[daruš]

Baby poznám ten stav keď vás nikde nechcú a dokonca ani tí pre ktorích ste robili.Mne sa stalo keď som skončila PN a pýtala som sa vedúceho či by som mohla robiť na polovičný úväzok povedal, že nie vraj kto by si ma zobral na zodpovednosť keby sa mi niečo stalo,proste keď sa dozvedel moju diagnózu postavil sa mi chrbtom. Ešte šťastie, že ma potom dali na plný ID.Hoci radšej by som niekde robila.

[Tatiana]

Janka, tak prepáč, mala som pocit, že som to v niektorom z Tvojich príspevkov čítala. Prepáč, ak to nie je pravda. Takto vznikajú dezinformácie
No a s tou misiou si ma fakt pobavila. Kľudne ma tam maj zaradenú, páči sa mi to, aj keď je to čistá fantázia. Som si nemyslela, že by ma vďaka komplikovaným rodinným vzťahom niekto mohol spojiť s misiou. Znie to romantickejšie ako realita… Aspoň, keď je to napísané…
Obchodný zástupca ani finančný poradca tiež nie je moja parketa. Personálny marketing, nie som istá, či presne viem, o čom to je, hoci na pôde HR som nejakú dobu pracovala.
A chceš zostať vo fachu al. by si prijala aj inú prácu? Ty nerozmýšľaš, že začneš robiť na vlastnú päsť?

Daruš, mňa by na ID nikto nevypísal. Aspoň si to myslím. Ale ani to nechcem, pretože pre mňa je práca náplň života a keby som ju stratila, asi by som sa zbláznila. Však sa možno aj

[Tatiana]

Daruš, zamestnávatelia veľmi neradi berú na seba riziko pri zamestnávaní chorých ľudí. Aj keď väčšinou ani nevedia, že ich riziko nie je oveľa väčšie ako pri bežných smrteľníkoch. Neznalosť ich niekedy núti robiť kruté rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú naše osudy.

[daruš]

A to ešte nevedia o čo prichádzajú

[liviap]

Baby pozor, pozor … ani my na ID nie sme vďačné zaň.
Ja som sa štyrikrát vrátila do práce po dlhodobej PN.
Moja práca a diagnóza nešli dohromady.
Musela som urobiť tento krok – žiaľ nedalo sa ináč.
Nehádžte nás všetkých ID do jedného vreca, prosím.
Niekto by bol rád, keby mohol každý deň ísť do obľúbenej práce a realizovať sa v nej!!!
Buďte vďačné, že môžete chodiť do práce, hľadať si prácu a realizovať sa v nej.
Nič v zlom, ale som to musela napísať. Pá

[Tatiana]

Livka, nemala som v pláne nikoho uraziť. Ja som VEĽMI VĎAČNÁ za to, v akom som stave. Nikoho nikam nehádžem a je mi ľúto, že s našou diagnózou končíme na ID. Len sa skrátka potýkame s tým, že nás ľudia odsúdia, pretože máme nejakú diagnózu.
Ale zasa, kým môžem pracovať, budem. Ak mi dá ovšem niekto šancu Keď nie, dám si ju sama.

[Tatiana]

A hoci zatiaľ pracovať môžem, určité obmedzenia v rámci svojej diagnózy predsa len mám. Nemôžem už robiť tak stresujúcu prácu, akú som robila predtým. Už len toto obmedzenie pôsobí niekedy deprimujúco, takže chápem ľudí, kt. nemôžu pracovať vôbec. A obdivujem ich.

[Tatiana]

Livka a ako si na to prišla, že niekam hádžeme ľudí s ID? Myslím, že som sa tak nevyjadrila, že by som niekoho za ID odsudzovala…

[jareš]

no chcela som vám sem toho napísať pomerne veľa…ale osud chcel, aby ste sa to nedozvedeli…

[Tatiana]

a prečooooooooooooooo? ja chcem!!!! Jarka, ešte raz, prosíííím

[ferino]

Je fakt že byť doma bez nejakej roboty je hrozne tažké. Treba mať prácu, lebo sa človek zblázni.
Všetkým čo si ju budú hľadať želám veľa štastia a veľkú vytrvalosť.

VEĽA ŠTASTIAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA

Neklesajte na mysli

[jareš]

Tánička…potrestal ma osud…pretože som miesto toho, aby som dokončila koláč, ktorý som začala robiť, sadla sem a písmenkovala…koláč sa pripálil…a ja som na seba teraz nahnevaná
okrem toho, všetko ,čo som napísala, tak som omylom jedným klikom na klávesnicu zmazala

pomóóóóóóóc

chcela som len povedať, že so zdravými ľuďmi robiť sa veľmi nevypláca, navyše ak vedia o chorobe, je to ešte horšie…

ak chce ísť niekto robiť, radšej radím nehovoriť o chorobe…moja skúsenosť…ostať na ID je tiež veľmi veľmi ťažké, najmä ak je ID krpatý a nevyžiješ z toho…

robiť je zmyslom života, robota nás poháňa ďalej, dáva nám zmysel života, sme potrební, vážia si nás atď….bez roboty a tým pádom bez peňazí je to veľký kríž

napísala som pôvodne moju story pri zamestnávaní sa v mojej končiacej robote…ale keďže som to omylom zmazala…tak asi to tu nemalo byť

[Tatiana]

Jarka, lenže problém je, že ja aj keď nepoviem o svojej diagnóze, vedia si ma preveriť. O mne to už vie príliš veľa ľudí, môjho svokra každý pozná a zasa nás nie je tak veľa s touto diagnózou. Ľudia milujú drby a v malom meste to proste neutajíš. V mojom prípade prvotná informácia vyšla z rehabilitácie a keď som zistila, že to vlastne skoro každý vie, prestala som sa tajiť tiež.
Potenciálnemu zamestnávateľovi to určite nepoviem, presvedčili ste ma o tom už pred časom. Ale aj tak si to na mňa zistia.

A koláčik aký si piekla? Mňam, mňam. Nedá sa už papkať?

[jareš]

no, to uvidím, či vôbec bude jedlý

máš pravdu, že v menšom meste je to ťažšie…chááápem…

bože ľudia máme to fakticky dosť ťažkéééé…ja už túto pliagu nechcem…každým dňom ma presviedča táto pliaga, že žiť s ňou je niekedy nad ľudské sily…

no nič, musíme začať podnikať…bože daj, aby to vyšlo…

[Tatiana]

Ty máš myšlienku, už len sa pustiť do toho. Do kelu, ale mám ja myšlienku???? Myšlienok plná hlava, ale nadšenie pre žiadnu.

Vieš, naše podnikanie bolo super, že sme sa nadchli obaja a išli do toho. Malé vstupné investície, nadšenie a tvrdá práca stačili. Ale teraz

Veď uvidíme, mám jeden nápad, žeby maličká iskrička nádeje?

[Autor]

Príspevky