[administrator]

niektoré sú už na FB…a niektoré som už dostala…tak len či mi vyjde čas, dám ich na stránku

[jareš]

http://www.bernardcykloklub.sk/index.php?www=gallery_detail&id=238

sú supriš…kuknite

[jan-ka]

Ja som sa nezucastila Ale sledovala som aj tv, aj foto pozerala a myslela na Vas… Nabuduci rok to snad vynahradim.
Pracovala som na troch pismenkach pred menom. Je zo mna cerstva Mgr.

[jan-ka]

Jeeeeee, tam je omnoho viac foto ako na fcbk )) Supis to vyzera…

[Osma]

Tak odo mna prijmi velku gratulaciu a

[Osma]

Fotiek je vela a su super,díky.

[liviap]

gratulujem k „trom“ písmenkám Mgr. – sú to pekné písmenká pred menom.
Gratulujem Lívia

[veronika193]

Ahojte!
Prepáčte, nenapíšem nič zvláštne, no som tu nová… A, hoci si tieto stránky prehliadam už asi po x-týkrát, až teraz som našla odvahu napísať sem… Snáď sa niekedy konečne odhodlám napísať aj do iných tém/príspevkov aspoň niektoré z tých otázok, ktoré ma trápia už dosť dlhú dobu (od stanovenia SM), aby som na ne zistila nejaké odpovede…
Inak, Jarka, najmä Tebe ďakujem, dodala si mi odvahu!

[jareš]

Veronička, ani o tom neviem
ale tvoje písmenká hrejú ďakujem

Neboj sa pýtať, sme tu na tom všetci rovnako, a cez tie začiatky sme si prešli takmer všetci, vnútorným trápením, neustálymi otázkami…osobne som rada, že tu je takáto diskusná skupina, tu si teraz každý novo diagnostikovaný dokáže na svoje otázky nájsť odpoveď, poprípade položí svoju otázku a nájdu sa tu ľudia, ktorí odpovedia

a nie len novo diagnostikovaní…je to tu pre všetkých…

Veronika, keď príde ten správny čas, píš…pýtaj sa…zisťuj…

uľaví sa ti…nie si sama…

[inga]

Ahojte všetci. Už som sem dávno nepísala, aj keď sem tam si vás prečítam. Takto pred rokom a pol mi tiež objavili „diery v mozgu“ aby toho nebolo málo, tak rovno 12 kusov. Najprv som z toho bola na prášky, potom zase na prášky, potom prišli depky, potom sa mi vrátila moja panická porucha a panické ataky, ktoré boli na rozdieľ od predchádzajúcich neznesiteľné (panickú poruchu mám s prestávkami 12 rokov – už som na liekoch tretí raz), takže zase antidepresíva. Teraz ich beriem už vyše roka a som v pohode, záchvaty nemávam, akurát od liekov chuť na sex… žiadna:o(, ale vydržíme.
Potom prišiel strašný strach o seba, strašná lútosť a hnev, prečo práve ja, aj keď v podstate SMku mu nikdy nepotvrdili, a doktorenka Prochádzková povedala, že ani likvor zatiaľ netreba brať, čomu sa strašne teším…..
a teraz… nemám žiadne problémy, chodím cviciť 4 x do týždňa, postavu v 32 rokoch a po dvoch deťoch mám takú akú som doteraz hádam ani nemala (čiže super a pevnú), cítim sa skvele, všetko stíham, aj svoju malú princeznú Lucinku (skoro 2 rôčky) a veľkú 11 ročnú pubišku Veroniku. Fungujem ako normálny človek.
Pointa – zajtra idem na kontrolné MRI do Ružinova, a viete čo? Je mi jedno ako dopadne. Už vôbec nemám strach, aj kedy bodky pribudli, aj keby som musela ísť na Lumbálku, aj keby mi potvrdili SMku. Prečo? Zmierila som sa s tým. trvalo mi to skoro rok, ale chvalabohu moje stavy strachu sú preč a ostalo pozitívne – čo nemôžeš zmeniť, za to sa neoplatí plakať a ani sa vôbec trápiť. Veď život je supééééér, aj keby sme boli chorí. Myslím, že ľudia s rakovinou sú na tom oveľa horšie, ako my…tak sa tešme, že to je len SMka. pekný deň všetkým

