Všelijaký…
- This topic has 138 odpovedí, 24 hlasov, and was last updated pred 10 years, 8 months by
administrator.
-
AutorPríspevky
-
22. januára 2009 o 8:58 #8286
jareš
Účastník (Participant)Darinka…ja som v tom nevinne…mňa vynechali
22. januára 2009 o 9:04 #8287daruš
Účastník (Participant)Jarka keď Ťa mám takto poruke už si zdravučká?
22. januára 2009 o 11:05 #8289klincek
Účastník (Participant)preco na stare kolena ,moja mati zacala tusim po 50tke ,a co sa tohto tyka je dobra v tom .a pochybujem silno ze ty si uz starsia jak ona .
tak zacali aj starsi ,tak ty urcite zvladnes vsetko ,treba len chciet ,mat pevnu volu a chut si aj sam sebe nieco dokazat .to ze nam roky pribudaju a neubudaju neznamena predsa ze patrime do stareho zeleza uz .skor mame vyhodu v tom ,ze uz mame nieco za sebou a nebudeme konat zbrklo a ze nebudeme jak frajery minat prve zarobene korunky par don eura po krcmach ale budeme ich vediet aj lepsie vyuzit
22. januára 2009 o 12:09 #8291jareš
Účastník (Participant)Darinka, nechcela som nikoho vystrašiť ani naľakať, netýkalo sa to nikoho z vás…všetkých vás mám moooc rada…lebo ste úúúžasní, ako ma viete podržať..či už tu na stránke, alebo aj telefonicky…ďakujem všetkým veľmi moooc
problémy mi nastali v zamestnaní, keď som ukázala, že viem robiť aj napriek mojim ťažkostiam…to sa neodpúšťa…
ale naša doktorenka vie presne už z pohľadu vyzistiť, čo je s človekom…dala mi liečiky, a samoška, že to pomohlo…vieš, viac to bolo psychického, ako zdravotného charakteru…a keďže sa už nepohybujem v tom nezdravom prostredí, tak aj ja sa už cítim lepšie…verím, že bude ešte lepšie…len už aby bolo teplo…
Darinka, ideš vraj na tysabri ?…dobre som čítala ?
22. januára 2009 o 12:11 #8292jareš
Účastník (Participant)Zdenka, viem, že začať sa dá kedykoľvek, ak človek chce a má cieľ…najhoršie je začať…ale ako si povedala, prekonáme všetko, treba len chcieť a mať pevnú vôlu…máš pravdu
22. januára 2009 o 14:54 #8301Tatiana
Účastník (Participant)Čerstvé správy z trhu práce: mi dnes volali z tej firmy, že mi ďakujú za účasť na pohovore a želajú veľa úspechov.
Chvíľu ma to štvalo, ale už som sa otriasla, ani neviem, či som tam chcela ísť pracovať.
Takže zasa podnikanie je na programe?
22. januára 2009 o 16:19 #8304jareš
Účastník (Participant)Tánička…akoby som sa videla….takto nejako som to prežívala aj ja…teda voľakedy dávno, keď som úpenlivo hľadala robotu…bolo to dávno dávno dávno pred chorobou a pred robotou na zväze judo
ale som rada, že už to máš za sebou…môžeš byť kľudná, veď si tam neodovzdala všetko čo v tebe je, brala si to všetko pekne z nadhľadu…tak môžu byť radi, že si tam vôbec došla
a ešte budú ľutovať, že si ťa nevybrali…lebo netušia ešte, čo vlastne stratili…jasne, že sa ide podnikať…ja už rozhadzujem siete…
22. januára 2009 o 17:21 #8310Tatiana
Účastník (Participant)Vieš, človeka sa vždy dotkne, keď ho odmietnu (v akejkoľvek oblasti), nie je to príjemný pocit. Ale nielen príjemné pocity sprevádzajú náš život, všakže.
