[lipka]

Tánička ďakujem.

[Tatiana]

A ty jej nosíš výsledky osobne? Ja jej ich zvyknem poslať, ak tam nemám vyložene cestu kvôli niečomu inému.

[jareš]

Táni, budeš tu zajtra ?….

[Tatiana]

Budem Jarka u doktorky. Na fóre asi nie, prečo?

[jareš]

myslela som tu v Bratke …som ťava…

[liviap]

Haló,
tu si každý dáva stretko u doktorky …. a neviem, kde ešte a tu na fóre Vás čakám už hodinu a nikto …
Aha, spinkáte … a že vraj podaktorí neviete spať?! Prečo sem občas v noci nemrknete???
Idem sa pozrieť aj ja, či mám ešte voľnú postieľku … , keď s Vami nie je reč …
Papá

[janka1508]

keby som bola vedela…. ja som tiež čumela do plafónu

[daruš]

Ahoj dievčatá,ja som sa včera vrátila zo služby po dvoch týždňoch(starala som sa o krsniatko)ale poviem Vám obdivujem maminy ,ktoré to majú na dennom poriadku.Ja som túto noc musela stráviť s tabletkou na spanie nech sa konečne trochu vyspímspala som až doteraz

[unrest]

Ahojte, som tu vpodstate novy ale SM mam uz 3 roky. Ja by som chcel vediet ci moje pocity ma aj niekto iny s SM.
SM mi diagnostikovali v 16-tich, mal som na zaciatku 2 skarede ataky, z ktorych priznaky v priebehu liecby skoro uplne vymizly (az som sa cudoval v akej miere). Potom som si zacal pichat Avonex, bolo mi uplne dobre asi posledne 2,5 roka. Ale teraz v priebehu prazdnin sa to nejako zhorsilo. Ziadny novy atak som nemal ani nemam ale v poslednej dobe sa citim nejako slabo, viac unavene a nejak omamene alebo ako to mam popisat…naozaj neviem, take cudne pocity.
Zakladne vysetrenia krvy ako KO, biochemia, EKG mam uplne ok. V poslednej dobe mam vacsie depresie a smutne stavy (urcite spôsobene samotnou SM, liecbou, ale myslim hlavne podnetmi z „vonku“). Niektore dni, mozno tie ked som viac vonku a pohybujem sa sa mam trocha lepsie ako fyzicky tak aj psychycky ale vo vacsine nepomaha ani pohyb na vzduchu. Mohli by byt tie slabosti, a spominane problemy, ktore v poslednom case mam bez zjavnej priciny spôsobene tou mojou smutnou naladou, alebo kde by som mal hladat pricinu? MA niekto nejake podobne „stavy“ odtialto? A je tu niekto komu diagnostikovali SM v 16 alebo podobnom veku ako mne?
Dakujem za odpoved.

[daruš]

Neviem Ti povedať čo a ako je dobré.
Viem len to,že keď som sa ja v počiatkoch nevedela vyrovnať z tým mojím stavom a bola som smutná a akási nevyrovnaná s chorobou navrhol mi neurológ aby som začala brať citalec 20 mg pol tabletky a beriem ho dodnes a môžem povedať také stavy sa mi už neopakujú bojujem s tou pliagou akosi ľahšie dokonca aj mame som to dala predpísať od úzkosti a je to fajnPS: vieš treba ho brať dlhšie krátka doba nepomáha,ale to mi nevadí

[jareš]

unrest,
je tu jedno dievča, ktoré bolo diagnostikované v 16-tich, nepíše sme zrovna ona, ale jej mamina, ktorá sa o ňu plne stará…žiaľ, je už v situácii, že mamina sa o ňu MUSÍ starať…
inak je celkom v poho…ale fakt je aj ten, že až úúúplne do detailov jej stav nepoznám…respektíve, ani veľmi nechcem podrobne popisovať

unrest…tie smutné stavy…tie asi máme všetci, každý si ich rieši po svojom, ale súhlasím s daruš, liečbu je treba spojiť s medikamentami…sama som to teraz vykonala…aj keď len obyčajným lexaurinom…ale nejako začať musím…

unrest…SM-ka je strašná sviňa, postihuje všeličo a vždy zásadne neočakávane a vždy v najmenej vhodnej dobe a čase…

bože, už neviem, čo ti napísať….sama riešim neskutočné ťažkosti….ver, veľmi sú neuveriteľné a veľmi sú ťažké…už tretí večer to riešim bavorákom…ale dnes večer to bude asi posledný krát…viem, že si veľmi mladučký…skrátka nevzdávaj to a „bojuj“…a drž sa, ako sa to hovorí ?…pomôž si aj pán boh ti pomôže…ešte keby to tak bola pravda

[unrest]

No tak ja beriem antidepresivum Coaxil uz asi 1 mesiac, ale zatial bez zmeny, nechcel by som do seba tlacit nejake vaznejsie lieky ked nemusim. Napr. teraz je mi po fyzickej stranke celkom dobre, nemam problem, no po psychickej je to horsie. V poslednej dobe sa citim byt tak sam, kamarati ubudaju, stale sa najde nejaky konflikt, no a aj ked to znie nejak sebecky alebo ako, viem ze to nieje zapricinene mnou. Proste vela kamaratov je zakernych. Navyse normalny vztah z dievcatom som v podstate este ani nemal, a teraz ked mam SM a neviem ako dlho bude dobre aspon tak ako doteraz, ani neviem ci nejaka uz vobec bude. A teraz mi este pride aj odpoved z intraku ze niesom prijaty, pre nedostatok miesta a malu vzdialenost. Pritom do toho internatu som vkladal posledne nadeje. Mama pride domov z prace a spravi mi take nervy ze mam chut nieco hodit o stenu. Neustale obvinovanie.
Takto to vzdy ide dookola, som uplne sam, a pochybujem ze tito veci niektore lieky vyriesia.

Toto prosim neberte ako moju sebalutost, ale ako fakt o ktorom sa s vami chcem podelit.
Pitam sa, kam toto vsetko speje? Ma niekto nejaky dobry napad?

[jan-ka]

unrest,

poznam take pocity, ale ver mi:
vsetko bude lepsie
ja som z domu kvoli negativnej a stresujucej atmosfere odisla, byvam na tom istom sidlisku v podnajme, ale je mi omnoho lepsie. Vobec to nelutujem,hoci som sa velmi bala a mala obavy z toho“co bude“.Ale ked bude,budem to riesit potom, verim, ze to zvladnem, vzdy sa da najst cesta.
v com sa prejavuje zakernost tvojich „kamaratov“?
a o frajerku sa neboj, napr. poznam skvelu babu, o ktorej viem, ze ma priatela SM-kara. a ja so vztahmi tiez nemam problem kvoli sm,hoci ma niekedy prepadne uzkost, pocit bezmocnosti a menejcennosti oproti zdravym ludom a strach z buducnosti.
Treba zit pre terajsok a vychutnavat si ten, nikto nevie, kedy sa mu moze nieco stat – prejst ho auto a pod…
Drzim palce a vela optimizmu prajem!

[unrest]

No ja dufam, ze bude lepsie, a dufam ze vybavim nejak ten internat. Dakujem za optimisticku reakciu.

[p.kk]

hojte lidičky. asi tu tak často teraz nebudem chodiť. píšem totiž s jednou rukou. Dnes som sa zdrbal na pravú ruku celou svojou váhou. Nie je to zlomene, ale silno narazené a brutalne to bolí. No, ak sa dari, tak sa darí Držte palce, nech som čoskoro fit

[Autor]

Príspevky