ferino
Reakcie
-
Včera som poriadne nevidel a nepomohli ani zväčšenia na PC. Večer som prespal 11 hodín a trochu sa to polepšilo. To našťastie problémy s očami ako esemkár nemám. Ale asi máme „svoje obdobie“. Našťastie v pondelok idem na infúzky,lebo sa už moc motám.
Mám výsledky MR. Síce len po telefóne, ale potešili. Vraj žiadna zmena. No nevravel som že si dám do budúcna pokoj?
Zhrniem: 3 MR z toho 2x bez zmeny a 1x vraj zníženie.Takže: dovi, dopo za 3 roky a idem na zaslúžené
Navrhujem posielanie jednotného listu na ministerstvo. Zbláznia sa keď budú písať vyjadrenia.
Keď bude list vo forme žiadosti o informáciu, sú povinný odpovedať do 30 dní. Keď pošle každý niekoľko listov, za rodinu, priateľov, známych a podobne, tak to bude![]:-)](/forum/emoticons/emoticons_skype/sml017.png "]:-)")
. Aby sa ušetrilo, je to možné podať aj osobne do podateľne…. . Najptv to nosím v hlave, skladám slová do viet, no a potom keď to dozrie, ide to klávesnicou do PC. Nič zložité, život ma naučil. 
Ale tých materiálov mám za sebou už nespočetné množstvo, takže tak. Niekedy si je treba zase dať nejakú inšpiráciu 
Je treba niečo písať? mala si 
Zajtra mám MR a v utorok krúžkové stetnutie. Voľná by bola streda…… 
Tá výročka bola vlastne v stredu, teda v noci z utorka na stredu. Presnejšie od 23,35 do 02,20, najkrajšie bolo to, že to išlo „samo“.
V pondelok idem na MR. Uvidíme ako sa ložiská zmenili. Som ale rozhodnutý po pondelku si dať pauzu. Ak to bude možné, tak aspoň tri – štyri roky. Načo chodiť častejšie. Aj tak sa nič nezmení. Aspoň bude pohoda….
Dnes sa mi nechce cvičiť. Keď hodnotím týždeň bol som na riadnej „hojdačke“ .
Sobota – nábeh ataku,
Pondelok info že doktorka je v zahraničí,
Utorok – tvorba výročnej správy
Streda- list o zamietnutí odvolania na parkovací preukaz
Streda- priznanie 75% ID,
Štvrtok a piatok – robote ma čakala neurobená práca kým prídem po dovolenke (to ma idú prepustit),
No nezaslúžim si
Šport bude až zajtra….. možno… Ja v noci nerobím. Chcel som to dokončiť, spať sa mi nechcelo, muzika hrala, pohoda bola, pracovná múza ma opantala, tak sa práca darila. Ale môžem povedať,že dávno so mnou necvičili myšlienky tak, ako teraz. Výsledné dielo je KRÁSA. To nechcem vravieť, ako jeden s autorov.
Podklady mali hlboké myšlienky tak je výsledok odsúdený na úspech.
No ale uvidíme na reakciách druhých………..
Niečo pre tých, čo mávajú depky, nech si to prečítajú keď budú v mínuse: myšlienka ktorá ma hlboký obsah a posolstvo ….. Keď som dnes prišla domov, doľahla na mňa hrozná únava, ale zaspávala som s úsmevom na tvári… nenapíšem prečo… nemyslím, že je to treba… a keď ma podvečer rozbolela hlava, najprv som myslela, že to poriešim tabletkou. No potom som si spomenula na Robkove slová a začala som sa smiať… keď sa ma naši pýtali, čo sa tak smejem, povedala som im… „Viete, mám ohromnú výhodu. Vás, keď bolí hlava, znamená to pre vás komplikáciu… ale mňa keď bolí hlava, znamená to, že mi miznú ložiská…“. Maminka mala slzy na krajíčku a otec povedal, že náš pohľad na vec by mal poznať každý človek a život by začal mať väčšiu hodnotu…
No nejde depka ko kelu?????
Neplač, plač Ti moc nepomôže. Keď mám čierny deň ja, tak mi pomáha muzika. Dobrá hudba ti otočí zúfalstvo na dobrú náladu.
Skús si prečítať toto. Písal som právu a zaujali ma tieto myšlienkove pochody:Bola som na 2.Vyrvale… a našla som veľké bohatstvo… ono tam čakalo na mňa a nepýtalo sa ma, či ho prijmem, či nie… nedalo mi inú možnosť a ja som to s otvorenou náručou všetko prijala… a teraz neviem, čo s toľkou krásou, toľkou energiou, toľkým zvláštnym tajomstvom a poznaním, že som ČLOVEK, hodnotný človek a moje bytie je cestou i pre ostatných, pre moju rodinu, priateľov, ale i tých, ktorí ma stretnú náhodou, či sa mihnú len na krátko v mojom živote… .. Miruška vedľa mňa prestála skoro celú omšu a pritom je vozík jej spoločníkom… zrazu som zistila, že naše Združenie je prepojené ohromnou vnútornou energiou a putom, ktoré je spojené tisícami bielych stužiek Nádeje… Podstatné je, že sa všetci zapísali nezmazateľným písmom do môjho srdca a ja vám ďakujem za to, že ste obohatili moju dušu a utvrdili ma v tom, že život je plný zázrakov a či už sme chodiaci, sediaci alebo ležiaci, všetci sa tohto zázraku môžeme zúčastniť, stačí len chcieť a za žiadnych okolností nestrácať NÁDEJ.
Tieto hlboké myšlienky so mnou trochu zatriasli a uvedomil som si ich hĺbku a dosah…. To mám svojich 50 ….
