[jareš]

Ak si už myslíte, že ste na dne a nižšie to už nejde, vedzte, že dno je nekonečné a ešte vždy to ide aj nižšie….

[jareš]

…a nepýtajte sa, čo sa stalo….už si dávam bavoráka a určite nechcem teraz o tom hovoriť…vlastne ani neviem, či to budem vedieť niekedy vôbec rozobrať….život je to najzložitejšie na svete, čo sa nám mohlo stať….

[Osma]

Ahojcek,zrovna tu pod Jarkou pise 21.2.09 KLINCEK – uz ses dlho neozvala,co je s tebou????

[Osma]

Moje hesla su dve: Nikdy neni tak zle,aby nemohlo byt horsie a Ked nejde naozaj o zivot,ide o jedno velke hrube h….

Dneska sme v Handlovej palili sviecky za banikov,co v pondelok zostali na ozajstnom dne a uz sa z neho nikdy nevyhrabu.

[jareš]

Osma …díky ….

[janka1508]

Jarka to si ma teda nepotešila. Ja verím, že raz na to dno narazím, odrazím sa od neho a už nebudem klesať ale budem stúpať do „lepších časov“.
Dnes som čítala taký vtip.
Muž zbankrotoval. deti mu uniesli, zhorel mu dom, žena ušla. Kľačí a pýta sa boha – bože prečo? V tom sa otvorí nebeská brána, výjde boh a povie – si mi nejak tak trocha nesympatický. Ja som si tiež veľa krát položila otázku prečo ja, prečo sa mi sype všetko na hlavu, už viem.

[p.kk]

Jarka, neviem čo sa ti stalo a asi o tom ani nechceš hovoriť. Asi je dnes deň „hovado“ Ja som sa vrátil z nemocnice a zistili mi, že mám problém so žalúdkom, s ladvinami. Takže skvelý dodatok k SMke Nezvyknem hrešiť, ale teraz by som nadával ako námorník. Akože toto ma už dorazilo. Ale čo narobím? budem teraz nariekať, plakať a lemantovať, že prečo ja? Ale prd! Ten zasraný život musí ísť ďalej, idem sa s tým všetkým pobiť a prisambohu sa budem na konci smiať ja!!! Držím ti palce, nech sa ti už stalo hocičo, veľa síl, výdrže a chute do života! Aj keď to ide niekedy fakt ťažko.

[janka1508]

Bavorák je dobrý, ale mne sa po ňom vždy rozbúcha srdce. to je ten tonic. tak radšej to druhé čo ide do bavoráka len samé.

[jareš]

ste úúúžasní…mooooc vám všetkých ďakujem….teraz idem autom k mojej mame sa osprchovať, tak pozerajte večerné spravodajstvo, či tam náhodou neuvidíte …

no, niekedy je dobré robiť maximálne somariny, aby sa vyplavili vlastné somariny z tela a hlavy von…ale nem bojte…mám len dva bavoráky a ešte rozlišovacie schopnosti celkom dobré….a je to len kúsok…vlastne len dole kopcom, to sa aj skotúľam…

tak zatím pááá…život jede dáááál….ako vlak jede krajinou já jedu za jinou já jedu za jinou abych nebyl sám….

trošku mi drb…, ale aj to niekedy je treba…tak už naozaj idem….zajtra keď budem triezva, tak to tu vymažem, aby som tu nepoburovala ostatných….pááá

[jareš]

iba, že už som doma….

a celkom to išlo …

[daruš]

no v správach si nebola a to som čakala,že tam budú hovoriť,že jeden vodič ide v protismere a Ty to začuješ v rádii a povieš“ čo jeden ale všetci idú oproti“ – nespravíš človeku ani trochu radosti

[stano]

Mynule som sa zamyslel nad príbehom čo som čítal.Má v sebe zvláštny odkaz.posúďte sami.
Niekde na tomto svete kdysi dávno existoval tábor,v ktorom boli vezni úplne podvýživený,lebo veliteľ tábora a stráže dávky jedla stále znižovali a nechávali si časť pre seba,alebo predávali.Vo všedkých barákoch sa vyskytovali prípady úmrtí,ľudí ktorí zomreli na podvýživu-s jedinou výnimkou.V baráku číslo 27 sa zajatci nejavili taký vyčerpaný a vychudnutý ako inde v tábore,boli relatývne zdravý a schopní zúčastňovať sa v plnom počte na nútených prácach.
Keď si stráže všimli tento nápadný rozdiel,nejaký čas tajne pozorovali barák ,ale nezistili však aby týto zajatci dostávali nejaké jedlo navyše.Napokon dal veliteľ tábora doviesť jedného zajadca z baráku číslo 27 do budovy pre dôstojníkov,kde ho vypočúvali,aby s neho vynútili dôvod jeho fyzického stavu.
Ťaško povedať,odpovdal zajetec.Možno je to kôli tomu že každý deň ráno,naobed a večer zíjdme,sadneme si do kruhu a pritom si predstavujeme,že máme pred sebov najlepčie trojhviezdičkové menu,aké si len môžme vymyslieť.Jeme,pijeme,žujeme šermujeme kým všedci niesme sýti.
V podstate ak si niekde sadneme a predstavýme že sme na nejakom krásnom mieste kde sme šťastný.Nieje dôležitá predstava,ale šťastie ktoré si v sebe stvoríme.Dokáže liečiť.Ak sa nám podarí často byť taký šťastný veľmi si pomôžeme.Predstava že sme šťastný a zdravý je tieš dobrá.

