[Emily]

Docestovala som o 17.35 už som bola u nás.Som rada,že aj vy ste šťastlivo docestovali.prajem všetko dobré.Ozaj stretávame sa každú PRVÚ STREDU v mesiaci

[jareš]

okikáč… ďakujem pekne….

[majak]

prosím

poraďte mi dobrého psychiatra na západnom slovensku najlepšie v BA – diagonózu viem týždeň, atak mám už mesiac takže je to tá horšia forma a ja potrebujem byť pripravená na to, že veľmi rýchlo zalahnem a budem úplne imobilná
prosím pomôžte plačem deň, noc a som v koncoch

inak som sa nepredstavila – volám sa Majka mám čerstvých 27

[monca]

Presťaň, prosím stresovať, atak určite prejde, len to môže dlhšie trvať a zasa bude dobre. Nesmieš si pripúšťať to najhoršie, zlou psychikou len všetko zhoršíš, myslí pozitívne aj keď je to ťažké!

[ferino]

Majka, keď čítam tvoj príspevok, spomínam si na svoje začiatky. Tiež som myslel na všeličo a nevedel som čo bude. Doktorka mi povedala, že si mám o esemke prečítať na webe. Tie prvé týždne stáli za to. Monča má pravdu, atak prejde a bude dobre. Veľa je na tebe, musíš sa na to pozerať pozitívne. Niekto je na tom aj horšie. Dosť záleží aj od prístupu lekára. Ale hlavne neklesaj na duchu. Žiť sa musí. Ak budeš chcieť napíš, alebo sa ozvi. Hlavne žiadne konce a žiadny plač.

[lipka]

Najhoršie čo môžeš, Maji, pre seba spraviť, je presne to, čo robíš.. Neplač, sú aj horšie choroby, to, že práve máš atak, neznamená, že to pôjde smerom, aký si popísala.

Všetci, čo sme tu vieme, ako to s nami chodí, že horšie obdobie strieda lepšie, dážď strieda slniečko

Pozitívnym prístupom a duševnou pohodou dosiahneš viac, ako si myslíš.

Rob všetko, čo Ťa baví, na čo máš sily, čo zvládaš, zamestnaj svoju myseľ iným smerom ako na chorobu, tá sa ti pripomenie aj sama, nedávaj jej zbytočné príležitosti na útok.

Všetci sme si tým prešli, každý sa s diagnózou vysporiadal po svojom, ale žijeme, sme tu a sme plnohodnotní ľudia, dokážeme veľa vecí, stačí len chcieť…

Pozri, napr. ja mám SM už 6 rokov, rokov mám 29, stále pracujem, s chorobou som si našla priateľa, ktorý mi je už 3 roky manželom a momentálne uvažujeme o dieťati…

Majka, hlavu hore, nevzdávaj sa, dá sa žiť pekný život aj s našou diagnózou. Tak si utri slzy, usmej sa a bojuj, lebo len ten, kto bojuje, môže byť víťazom…

[jareš]

Majka…kde sa nachádza v Ba ?
nemám psychiatra…ale my – v komunitnom centre by sme ti vedeli psychiatra nahradiť…pokecom, pochopením…zrazu zistíš, že sme všetci rovnakí… príď k nám… sme na J. Alexyho 13 v Dúbravke…

ZAJTRA ŤA ČAKÁME…

[Osma]

Kočenko,ahoj a ako už tu písali predo mnou, hlavu hore, nervy sú sFiňa,to píšem za seba. Keď sa budeš len ľutovať,nič nezískaš,len stratíš. Keď si z BA,máš tam veľa možností sa stretnúť s ľuďmi,medzi ktorých zapadneš. Atak prejde a bude zase gut.Posielam ti

[majak]

ahojte
no v BA nie som – chodím tam iba k lekárke, dnes som tam bola na VEP a SEPP – samozrejme OK veď mám iba jedno ložisko takže zase čakám iba na ďalšiu MR kde sa ukáže koľko ich pribudlo aby som už spadala do kategórie pacientov s SM. Dnes mám zase problém s ústami mám pocit že mi tŕpne podnebie a hrdlo – také divné normálne sa bojím, že budeme musieť volať rýchlu. Som len v koncoch z toho koľko rôznych problémov môže spôsobovať jediné štvormilimetrové ložisko

[Osma]

