Dnes som napísala celkom vydarený príspevok na mnou iniciovanú tému a v zápale písania som si nevšimla, že nie som prihlásená… Pôvodne som bola, fakt ale nejako som sa rozohnila a rozpísala a je to fuč.
Táto téma ma prenasleduje už skoro 8 rokov, lebo „vďaka“ mojej základnej diagnóze (neprogresívna myopatia) používam vozík skoro od začiatku.
Nemala som na ňom nikdy skončiť – veď som sa chovala zodpovedne a celý život som bojovala s trochu náročnejším osudom. Energie som mala vždy na rozdávanie a veľmi ma tešilo byť nápomocná pre druhých. Tvrdo som pracovala (za pomoci rodičov) na samostatnosti, vlastnom rozvoji a fungovaní s bežnou populáciou. Až mi pribudla SM a zistila som, že moje telo je príliš krehké a nedostatočne vyvinuté svaly si neporadia s horšie fungujúcimi nervami. Barle sú mi na príťaž do slabých rúk a preto nastúpil hneď vozík.
Cítila som sa ako po autonehode – naraz sa skončil život, ktorý som dôverne poznala. Blízkych som asi rok „týrala“ samovražednými rečami ale vďaka ich podpore a láske som toto nepekné obdobie mohla v zdraví prežiť. Vozík je problém v bariérovom prostredí ale s helpermi (osobnými asistentami), priateľmi a výbornými rodičmi nie je nič nemožné. Mám ešte nejaké plány a drobné radosti ktoré chcem v lepšom počasí absolvovať a preto neriešim, možno zvedavé pohľady okoloidúcich ľudí. Za každú cenu sa chcem vyvarovať úrazom a iným nehodám a spolu s krotiteľkou (rehabiliačnou sestrou) trénujeme chôdzu. Celkom dobre viem prejsť kratšie vzdialenosti, schody a som stabilizovaná vo viacerých oblastiach. Ešte stále si zvykám na iný uhol pohšadu – bežne som dosť vysoká a keď si sadnem, tak všetko a všetci vyzerajú inak. Čo ma teší je, žo som bližšie malým deťom a zvieratkám!
Pozdravujem náhodných aj cielených čitateľov! Rovnako si nemyslím, že každý skončí na vozíku! Tento komentár pravdepodobne napísal človek, ktorý ešte nemohol prijať negatívnu zmenu svojho stavu a preto mi ho je ľúto lebo zbytočne míňa vzácne zvyšky svojich síl.
S pozdravom Gabi
PS: Vedeli ste, že som bola v minulosti vždy háklivá na svoju „kačaciu“ chôdzu? Eroticky (vraj) som krútila bokmi – typická chôdza človeka s myopatiou… Keď idem teraz, tak to naďalej robím, len idem pomalšie.
.
! Lívia
