[vierica]

Továreň na hračky

Bez ručičiek a bez nožičiek, bez trupu a hlavičiek. Na bežiacom páse
sa pohybujú slepé a bezvlasé hlavy. Na konci pásu do škatule padá
skoro živá hlavička. Dráždivo otvorené karmínovočervené ústa s dvomi
zúbkami a nebesky modrými očami. Viečka klipkajú a pootvorené ústa
chcú niečo povedať, len im nerozumieť.
Nekonečný pás stále postupuje . Na posteliach ležia ľudia s hadičkami
vo všetkých telesných otvoroch. Do žíl tečie permanentne červená,
alebo bezfarebná tekutina. Rachotiaci prístroj vháňa do pľúc vzduch.
Na hrudi a na prste je pripojené EKG. Všetky úkony s matematickou
presnosťou sú naprogramované iba s jedným cieľom. Udržať životné
funkcie.
Nekonečný pás ide stále ďalej a ďalej. K telu sa pripájajú ružové
ručičky s polootvorenou pästičkou. Gesto sa zdá smiešne. Nekonečný rad
ružových telíčok a ručičiek v komickom geste. Nohy vypadávajú na
bežiaci. Paradoxne ležia bez pohybu. Ruky ich chytajú a šikovným
pohybom ich prikladajú a spájajú s trupom.
Hodiny stoja nad živou bábkou. Skalpel, svorky, sušiť, ihlu. Stručné
a presné pokyny riadia prácu niekoľkých ľudí. Bábky nepočujú, nevidia
iba čakajú. Čakajú bielu posteľ s pachom dezinfekcie. Poduška je malá
a paplón ťažký.
Telíčko má už blond hlavičku. Očká veselo žmurkajú. Vedľa na stole
ležia šaty tých najodvážnejších strihov. Hlboké výstrihy, flitre,
čipôčky. Topánočky na vysokých opätkoch. Farby od výmyslu sveta.
Veselé klobúčiky. Malé kabelky, do ktorých sa nezmestí ani najmenšia
minca a slnečníky. Veľa nezmyselných doplnkov.
Sestra zatiaľ bábke z mäsa a kostí utiera orosené čelo. Prístroje
monotónne hučia. Srdce poskakuje hore, dole. Červená čiara je veselá.
Srdce si pohadzuje kamienok. Jednotka, trojka, sedmička. Detská
škôlka. Desiatka a som doma. Vedľa veselej čiary sú číslice.
Šesťdesiat, sedemdesiat, osemdesiat. Stále dobré čísla.
Šikovné ruky skladajú kartónovú škatuľu. Biely hodvábny papier
šuchoce až z toho tŕpnu zuby. Bábika, s atribútmi ženy a nezmyselne
dlhými nohami ide do sveta v lepenkovej škatuli vystlanej hodvábnym papierom.
Niekde sa dievčatká tešia na darček. Do pamäte si zapisujú nové mená.
Netrpezlivo čakajú na sviatok.
Veselá červená čiara začína skákať jedna, desať, jedna, desať. Sestra volá lekára.. Nula, nula, nula. Čiara je neodbytne rovná. Nepríjemný
zvuk, smrť.
Posledné úpravy. Drevená škatuľa na mieru. Biely satén a malá poduška. Bábka už nikoho nepoteší, už nikomu neukáže krásu lásky. Obe idú tíško do sveta, také podobné a nepodobné s nemými ústami.

[vierica]