A tiež človek začne rozmýšľať, čo bolo príčinou. Či tam náhodou nezohralo rolu, že som chorá, aj keď ja som im to nepovedala. Ak by to bol tento dôvod, dosť by ma to štvalo. Uvidíme, či sa niekedy dozviem pravú príčinu… Pátrať však nemienim. Ale u nás na dedine sa nič neutají
Držím ti palce v podnikaní, máš na to.22. januára 2009 o 17:57 #8314jareš
Účastník (Participant)Tánička…nesmúť…áno, človek to pocíti, to odmietnutie, ale ty máš na viac…až vtedy, keď budeš cítiť, že si našla tú správnu robotu, až vtedy urobíš všetko pre to, aby si to miesto dostala…teraz si to len skúšala…nič to ešte neznamená…
aj trak si nájdeš niečo lepšie…a podľa mňa aj tak začneš podnikať…
22. januára 2009 o 18:04 #8317ferino
Účastník (Participant)Pred 8 rokmi som bol bez roboty dva mesiace. Tie listy a pohovory mi na kľude nepridali. Väčšina sa ani neunúvala sa spätne ozvať. Vtedy to bolo ťažké obdobie. Ale podarilo sa niečo nájsť a neskoršie ju dva krát vymeniť. Treba sa len obrniť kľudom a kľudom a kľudom.
Držím prsty a želám veľa šťastia…….. .22. januára 2009 o 18:07 #8319jareš
Účastník (Participant)pripájam sa k ferinovi…prežila som si to
22. januára 2009 o 18:15 #8324janka1508
Účastník (Participant)Milá Tánička držím ti palce v ďalšom hľadaní. Mne každe takéto jedno sklamanie, odmietnutie uberá na sebavedomí. Tiež som v podobnej situácii a dosť ťažko to zvládam. Aj som myslela že pôjdem na PN-ku, lebo mám nervy v prdeli, ale doma by to bolo asi ešte horšie ako posledné dni v práci. Tak tam chodím a tvárim sa veselo.Ale do duše mi nevidia, tak nevedia čo prežívam. Keby som nebola chorá, tak je situácia trocha iná, aspoň si to myslím. Nikdy som sa nebála žiadnej práce, ale teraz je situácia iná. Človek si musí vyberať aj s ohľadom na svoje zdravie. Obrniť sa kľudom je pre mňa veľmi ťažké. Vždy som veľmi prežívala akúkoľvek situáciu a teraz je to ešte horšie.
22. januára 2009 o 18:35 #8332jareš
Účastník (Participant)Janka…mňa postup oznámenia a celý rozhovor, ktorým som sa dozvedela, že mám odísť…dostal na PN…nebolo to teda ani trošku ľahké…takto sa cítim oveľa lepšie, aj keď som doma zavretá…ale ten kľud, pokoj, môžem si v poho porobiť všetky práce okolo projektov, vyúčtovaní, prípravy školenia, rekondícií atď…
desím sa dňa, ktorý príde za dva týždne, kedy budem musieť rozseknúť tento problém…a teda definitívne prísť o prácu…
22. januára 2009 o 19:49 #8335Tatiana
Účastník (Participant)Ďakujem Vám všetkým za povzbudenie. Budem si zasa musieť zvyknúť na ten pocit, že nie som dokonalá a že ma budú odmietať. Fuj, bleeeeeee
Najviac ma zhrýza tá predstava, že sa dozvedeli a mojej chorobe a to bol dôvod. Ako som už písala, počas choroby som si prácu nehľadala a človeku to na sebavedomí fakt nepridá. Možno to nie je ten dôvod, asi začínam byť paranoidná. A nemusím Vám ani hovoriť, že stresy kompenzujem jedlom, takže moja diéta je v nedohľadne.
Janka, držím ti veľmi palce, neklesaj na duchu, je nás viac s podobným problémom, hádam to niekam dokopeme. Ja síce neviem, aký typ práce robíš, ale na profesii je na nitru toho dosť. Uvidíš, zadarí sa ti. Daj občas vedieť, čo nového na konkurzoch.
Baby, veď to nie je možné, zato že máme nejakú diagnózu, ešte nepatríme do starého železa.22. januára 2009 o 20:15 #8337janka1508
Účastník (Participant)Tatiana, neviem kde si zobrala, že som nitrančanka. Je síce pravda, že som tam chodila určitú dobu do školy, 1 rok VŠ, ale to je už dávno. nevadí mi to, každý z nás si zrejme toho druhéhho nejak predstavuje a priraďuje mu určité črty, vlastnosti a pod. Ty si napríklad spomínala, že ste mali skôr vianoce. Odvtedy Ťa dávam do súvislosti s misiou do afganistanu. Mám niekedy bujnú fantáziu. Momentálne pracujem už šiesty rok v oblasti personálneho marketingu. Miesta sú, ale obchodných zástupcov a finančných poradcov – to ma neláka.
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.