Spoločensko-duševný, pomôžte mi…
- This topic has 78 odpovedí, 21 hlasov, and was last updated pred 14 years by jarka.
-
AutorPríspevky
-
2. februára 2008 o 19:25 #1770letekuÚčastník (Participant)
Tak toto vystrašilo aj mňa. To, že by som mohla skončiť na vozíku sa mi nezdá až také hrozné (aj keď je to určite náročné) ale aby sa mi vytrácali mentálne schopnosti tak to teda nie. To sa mi proste stať nemôže a tak trénujem pamäť učením sa básničiek pre moju dcérku (no a o chvíľu to snáď využijem v práci), čítam odbornú literatúru, luštím a diskutujem tu s vami takže svoj rozum si nedám zobrať.
A ešte sa mi zdá, že v tej relácii hovorili o tom, že SMka vedie nakoniec k smrti – no dúfam, že len tým, že proste zostarneme. Keď som to konzultovala s pani doktorkou tak ma ubezpečila, že SMka skráti život asi o 5 rokov. No keď si predstavím, že by som mala žiť 85 rokov tak tých 80 mi stačiť snáď bude.2. februára 2008 o 19:54 #1771AnonymnýNeaktívnyJa si myslím, že oni to možno preto tak hororovo povedali, aby sa ľudia začali viac o nás zaujímať – aj keď to nechcem zľahčovať, lebo aj toto sa môže prihodiť. Je to ale individuálne. Ináč mne sa napríklad tiež stáva, že občas niečo zabudnem ale pomáham si trochu lístočkami, kde si píšem čo treba vybaviť. Alebo keď som rozrušená, tak sa mi pletú slová , ale to veľmi pozitívne pôsobí na moju rodinu, lebo sa potom na tom veľmi smejeme a dokonca si môj švagor zapisuje, niektoré moje výroky – sú vraj vhodné aj na publikovanie, také hlúposti niekedy trepnem. Ale myslím, že najlepšie na to je veľa čítať a nenechať mozgové bunky zlenivieť – Gabi píše pravdu. evina
2. februára 2008 o 20:35 #1772svigabraÚčastník (Participant)Už som tu zase – po mierne namáhavej návšteve kamarátkinho perfektného synčeka Riška. Má toľko energie, že mu úprimne závidím! Unavil aj moje 3 nezmary (psie…).
Určite je dobré, keď sa o SM vie, ale z mojich myopaticko – dystrofických skúseností viem, že to začne ľudí skutočne zaujímať až vtedy, keď je zasiahnuté ich najbližšie okolie. Dokonca aj lekári z iných odborov nie vždy mali jasno v tom, že čo obnáša moja základná diagnóza. Z toho vyplýva pre mňa to, že sa o danú problematiku zaujíma len ten kto chce. Ĺudský tvor je jednoducho taký – časť oslovených sa o tému začne intenzívne zaujímať, druhá časť prepne kanál, a tretia skupina pustí informácie jedným uchom dnu a druhým von.
To som si nevymyslela – ono to tak funguje aj pri prevencii (ptotidrogovej, výchova ku rodičovstvu a v iných sférach).
Naša Jarka robí obrovský a záslužný kusisko práce a dúfam, že sa priskoro „nevyfľusne“. Tiež jej veľká aktivita osloví len časť ľudí a nie všetkých, ktorí by mohli a mali priložiť ruku k dielu. Veď nikto nemôže vedieť v akom stave sa zobudí on či jeho partner nasledujúce ráno alebo ako dopadne futbalový zápas jeho ratolesti…
Nerada by som vnášal skeptické nálady!
Vďaka Lenke a Evine sa teším, aké nové zaujímavosti si budem môcť prečítať o ich životoch. Lenka má od včerajšieho behania po obchodoch ešte stále celkom dobrú naladu a Evina na mňa tiež pôsobí v pohode – aj vďaka tomu, že si vie robiť žerty z vlastných „prekecov“ a nezabudla sa smiať.
Tuším idem podporiť priateľa pri sledovaní futbalu (nie, že by som niekomu fandila ale sa rada na neho pozerám keď prežíva hru svojho osudového mužstva…
S pozdravom Gabi21. februára 2008 o 19:41 #2028SIVIKAÚčastník (Participant)ja by som ti s tou doverou v lekarou vedela pomoct,mam super lekara-odbornika,velmi dobreho,ale problem je v tom,ze je az v michalovciach,ale je fakt trieda-venuje sa esemkarom s velkou chutou,uz som k nemu priviedla kamosku z kosic-je jej lepsie o 70%,chodi za nim aj jeden chalan z blavy-ten je na voziku,ale po nasadeni liecby od mojho „super“ lekara uz zacina pomaly chodit,vyznieva to ako „chvala- velka“, ale ten lekar je fakt super-mam stastie.
21. februára 2008 o 19:47 #2029SIVIKAÚčastník (Participant)ja osobne som sa s tym vyrovnala hned,asi aj preto,lebo mamu nemam doma uz 10 rokov je v zahranici,nebola pri mne,ked som ochorela,musela som to zvladnut sama,mam brata,dvoch synovcov,ti dvaja stoja za to,aby som bojovala s SM-kou,bojujem a dari sa mi!!!!!
