaš, a ponor sa do tejto práce. Odpútaj sa od myšlienky, čo ak budem mať atak, odpútaj sa vôbec od myšlienky, že buď teraz alebo nikdy.

Máš kooooopec času…uvoľni sa…

Ľahko sa mi to píše….že ?
Viem…

Kačka, dokážeš všetko, čo si zaumieniš, ak nájdeš v sebe toľko sily, aby si porazila psychiku, ktorá len čaká na svoju príležitosť.

Kačka…držím ti palčiaky…drž sa zdravého rozumu…som presvedšená, že toto všetko vieš aj sama…iba sa toho držať nie je vždy také jednoduché.

ahojky

[liviap]

Ahojky!
Súhlasím s Jarkou a držím Ti palce.
Skús zamestnať svoju myseľ tým, že to bude krásne keď budeš tehotná a miminko bude rásť v Tvojom brušku, budeš sa s ním rozprávať a očakávať jeho príchod na svet. A keď bude už na tomto svete čaká Ťa úsmev krásneho nevinného stvorenia, ktoré bude čakať na Tvoje pohladenie, starostlivosť a privinutie k sebe. Je to krásny a neopísateľný pocit! Zamestnaj svoju myseľ týmito pozitívnymi myšlienkami!!!!!!!!!!!!!!!!!
Káča mysli pozitívne!
A daj o sebe vedieť, poprípade daj o Vás vedieť, ale môžeš písať čím skôr a hocikedy.
Všetko dobré! Pá Lívia

[Autor]

Príspevky