To, že sa na rekondičnom pobyte zúčastnili prevažne veľmi ťažko postihnutí pacienti so svojimi asistentmi, ešte neznamená, že aj takýto ľudia sa nevedia nielen zabaviť, ale si aj tých pár dní v spoločnosti rovnako chorých vychutnať do sýtosti. Pre zúčastnených bola pripravená vyškolená cvičiteľka, špeciálne určená hlavne pre nechodiacich pacientov, ktorí si so svojimi končatinami sami už nevedia veľmi pomôcť. Cvičiteľka spoločne s vedúcou a asistentmi sa celodenne starali o úspešne zvládnutý pobyt. Každé ráno sa začínalo cvičením, pričom sa cvičeniu nevyhli ani asistenti, po skvelých raňajkách (švédskych stoloch) sa v cvičení pokračovalo ďalej. Na izbách s účastníkmi po jednom cvičiteľka učila asistentov, ako správne rehabilitovať, akú terapiu použiť, aby si pacient mohol aj sám v neprítomnosti asistenta pomôcť. Počas doobedňajších individuálnych cvičení sa jednotliví účastníci mohli zúčastniť aj procedúr špeciálne určených len pre vozičkárov s DG. SM. Po obede nasledovalo spoločné cvičenie v bazéne, kde sa účastníci presunuli za pomoci svojich asistentov. Vo vode sa pacientom – inak na suchu úplne nepohyblivým – úžasne darilo, vedeli plávať, chodiť a spoločne sme si aj zasúťažili. Okrem každodenného individuálneho cvičenia v izbách, prebiehalo cvičenie aj v telocvični na fit loptách, kam sme postihnutého pacienta posadili, pridŕžali a spoločne s asistentom cvičili. Hotel Máj je unikátny aj tým, že v posilňovacej časti hotela sú umiestnené stroje, ktoré s pacientom cvičia samé, čo bolo pre našich účastníkov veľmi výhodné. Spoločenské večery sa niesli v duchu súťaží, vzájomného rozprávania, poprípade účasti na večernej živej diskotéke. S vozíčkami sme absolvovali aj výlet do Piešťan, ktorý sa im veľmi páčil a boli spokojní. Záverom pobytu sme si urobili vatru, v ktorej sme si všetci upálili tú svoju chorobu – sclerosis multiplex. Rozlúčili sa s ňou po jednom slovami, ktorými, sme ju vyprevadili na večnosť (žiaľ. Bolo to len fiktívne). Pobyt sme končili konštatovaním, že budúci rok, aj keby na chleba nebolo, ale tento pobyt a s týmito účastníkmi sa musí zopakovať.
Ďakujem MPSVaR, že sme mohli rekondičný pobyt pre vozičkárov absolvovať, oni si to zaslúžia a vyjadrili to patrične svojím zlepšením stavu, ktorý im vydržal aspoň chvíľu v tom neradostnom živote.
.