Vzbura techniky.
Sedím zrútená na posteli a neviem čo robiť od zúfalstva. Asi bude najlepšie sa vysťahovať, alebo tento byt vymeniť za nový. Silne mi to pripomína vtip o milionárovi, ktorý každú chvíľku kupuje nové auto, lebo má plný popolník. Ja nemám plný popolník , ale vzburu domácej techniky. Všetko sa kazí.
Začalo sa to tak nevinne. Chladnička v lete nechladila, ale hriala. Zavolala som známeho opravára. Prezrel Brunhildu, lebo tak sa chladnička volala a skonštatoval, že ju mám okamžite predať a kúpiť novú. Fajn, teraz v lete si ani nič zábavnejšie neviem predstaviť. Kto kúpi tridsaťročnú haraburdu. No za smiešnu čiastku sa mi to možno podarí. A keď už nič inšie, možno zoženiem niekoho, kto ju odvezie na šrotovisko. Pár hodín som presedela pri telefónnom aparáte a stal sa zázrak. Predala som Brunhildu. Už bude vrčať v inom byte, alebo záhrade. S láskou som ju posledný krát vyumývala a vydrhla. Bola ako úplne nová, ale to som ešte netušila, že môžem mať aj nasporené peniaze, kúpiť novú chladničku s mrazničkou nie je také jednoduché.
Vyhliadnutý spotrebič bol práve v uvádzajúcej cene. Nemôžem povedať, že by tisícka zľavy nepotešila. Propagovanú chladničku s mrazničkou na sklade nemali. Zhodou okolností v blízkom krajskom meste otvárali nový obchod a na sklad doviezli aj vysnívanú chladničku. Obchod mali otvoriť až o týždeň. Nič mi však v ceste nestálo, aby som vedúceho predajne nepresvedčila, že ju nutne potrebujem a bez nej nemôžem jednoducho žiť. Ten kto ma nepozná si povie bláznivá ženská, ale tí čo ma poznajú vedia, že pre mňa neexistujú hádam žiadne zábrany.
Do dvoch týždňov bola nová chladnička doma. O jedenástej som sa rozlúčila s Brunhildou a o jednej na jej mieste stála nová chladnička aj s mrazničkou.
Celá rodina sme okolo nej chodili a tešili sa. Dokonca aj pes ju prijal do domácnosti. Mala síce svoje muchy, ale to skôr boli naše chyby a neprečítanie si návodu na obsluhu.
Nech mi nikto nevraví, že elektrospotrebiče nemajú dušu. Majú a ešte akú zákernú. Začnú sa kaziť v mesačných intervaloch. Keď zistia, že ste už odolní, pokazia sa tri naraz. Tak a tu máš. Po Brunhilde vypovedal službu mixér. Tak si kúpime nový. Pár stoviek nás nemôže zruinovať. Starý mixér sme zatiaľ dali do opravy. Nový mixér bol krásny. Mlel orechy aj strúhanku, podľa návodu. Zomlel aj varené mäso pre psa. Nevedel urobiť tatarskú omáčku a tuhý sneh z bielkov, ale to sme mu prepáčili.
Keď mlel štvrtý krát varené mäso pre psa odleteli mu nožíky. Spotrebič bol u nás tri týždne a bolo po ňom. Zobrala som ho po pazuchu a hor sa aj so záručným listom do predajne. Mixér okamžite vymenili, lebo som nebola sama s podobnou reklamáciou. Dostala som nový mixér s uistením, že predchádzajúca várka mala technickú chybu, ale tento je už v poriadku. Blahosklonne som prijala ospravedlnenia výrobcu a spotrebič som si hrdo odniesla domov. Zatiaľ starý mixér trčal v opravovni.
Nové čudo čakalo na spustenie. Tešila som sa na zemiakové placky. Už bolo všetko pripravené, zemiaky nakrájané na malé kúsky. Spustila som motor a nožíky unisono odleteli. Zemiakové placky sme nemali, ale namiesto toho náš adrenalín bol pod stropom. Opätovne som zobrala mixér pod pazuchu a opätovne som so záručným listom zamierila k elektropredajni.
Keď ma predavačka zbadala, už odrátavala peniaze. Takúto rýchlu obsluhu som ešte nevidela. No márna sláva, kapitalizmus má niečo do seba. Nemusím sa vadiť, nemusím nič dokazovať, asi to mám napísané na čele.
Hneď na to nasledovala práčka. Podarilo sa mi vytopiť susedov. Našťastie som bola doma a tak potopa u susedov nebola až takých veľkých rozmerov. Iba na strope bol fľak v tvare a veľkosti zadku. Čo v porovnaní s plávajúcimi kobercami a odutou plávajúcou podlahou, u kamarátky, bola iba zanedbateľná nehoda.
Aby som nevyšla z cviku pri riešení pohrôm, nasledoval kuchynský drvič odpadkov, plynový šporák a vrcholom všetkého boli dva lustre. Na Vianoce a Nový rok sme sedeli pod jednou 500 wattovou žiarovkou.
Po sviatkoch som si myslela, že nechám opraviť lustre a kúpim nový šporák. Chyba lávky. Po sviatkoch sa začína pracovať až po štrnástom januári.
A tak sedím zničená na posteli, ošedivenú hlavu v dlaniach a rozmýšľam, ktorý spotrebič sa na mňa nahnevá, alebo čo ešte zaštrajkuje.
Obávam sa, že to bude počítač, notebook, vysávač, pákové batérie, zabudla som ešte na opravený mixér , prípadne tlačiareň či telefón. Nestihla som ani dopísať túto esej a vypovedali definitívne službu notebook a tlačiareň. Opravár je už niekde na ceste.
PS: Po dlhých úvahách som dospela k záveru, že sa asi presťahujem do jaskyne bez elektriky, vody a stresov. Kto pôjde so mnou?

[janka1508]

Sťahujem sa s Tebou, dosť výstižne si opísala posledné obdobie v našej domácnosti. Nesedíš tíško niekde v kúte u nás doma? Okrem drviča odpadkov (ten nemáme) a lustrov asi všetko čo si popísala. Ešte aj tá niekoľkoásobná reklamácia mixéra.Ešte že sme doma štyria. jeden by ho po zapnutí neudržal. Asi tancoval od radosti, že ho niekdo kúpil.A to tram bola na skúšku len šľahačka. Je to až neuveriteľné, čo si dala na „papier“ to ja prežívam v realite. Chladnička síce nie že prestala chladiť, ale celá zamrzla a aj s injekciami. A to je takmer nová, monoklimatická (práve jej skončila záruka). Miesto termostatu čip, tak si musím počkať na opravu. Ešte že som starú nevyhodila a obchádzala som ju v pivnici.

[Autor]

Príspevky