27. februára 2008 o 16:18 #2093SIVIKAÚčastník (Participant)JA OSOBNE MAVAM DEPKU LEN KED JE ZLE POCASIE,MOJA CHOROBA MA UZ NEMOZE ROZHADZAT,UZ SOM SI NA NU ZVYKLA,SOM CHORA 6 ROKOV
28. februára 2008 o 12:08 #2099JanaÚčastník (Participant)No, ja tiez nemam mamu, ani otca, obaja zomreli a jedina sestra zije dlhodobo v zahranici. Tych veci, ktore som uz musela zvladnut sama bolo a stale je mnoho, ale nemam pocit, ze by som pre to bola silnejsia a psychicky odolnejsia voci chorobe. Kazdy sme iny a na kazdeho z nas problematicke situacie zanechavaju ine stopy… Pa
5. decembra 2008 o 16:01 #5429klincekÚčastník (Participant)som si to tu citala a akosi mi zovrelo srdce a trochu sa mi tisnu slzy do oci ties.som si pri tychto riadkoch tu uvedomila opet co mi vlastne je .
29. decembra 2008 o 19:42 #6934jarešÚčastník (Participant)dlho tu nikto nenapísal svoj problém…
nie, že by som práve preto sem došla…ale som sama zo seba mierne povedané zhnusená…moje sebaspytovanie nie je len hra, je to naozaj…urobila som veľkú chybu a robím množstvo ďalších menších…neviem to zastaviť…
viem, že nikto nemôže zobrať moju vinu na seba tak zo mňa zmyť môj bôl, moju vinu…nikto to za mňa ani nemôže vyriešiť…všetko si to pekne musím „zjesť“ sama…
Uvedomujem si to…ale aspoň že to tu môžem napísať…snažím sa stále o tom hovoriť s mojím mužom, nemá to ale význam, mrzí to aj jeho a iba ho zbytočne zaťažujem…keď mám problém, často ho rozoberám, hmýrim sa v ňom, preberám všetky možnosti, akoby som chcela vrátiť čas, aj keď viem, že to nie je možné…ale každým slovom to zo mňa opadáva a mne sa aspoň ľahšie dýcha…
no…dosť bolo…ešte sa to nalepí aj na vás, a to nechcem
29. decembra 2008 o 19:56 #6935ferinoÚčastník (Participant)Zajtra prídem a pokecáme. Uľaví sa Ti.
29. decembra 2008 o 20:52 #6941liviapÚčastník (Participant)škoda, ja tak ľahko nemôžem prísť k Tebe, ale rada by som si s Tebou pokecala a vykecala.
Nenapísala si čo rozpitvávaš v sebe, ale stačil mi základ toho čo si napísala a hneď ma napadlo, že sme naozaj veľmi rovnaké – ako by nás bola mala jedna mater!
Aj ja som taká istá ako ty – Miloš mi hovorí, že som „samonasrávacia“ – každý problém, problémček, problémičiček musím v sebe doslova rozpitvať a hovoriť o tom – ale iba s tými najbližšími „chúďatká moje !!!“ neroztrubujem, lebo viem, že mi nik nepomôže, akurát mi pomáha čas.
Čas je na takúto „chorobu“ najlepší liek.
Pá a cmuk29. decembra 2008 o 21:04 #6943klincekÚčastník (Participant)obcas aj treba vsetko rozpitvavat ,mozno tak dojdeme na vela veci ,je dobre vykecat sa stym co nas trapi a boli a obcas pomoze aj kamarat ,nie len rodina ,a aj ked nik nepomoze ,mozno slovom utesi aspon a potesi .
29. decembra 2008 o 22:50 #6950jarešÚčastník (Participant)áno…máte všetci pravdu…je to tak…ďakujem vám…
je to ľahké Livka, spomínala som to v sekcii „pre baby“…
nakazila som celú rodinu…dnes som s nimi telefonovala, už keď je po všetkom…ale ten pocit…to je niečo strašné…a navyše, ak sa niektorí nechcú so mnou ani zhovárať, akoby som to urobila schválne…aj keď je pravda, že som mala celú rodinnú sešlosť zrušiť…
no, nechajme to tak…čas už nevrátim
5. marca 2009 o 11:43 #9686jarešÚčastník (Participant)ľudia, neprepadá vás beznádej ?
akosi sa mi čosi deje…ako…asi že mám dnes voľnejší deň…že zrazu nekmitám ako s nasoleným zadkom…
akási prázdnota…tupota…že by tým hlúpym počasím ?…
zrazu je mi môj byt akýsi malý…zrejme bude najlepšie ak si pôjdem ľahnúť a pokúsim sa to vyspať…5. marca 2009 o 12:05 #9688liviapÚčastník (Participant)Super liek
– Jarka choď si pospinkať!
K tomuto stavu prispieva aj upršané bezslnečné počasie.
Pekné sny! -
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.