A odkiaľ si? Nie si od Prievidze? Ja viem,že začiatky sú všeliaké,ale nesmieš sa toľko pozorovať,potom je to ešte horšie. Keď si unavená,tak si ľahni a buď len tak ľažkaj alebo si pospi, to veľmi pomáhá. Oddych a nepreťažovať telo, nerobiť nič na silu a hlavne mať hlavu čistú od stresov a od toho „byť v koncoch“. Ver mi,že sú ďaleko horšie choroby než je SM a tým nemyslím rakovinu. Kočenko,drž sa a nemysli na chorobu,len na seba,ako to bude super,keď atakovanie bude preč. Mám 55 rokov a prvý atak som dostala ako darček k 50.tke a len rok a pol som na liečbe,tak viem,o čom píšem. Hlavne sa nepoddávať a neopúšťať sa. Posielam ti

[majak]

ďakujem
ste veľmi zlatí všetci – ja som len hrozne unavená z toho, že nedostávam žiadnu liečbu a musím len čakať a ani lekárke som veľmi nesadla lebo stresujem a revem ako krava a vlastne stále nie je potvrdená SM. Je to také divné obdobie len čakať v ničote kedy sa objavia ďalšie ložiská a potom ma kde tu napadne že možno ďalšie ložisko nebude a ja nebudem mať SM – a to uvedomenie si, že je to hlúposť, že mi sedia všetky príznaky a keď už je jedno tak jasné že to nie je náhoda tak to je potom najhrošie.

[majak]

a bývam momentálne v piešťanoch ale to len kvôli tomu, že som tu mala prácu ( ako to znie hrozne že mala…)Ale myslím , že postupne sa budeme sťahovať smer BA lebo tam mám súrodencov a asi oni ma budú musieť opatrovať

[Osma]

Hlavne nestresuj,že si bez liečby. A ešte ani nemáš potvrdenú SM, tieto príznaky pasujú aj na desiatky ďalších chorôb a keby ti nasadili liečbu,mohlo by ti to ešte aj uškodiť. Ja som bola bez liečby 3,5 roka a tu som potom vlastne dostala len vďaka tomu,že se Jarke podarilo zrušiť vekový limit a že mám formu RR-ataky,zlepšenie po Solumedr. Keď nemáš k MUDr. dôveru,tak to neni dobré.
Čakať musíš,ale čo nemusíš-to je zhoršovať si to stresom,plačom……. Naozaj kľudná myseľ a nervy v bavlnke robia pri tejto chorobe veľa. Preto aj vätšina z nás berie všeliaké antidepresíva alebo iné ukľudňováky.
No asi nemáš teda dobrý vzťah k svojmu životu,lebo …..lebo tam mám súrodencov a asi oni ma budú musieť opatrovať „“““….. Mrkni na FB a budeš prekvapená. A keď sa takto budeš len ľutovať,tak to neni dobrá vec. To ti radím uprímne.

[lipka]

To sú tie prvotné katastrofické scenáre a vízie tých, ktorý nevedia, čo táto diagnóza obnáša. SM sa nerovná automaticky invalidný vozík!!!
Maja, si mladá, tie reči o opatrovaní sú priskoré… jednak nevieš, či SM máš, jednak nevieš, akú formu… nevidela by som to tak tragicky.
Neplač, hlavu hore, nepridávaj sama sebe zbytočnými stresovými situáciami, to ti veru nepomôže, naopak, len si priťažíš.

Včetci, čo tu sme, ti radíme z vlastných skúseností, tak počúvaj skúsenejších

Radšej sa zameraj na to, čo sa ti podarilo, čo ťa teší, rob čo ťa baví, čítaj, štrikuj, vyšívaj, píš básne, alebo ja neviem, len sa prosím ťa nezaoberaj chorobami… nájdi zmysel života a zabudneš na to, že nejakú chorobu máš

[majak]

veď ja viem, že plačom sa nezachránim aj by som chcela byť psychicky OK veď čo potom budem robiť keď raz zaľahnem a budem imobilná – ako to budem zvládať potom. Sanžím sa ukľudňovať beriem xanax a coaxil, no vôbec ma to netlmí potrebovala by som preto iné lieky na psychiku, len tí psychiatri ktorých som doteraz stretla boli divní. Nie som ani vôbec unavená slabá ani nič takže sa mi ani nedá veľa spať – no mne proste normálne preplo stále ležím na posteli s fotkou mojej maminy ktorá zomrela a len si stále hovorím, že chcem ísť za ňou.

[Autor]

Príspevky