3. výročie založenia ZSMN
- This topic has 28 odpovedí, 8 hlasov, and was last updated pred 14 years, 5 months by
.
-
Katuška a Jaruška, o Vyrvale a Výročí našej Nádeje ste napísali tak krásne, dojímavo, precítene, pútavo a úprimne zo srdiečka, že čokoľvek teraz napíšem bude znieť len ako slabý odvar, ale napriek tomu to risknem-a pevne verím, že sa odhodlajú aj ostatní účastníci 2. Výročného valného zhromaždenia a 3. oslavy výročia nášho združenia Nádej. Napokon, zišlo sa nás tam okolo 50, takže nejaké tie vaše príspevky a postrehy by boli naozaj žiadúce, ba priam nevyhnutné
Ale poďme pekne poporiadku alebo presnejšie posediačky, keďže väčšinu zážitkov som vnímala práve v sede.
Začnem originálne, teda cestou vlakom:
Vláčik nás bez problémov doviezol zo stanice v ZA do stanice v BA, následne špeciálne kvôli nám posunuli celú vlakovú súpravu, aby sme mohli prejsť na druhú stranu nástupišťa, takže hneď na úvod sa nás zmocnil pocit výnimočnosti a keď sme po vystúpení z taxíka uvideli tú parádnu plošinku vedúcu do Vnútra inštitútu verejnej správy, boli sme naozaj dojatí tým, ako bezbariérovo náš národ začal rozmýšľať
Po búrlivom zvítaní sa s ostatnými našim srdciam blízkymi členmi sme si vychutnali výborný obed. Následne po ňom sme sa pobrali vybaliť na pridelené izby naše batôžky, teda v mojom prípade veľkú cestovnú tašku+malú príručnú tašku+tašku pripevnenú k vozíčku
Oficiálny program Vyrval-u začal popoludní o 15.30, čo bolo pre niektorých z nás vyhovujúce aj vzhľadom na množstvo batožiny, ktorú bolo treba vybaliť.Jaruška to celé odštartovala spontánnym príhovorom, predstavila aj vzácnych hostí na čele s pani doktorkou Procházkovou, ktorá nám aj s ostatnými hosťami povedala pár povzbudivých a duši lahodiacich slov. Po krátkom občerstvení pokračovalo naše 2. Výročné valné zhromaždenie opätovným pripomenutím si všetkého dôležitého, čo sa v našom združení udialo od jeho založenia až po súčasnosť. Jarka to mala naozaj zmapované do najmenšieho detailu, čo znova len potvrdzuje fakt, že naša skleróza naozaj nemá nič spoločné so zabúdaním. Hmm a teraz si tak spomenúť, čo som chcela písať ďalej..
Aha, už to mám-robili sa menšie zmeny v členskom predsedníctve, dokonca sa usmialo šťastie aj na mňa, za čo ďakujem a naozaj si vážim to, že ste sa zverili do mojich rúk čo sa týka dokumentovania udalostí v našom združení. Samozrejme nie som v tom len sama, Katuške blahoželám k plne zaslúženej podpredsedníckej funkcií, je z nej naozaj multitalent so širokospektrálnym zameraním a so srdiečkom na správnom mieste. Robkovi tiež zaslúžene pribudol titul, k Ing. si môže dopísať aj Sdpmt-čiže Styčný dôstojník pre mesto Trenčín, svojej funkcie sa ujal naozaj so všetkou dôstojnosťou a ešte sa v nej ani poriadne neohrial a už za pomoci Katky a Peťky organizuje zbierku v Trenčíne, pevne verím, že svojím konaním bude motivovať aj ďalších našich členov, veď možno medzi nami drieme ďalší styčný člen s dôstojníckymi ambíciami, ktovie
Súčasťou piatkového programu boli aj nebovomodré Nádejácke tričká, v ktorých sme sa všetci dali na pamiatku zvečniť a ktoré boli súčasťou balíčka plného rôznych milých prekvapení, ktorý dostal každý z účastníkov.
Nuž toľko k 2. Vyrvalu, ktorý sa zavŕšil u niekoho disko-zábavnými tanečnými kreáciami, u niekoho /ako napr. u mňa/ masážou, maséri boli naozaj výborní a pochvaľovali sme si ich úplne všetci.
Sobota sa po skorých raňajkách začala dopoludňajšou prednáškou p. doktorky Procházkovej, rozdelila ich na dve časti, v prvej sa venovala SM-ke z medicínskeho hľadiska a tiež nám dala zopár tipov, ktorými by sa dal náš život zjednodušiť a stať sa plnohodnotnejším. V druhej časti prednášky nám formou skutočných príbehov niektorých pacientov /vrátane našej predsedníčky Jarušky/ ponúkla rôzne uhly pohľadu na život s našou diagnózou, no všetky mali z toho môjho uhla pohľadu jedno spoločné: NIKDY SA NETREBA VZDAŤ, TREBA SI ŽIVOT VYCHUTNÁVAŤ A VŠETKY PREKÁŽKY, KTORÉ NÁS V ŽIVOTE STRETNÚ BRAŤ AKO VÝZVU, KTORÁ NÁS POSILŇUJE A POSÚVA VPRED. A vpred nás dozaista posúva aj NÁDEJ ZHMOTNENÁ V NAŠOM ZDRUŽENÍ. Slzám sa v závere prednášky neubránila nielen pani doktorka, ale aj mnohí z nás, počet odhadnúť neviem, slzy mi zahmlili pohľad.