[marcel00]

niečo na tom bude, na vojne v 2002 na stráži muničného skladu v Trnove okr. Martin som sa naučil predstavovať si že mi nie je zima pri -25 stupňoch C.
Funguje to.

[jareš]

OTEC ZABÚDA

W. Livinston Larned

„Počúvaj, synček, prihováram sa ti, hoci spíš s rúčkou pod lícom a tvoje plavé kučierky sa ti lepia na vlhké čielko. Vkradol som sa do tvojej izby, lebo som len pred chvíľou, čítajúc noviny, náhle pocítil výčitky svedomia. S pocitom viny som si sadol k tvojej postieľke.

Rozmýšľal som o tom, aký som bol k tebe zlý. Nahneval som sa na teba, keď si sa ráno obliekal do školy. Tvoja tvár sa sotva dotkla uteráka. Káral som ťa, že si si nevyčistil topánky. Kričal som na teba, že si porozhadzoval veci po izbe.

Pri raňajkách som ťa pokarhal za poliaty obrus. Hltavo si jedol. Vykladal si lakte na stôl. Na chlieb si si natrel príliš veľa masla. Keď si sa začal hrať, a ja som sa chystal na vlak, zakýval si mi na rozlúčku a zavolal: „Ahoj, ocko!“ A ja som ti na to len mrzuto odvetil: „Nehrb sa!“

A popoludní to celé pokračovalo. Ako som sa vracal domov, videl som ťa kľačať s dierami na kolenách nohavíc a hrať guľky. Ponížil som ťa pred kamarátmi a poslal domov. Nohavice sú predsa drahé, a keby si si ich musel kupovať sám, určite by si na ne dal lepší pozor! Predstav si, synček, a to ti povie tvoj vlastný otec!

A potom neskôr, keď som si čítal v knižnici, prišiel si za mnou so strachom v očiach. Netrpezlivo som odtrhol zrak od novín a zazrel ťa, ako váhavo stojíš vo dverách. „ Čo chceš?“ osopil som sa na teba.

Ty si sa ku mne mlčky rozbehol, prudko si ma objal okolo krku a pobozkal. Tvoje rúčky ma zvierali s láskou, ktorú ti Ježiško zasial do tvojho srdiečka, s láskou, ktorá nezvädne, hoci sa o ňu nik nestará, a hneď si odcupkal hore schodmi.

Len čo si odišiel, noviny mi vypadli z rúk a zmocnil sa ma hrozný pocit. Na čo si to zvykám? Zvykám si hľadať na tebe chyby a stále ťa napomínať. Niežeby som ťa nemal rád, iba som od teba príliš veľa žiadal. Meral som ťa metrom pre dospelých.

A pritom si taký dobrý, milý a úprimný. Tvoje malé srdiečko je také veľké ako úsvit nad kopcami. Dokázal si mi to svojím bozkom na dobrú noc. To je všetko, čo sa dnes prihodilo. Prišiel som k tvojej postieľke v tme, a teraz tu pri tebe zahanbene kľačím.

Viem, že sa to nedá len tak jednoducho odčiniť. Ale nerozumel by si tomu, keby som ti to rozprával cez deň. Od zajtra sa stanem už tvojím ozajstným otcom! Budem sa s tebou hrať, trpieť, keď budeš trpieť ty, a smiať sa, keď sa budeš smiať ty. A keď sa mi budú z úst tlačiť nepremyslené slová, radšej si zahryznem do jazyka. Neustále si budem opakovať: „ Veď je to iba malý chlapec- celkom malý chlapec!

Ľutujem, že som ťa bral ako dospelého človeka. Až teraz, keď ťa vidím, skrčeného a unaveného, v tvojej postieľke, uvedomujem si, že ešte stále si len malé dieťa. Ešte včera ťa tvoja mama držala v náručí, a ty si si opieral svoju hlávku o jej plece. Chcel som od teba veľa, príliš veľa.“

Neodsudzujme iných, ale usilujme sa ich pochopiť. Zamyslime sa nad tým, prečo konajú tak, ako konajú. Prospeje nám to viac než nejaká kritika a prinesie pochopenie, toleranciu a láskavosť. „Keď všetko pochopíme, budeme schopní odpúšťať.“

Ani Boh nesúdi ľudí za ich života. Prečo by sme teda mali súdiť my?

NEKRITIZUJME, NEOBVIŇUJME A NESŤAŽUJME SA.

[jareš]

Kto ešte má také „super“ dni ako v posledných dňoch ja ?

Stále si hovorím, že niekdy nie je tak zle, aby som takto „neriekala“…ale keď v tom okamihu je to práve to najhoršie, čo viem vnímať….

bože, čo by som robila, keby som bola niekde v Africkej zemi, nemala by som čo do úst a dieťa by mi plakalo na holej zemi…prečo sa vlastne sťažujem…ja nie som normálna…

[Autor]

Príspevky