[jareš]

to je krásne, ako sa tu tí chlapi bavia…priznávam, že sme tu mali poväčšine ženské výkeci

ale teraz to tu rozbalili chlapi…
Peťo tvoj postreh o babách kecálkách je úžasný… …problém je, že sa aj takéto baby rodia…žiaľ

[silvia]

Ahoj Peto. Ja som mala podobny problem, vratit sa po 4 mesiacoch do prace… Ked som prisla, vela veci bolo zmenenych. Kopec novych ludi, ktori sa tvarili, ze ja som nova novy sef… a uvedomila som si, ze nie vsetci su normalni… BOlo to take prebudenie z reality. A to kvakanie o nicom a negativne spravanie za kazdych okolnosti… to poznam. Ja som sa musela naucit vela veci robit inak. AK som sa nechcela nechat vycucat, musela som zacat ignorovat niektorych ludi a drzat si odstup od prace a neschopakov. Proste, JA SVET NESPASIM!
Drzim palce, nech je Tvoj navrat do prace prijemny!

[p.kk]

Dnes som sa dozvedel ešte jedno blbé info, tá kolegyňa, tá s ktorou som tak dobre vychádzal a ktorá vie o mojej chorobe odchádza do inej roboty. Od septembra. A to zloženie, ktoré tam ostane je fakt super mega brutálne Ale ja ich nejako zablokujem, najlepšia cesta je proste ignorovať. Hádať sa, to nemá cenu a ničí to nervy.
čoho sa bojím, ale viac, je môj šéf. Vie, že mám SMku, ale asi nechápe o čom je tá choroba, alebo nechce vedieť. Bol zvyknutý, že som bol dráč, a že som celý úrad vlastne ťahal. A teraz, no nebude to možné. Nechcem dostať zase atak. Ten prvý, hoci som o tom vtedy ešte nevedel, že je to atak som dostal v decembri 2008. Proste dral som a dral, ostával dlho do večera a atak sa dostavil. Takže už počujem tie jeho ironické poznámky, že ak neviem pracovať na 100% nemal som sa vracať do roboty. Hmm, od apríla viem, že mám SM. držal som sa až na počudovanie dobre, bol som optimista, ale teraz na mňa doľahla také depka a neviem ako ju odbúrať Ale ďakujem všetkým za podporu, ste super

[jareš]

Peťko, vitaj v kolektíve, som tak isto na umretie…dúfam, že to dnes-zajtra graduje a že sa to potom konečne umierni…bože, aby to tak bolo…a tebe to prajem tiež…

[p.kk]

Jarka, čítam tvoje príspevky a vidím, že ťa zdrapila veru kvalitná depka Ale ja som mával tiež aj v minulosti semtam depku, ale takú nie. Dočerta, už dostávam až strach zo seba, také kraviny ma napadajú, čo ma nenapadali počas celej marodky

[jareš]

Peťo, väčšia kravina – myšlienka, ako že radšej tu nebyť a nežiť, ako sa stále len trápiť, ťa zrejme ešte nenapadla…

ešte si na tom relatívne „lepšie“…aj keď nechcem znižovať „kvalitu“ tvojich problémov, ktoré tiež nie sú tak celkom na „zahodenie“, máme každý tie svoje problémy sú pre nás tým najväčším orieškom, nevylúštiteľným, neriešiteľným…

Peťo, ani neviem, či to je vôbec depka…sú to velikánske problémy a začínam ich riešiť plačom…nedokážem im už vzdorovať a tváriť sa ako geroj…nevládzem…

som dnes stretla baby u dr. Procházkovej (Lenku s Mirkom, Darinku, a Ľubku) veľmi som sa potešila, na chvíľu som sa dokonca smiala…boli to zaujímavé chvíľky…baby ďakujem, že to osud tak zariadil, aby sme sa mohli stretnúť

pááá

[p.kk]

Aby mi nehrablo beriem priateľku a ideme na predlžený víkend do Bardejova, Máme tam známych, tak sme sa rozhodli ich navštíviť. Nikde som tento rok ešte nebol, cítim, že potrebujem zmenu, aspoň na pár dní.
Jarka dnes už lepšie? Hádam sa zlepší situácia pre teba, cítim z tvojich slov, že si na tom zle

[liviap]

príjemný relax v Bardejove!!!

A potom sa ozvy ako bolo a neskôr aj po príchode z práce. Či ešte pracujúci riešia nesmrteľnosti chrústov , keby vedeli čo je v živote dôležitejšie ako banálne problémy, tak by sa svet veľmi zmenil k lepšiemu. Pá

[p.kk]

Ďakujem, už sa teším U nás je otrasne prší a je dosť chladno Ale Bardejov je od nás 100 km vzdialený, tak verím, že tam bude krajšie.
Do roboty sa vraciam 7 septembra, dovtedy na to radšej nechcem myslieť Držte sa tu, vydržte to bez mojej maličkosti, v pondelok sa ozvem, paaaa

[janka1508]

Jarka moja, mňa už také myšlienky prepadli. cítila som sa zbytočná, nepotrebná, hnusila som sa sama sebe. keď som šla po ceste, vravela som si, keby ma chcelo zraziť auto… občas ma takéto nálady prepadnú. plačem, plačem, plačem, potom zúrim, som bezradná, nevidím žiadne východisko. potom zase príde svetlejšie obdobie. ešte som sa nedokázala zmieriť s diagnózou, teraz aj strata zamestnania, asi sa zbláznim, čo budem doma robiť. stále upratovať skrine a vysávať ma nebude baviť. ale v nedeľu cestujem do našich veľhôr, strávim tam dúfam že príjemných pár dní a trošku zregenerujem nervy.

[Osma]

Baby moje,vcera som sa tiez do sytosti vyplakala,ale nie z depresiv.dovodov,ale bola som na jednom z banickych pohrebov nasho znameho.To je ozajstna tragedia,ked vidite u hrobu 35 rocneho krasneho mladeho zdraveho muza stat mladu vdovu a ich krasnych malych synov!!!! Len mal,chudak,tu smolu,ze bol v nespravnom case na nespravnom mieste a s nim este 19 inych.

[p.kk]

To je pravda. My sme na tom síce semtam biedne, choroba náš ničí, máme depky, ale žijeme!!!! Sú síce dni, kedy si človek povie, že ja takto nechcem žiť, načo taký život, ale ruku ma srdce, keby naša choroba bola smrteľná, báli by sme sa smrti každý jeden. Život je krutý, ale má aj svetlé stránky a pre tie sa oplatí žiť. Snažím sa v sebe prebudiť zase optimistu

[Maťka]

pozri si predpoveď počasia na shmu.sk

[unrest]

Zaujimalo by ma ako vplíva alkohol na mozog pacientov s SM. Môze vyvolat neurologicky deficit skôr ako u zdravých ludí? Vyvoláva progresiu ochorenia? Môze vyvolat atak? Co myslite?

[Osma]

Ja som alkohol celkom vylucila a nepijem nic,len si niekedy dam bezalkohol.pivko

[Autor]

Príspevky