Počas prednášky niektorí z nás ešte absolvovali masáže a poniektorým bolo umožnené aj liečiť si dušu prostredníctvom spovede u pozvaného saleziána Petra.
Práve tento salezián špeciálne pre nás odslúžil v Mariánke, kam sme sa po výdatnom obede presunuli, aj svätú omšu. Bol to pre mňa-a určite nielen pre mňa, nesmierne emotívny a duchovne bohatý zážitok, cítila som sa zrazu tak blízko Bohu-a nebolo to tým, že som sedela v prvom rade. Bolo to niečo nehmatateľné, voľným okom neviditeľné, ale moja duša toho bola plná až po okraj. Upokojujúce a povzbudivé slová saleziána Petra pôsobili ako balzam a hra na gitaru spolu s Katuškiným spevom dotvárali tú posvätnú atmosféru do takej miery, že som sa opäť neubránila slzám.
Po návrate do Inštitútu sme poniektorí trošku dospávali skoré raňajky a tí, ktorí ešte nevideli priestory chránenej dielne sa z Mariánky vybrali práve tam.
Večera mala naozaj tú pravú oslavnú príchuť, obrovská torta na počesť nášho 2. Vyrvalu a 3. Výročia bola naozaj neodolateľnou výzvou pre naše maškrtné jazýčky. Po tom, ako p. doktorka Ľubka Procházková sfúkla na nej tri symbolické sviečky, pustili sme sa do oslavného hodovania zavŕšeného hudbou, spevom, gitarovým umením a samozrejme chýbať nesmel ani tanec.
Tak takto vyzeral náš Vyrval a naše Výročie, dúfam, že o svoje dojmy sa tu podelíte viacerí, ktorí ste sa ho zúčastnili. Vy ostatní, ktorí ste z akéhokoľvek dôvodu prísť nemohli, tak pevne verím, že na našej najbližšej plánovanej predvianočnej akcií v Podkylave sa stretneme aj s vami. Nezabúdajme, že celá naša NÁDEJ je predsa o NÁS, my tvoríme ten jedinečný celok a čím nás je viac, tým väčšiu máme v sebe silu, ktorá násobí radosť a delí smútok-a na to by sme nikdy nemali zabúdať, práve naopak, snažiť sa o to, aby NÁDEJ malo čo najviac ľudí, tak vo svojom vnútri ako aj prostredníctvom nášho združenia..
Na úplný záver ďakujem sponzorskej firme, ktorá nám toto všetko umožnila prežiť, ďakujem celému nášmu združeniu na čele s našou drahou Jaruškou plnou nevyčerpateľnej energie a toho najliečivejšieho smiechu na svete, ďalej Katuške s láskavým srdiečkom vždy ochotnej pomôcť, Robkovi-nášmu životabudiču, Julke, ktorá nám spríjemňovala cestu vlakom, Janke, ktorej prítomnosť mala na mňa spolu s jej Palim ako vždy úžasne pozitívny účinok, Romanke a Maruške s maminou, tieto tri šarmantné dámy pri našom stole spolu s Lenkou a Mirkom, ktorí nás v sobotu prišli pozrieť taktiež dotvárali celkový pohodový a príjemný dojem z nezabudnuteľného víkendu..
Keďže je mi jasné, že som sa rozpísala „trošku“ nad limit, nemôžem žiaľ vymenovať všetkých zúčastnených /predsa len, bolo nás okolo 50/, ale nevadí, podstatné je, že ste sa všetci zapísali nezmazateľným písmom do môjho srdca a ja vám ďakujem za to, že ste obohatili moju dušu a utvrdili ma v tom, že život je plný zázrakov a či už sme chodiaci, sediaci alebo ležiaci, všetci sa tohto zázraku môžeme zúčastniť, stačí len chcieť a za žiadnych okolností nestrácať NÁDEJ.Miruška…slová mi došli, utiekli zbabelo preč, pretože nedokázali vyjadriť tú silu emócií, ktorá sa vo mne opäť prebudila po prečítaní týchto písmenok…
Robero tak to pŕŕŕ… si až príliš gramotný, tak sa nepodceňuj… to ma predsa učíš ty!!! úplne stačí, keď som si prečítala tvoj príbeh v knihe a potom ešte jeden nezverejnený. Nobelova cena by sa nám ušla viacerým
ĎAKUJEM VÁM z celého svojho srdca, ono za tým mojím písaním nie je žiadna veda, iba počúvam, čo mi srdce našepkáva
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.