[jareš]

je toho veľa, čo SM vzala…?

[vieruš]

Neviem ako ostatní,ale rada by som poznala odpoveď.Beriem už 8 rok Avonex a neviem či to súvisí s ním ,alebo nie,ale dosť často sa mi vyhodí herpes,ale zoster a to stále ne jednom mieste na zadku.Máte aj vy také problémy? Možno to súvisí aj s mojou prácou?Robím ako sestrička v transplantačnej ambulancii a moji pacienti majú občas tento problém.Poradíte čo mám užívať,aby som sa tomu vyhla?

[Anonymný]

To bude asi pre tú zníženú imunitu, ktorá je pri braní interferónov. Ja tiež keď som brala Avonex, tak som trpela stále na nejaké virózy, ale mne sa herpes vyhodil iba niekedy – na ústach a vtedy mi pomáhal propolis -aspoň vysušiť.

[Anonymný]

Hop – tento herpes tu asi nepatril, však? To je skôr, čo mi SM dala. Mne SM vzala normálny život a sčasti, vieru v ľudí.

[Beata]

Dik Evina, ze si to napisala. Niekedy mam totiz pocit, ze na tejto stranke som len ja na tom tak blbo. Dnes je pondelok, manzel isiel do prace, dcera do prace, syn do skoly, ja som zostala doma. Sedim za pocitacom, pocuvam violoncelovy koncert a nieze by som nemala co robit, ale akosi sa neviem rozhybat. Chybaju mi nejake zdroje, ludia, viem, ze poobede to uz bude lepsie, ale teraz mam co robit, aby som sa zasa nezacala topit v temnych uvahach… No, toto fakt nie je normalny zivot, predstavovala som si to vsetko trocha inac… Dobre je ale, ze nie som v tom sama :o)

[svigabra]

Ahoj Bea! Myslím, že je úplne normálne keď sa necítiš celkom vo svojej koži. Také stavy má občas každý ale nie každý si ich prizná – asi v tom je hlavný rozdiel. My ktorí sme „vypadli“ z bežného života máme až priveľa času na rozmýšlanie nad sebou. Nie vždy je to na niečo dobré – myslím to neustále „vŕtanie“ sa vo svojich pocitoch. Ak sa pozrieš z okna tak uvidíš počasie, ktoré nepridáva na dobrej nálade ani druhým ľuďom. Dokonca v tomto ročnom období je aj každý rok zvýšené riziko výskytu depresií a iných psychických chorôb. U ľudí ktorí nemjú závažné ochorenie ako my.
Dúfam, že Ťa rodinka v lepšom počasí „vyvenčí“ – ak Ťa to neutáža, lebo ja si to v tomto nemôžem dovoliť. Ofúkne ma, pustia sa mi dutiny a hneď mám problém…
Pozri si niečo zaujímavé v telke – aspoň budeš zorientovaná v „celebritách“, alebo si pospi, alebo mi zavolaj!
Myslím to vážne: 02/20766362
Pa Gabi

[Anonymný]

Je to ale teraz trochu paradox – alebo profesionálna deformácia. Ja mám manžela dnes doma, dokonca aj dcérku – no a mne normálne začali vadiť, síce som nedala na sebe nič vedieť, ale manžel to asi na mne poznal, lebo zobral dcérku aspoň do mesta na prechádzku – keď už sú u nás tie prázdniny. Je to zvláštne, keď sú pri mne – tak mi vadia a keď odchádzajú – tak aj to mi vadí, ale našťastie nie vždy. Len už som si asi na samotu moc zvykla. Možno nič moc, ale ja už ani neviem, ako sa normálne žije – nemám teraz depresiu, len konštatujem, že aj takto niektorí asi žijeme – zo sebou samým. Vlastne, teraz až tak sama nie som – bola som si pre našu mačku – Mliečko, tak si tu aspoň ona pri mne vegetí.

[Anonymný]

Ešte ma napadlo – ako aj Gabi píše, niekedy pomôže aj dobrý priateľ. Niekto taký – ako mala aj Anna zo Zeleného domu – spriaznená duša. Ja som takú našla, až vďaka mojej chorobe – tak to je asi jediná dobrá vec, ktorú mi SM dala.

[leteku]

No SMka mi vzala taký ten kľud v živote. Ako som už viackrát písala tak sa snažím byť čo najviac aktívna aby som na túto našu potvoru nemyslela ale stále je tu ten strach z budúcnosti. Čo budem robiť keď už nebudem môcť robiť všetko čo teraz. Všetci hovoria aby sa človek zaoberal prítomnosťou no mne SMka toto vzala, stále sa zaoberám budúcnosťou a riešim problémy, ktoré ešte ani nie sú.

[Anonymný]

Poznám Leni – ten strach /kľud v živote/, len sa ním nenechaj pohltiť, lebo ťa zhltne. Môjmu strachu sa to už skoro podarilo, treba hľadať tú správnu cestu, ako si pomôcť a hlavne nevzdávať sa.

[Anonymný]

Keď som brala injekcie Avonex, tak som sa nebála ničoho – strach prišiel až potom, keď mi ich vzali. Veľmi dlho som sa z toho nevedela spamätať / a neviem, či to mám dodnes v hlave vyriešené /. Ja nemám rada nespravodlivosť a neviem, či toto dokážem niekedy odpustiť. Mne zobrali možnosť žiť lepšie, zobrali mi nádej a mojej dcére detstvo. Môj život sa mi zastavil v 33 rokoch a odvtedy sa už viac menej päť rokov trápim.

[leteku]

Mne k tomu optimizmu nepomáha ani Avonex lebo stále mám pociť, že niektoré stavy mi zapríčinuje práve on. Aj keď sa snažím veriť tomu, že mi pomáha ale stopercentné to nie je. Evina a akú starú máš dcérku? A určite si pre ňu tá najlepšia mamina akú môže mať.
Nemôžem ti ani napísať aby si sa netrápila lebo viem aká je to ťažká situácia. Ale strašne veľmi ti držím palčeky.

[Anonymný]

Moja Evka, mala na Vianoce 13 rokov. Keď som brala Avonex, tak aj ja som trpela depresiami, ale vtedy som to moc neriešila, lebo som vedela, že to k tým injekciám patrí – teraz by som určite k tým injekciám brala aj antidepresíva, lebo niekedy som mala stavy, až tak zlé, že som to radšej ani doktorke nepovedala – len aby mi ich nevzali – no aj tak som o ne prišla.

[stano]

No najvecsou ranou co mi dala SM bolo to ze mi prestalo prehrievat nohy behom dvoch tyzdnou.Naras som nemohol len tak si sadnut vonku a terbalo mi nohy prehrievat.Padla plavaren posedenie v prirode co na moju psichyku posobilo dost deprimujuco.No mozno sa mi to naspet vrati,stale nieco skusam a je tu zlepsenie.Choroba ties posoby,snad nebude rychlejsia.Samota ticho zvykol som si na to.No zivym stale malu nadej ze muzno pride zlepsenie.Stale nieco nove sa obiavy co by som skusil.

[Anonymný]

Stanko, napíš čo je to za zlepšenie. Ako sa ti to podarilo.

[Autor]

Príspevky