[liviap]

takýto pekný optimistický postoj k životu si rada prečítam hocikedy.
Držím Ti palce, aby si bola vždy taká skvelá ako teraz! Super, že si napísala!
Želám Ti všetko dobré a neustále slniečko v duši! Pá Lívia

[Osma]

Diky za pekne slova,ktore sa citaju sami a držim palce,nech to vydrzi co najdlhsie a

[Beata]

vďaka za tvoje riadky. Je to veľmi cenné a dôležité, že sa o tento svoj životný pocit s nami podelíš.Ja mám tiež podobný pocit: že po 28rokoch diagnostikovania SM len začínam žiť. Som na tom oveľa horšie ako ty, ale to, ako je človek na tom fyzicky asi nie je až také dôležité. Život nejde podľa mojich očakávaní, túžob a prianí, ale aj tak je užasný. Je tak strašne veľa vecí, koré prinášajú radosť. Napíš, ak sa ti chce niečo o tých panických atakoch a ako s nimi kooperuješ. Dik.

[inga]

Ďakujem za vaše pekné reakcie na moje vyliate srdiečko. Výsledky mám rovnaké ako pred rokom, môj ementál v hlave sa nezmenil :o), chvalabohu stále je tých bodiek 12 kusov a sú rovnako veľké. Potešilo ma to, ale keby to aj tak nebolo, tak si myslím, že to so mnou nepohne. Čo, dvanácť, či 18násť, všetko jedno. Hlavne že sa cítim fajn.
Moje panické ataky – ja som sa väčšinou budila v noci na to, že nemôžem dýchať, srdce mi bilo, akoby mi išlo vyskočiť z hrude, bolo mi na odpadnutie, mala som strašné závrate,nehorázny strach, že čo sa so mnou deje. Vtedy ani nejde si rozumom uvedomiť, že je to panická porucha a záchvat, vtedy sa len strašne bojiš. takáto stavy som mávala 3 x do týždna, potom to prichádzalo každý večer. Trvá to tak 10 minút, potom to prejde a príde strašná triaška a únava. No, neprajem to ani najhoršiemu nepriateľovi. Teraz už záchvaty nemávam, ale sem tam sa objaví pseudozáchvat, to cítiš, že už na teba ide, neviem dýchať, srdce mi bije, ale teraz si už logicky poviem, že je to len panika, ukľudním sa a ono sa to do záchvatu ani nerozvinie. Ale samozrejme stále som na liekoch, ešte asi rok budem, a chodím na terapiu, ktorá mi dosť pomáha. Tak asi tak.
Viete, pocit, že mi možno niečo je (SMka) zmenil môj postoj k životu, v negatínom slova zmysle v tom, že už nikdy nebudem moct povedať, že som 100% zdravá, lebo to neviem, vždy budes s diagnózou možno SM.. a pozitívne v tom, že som si začala viac vážiť maličkostí a tešiť sa z bežných vecí. Veľa ľudí mi tu radilo, ked som sem písala na začiatku, že mám možno SM, že sa mám šetriť, lebo čo ked možno… ale to nejde, to by som už nebola ja, ja to neviem. Nikdy som nevedela spomaliť, a uvedomiť si, že je niečoho na mňa veľa. Pretože ked mám toho veľa, tak mám pocit, že som dôležitá a strašne ma to napĺňa. Takže asi radšej budem žiť o pár rokov menej, ale hekticky, ako o 10 rokov dlhšie, a nič si nedoprajem. Ale samozrejme, už kritickú hranicu mám, a za tú nechodím, nie som samovrah. Preto aj chápem Jarku Valčekovú, že je taká akčná a veľa robí, lebo ja som taká istá.. :o).

[liviap]

to všetci, lepšie povedané, väčšina SM-károv je rovnaká???
Dokedy sme mohli, a nevedeli, že existuje SM-ka, sme išli na doraz svojich možností, alebo až na dno?!
Zaujímavé, sme si veľmi podobní, my SM-kári!
Pá

[Autor]

Príspevky