[jareš]

idem sa vám zdôveriť s mojím poznatkom:

od utorka prerábame kúpeľňu na bezbarierovú a od utorka sa tu búra, rúca, prestavuje…skrátka stavenisko v byte….peska som odlifrovala k mojim rodičom do ich domu, ktorých moje peso pozná…prvý deň, hoci boli pri ňom najprv syn (chvíľku) a potom dcéra napokon aj ja…sa nevedel ani len posadiť, bol taký nervózny, že ani neposlúchal…napokon sme ho večer po prvotnom povytieraní prachu vzali domov do obývačky…v hale sa tak celkom nedalo…z izby sa nepohol ani na momentík a ráno sa ani nešiel pozrieť, keď sme sa s manželom zobudili a išli z našej spálne….skrátka sa nechcel pohnúť z obývačky, aby sme ho zase niekam neodlifrovali…ale aj tak musel ísť, syn ho vzal opäť k rodičom, prišla som k nemu a varila som u mamy (u nás sa nedalo, ani voda ani wecko nefungovali), tak sa tak trochen ukľudnil, ale opäť netrpezlivo čakal, kedy si pre neho prídeme…včera sme ho u mamy nechali chvíľu aj samého…večer bol šialný a už sa nevedel dočkať, kedy si pre neho prídeme…dočkal sa…dnes sa ešte ani len nenapil, keď som sa sním vrátila z raňajšej prechádzky, len aby tu mohol ostať….neuvidíte – neuveríte….

je to fakt úžasné, moja mama nechápala, keď som prvý deň prišla k mame, peso tam už bol, tak sa išiel zblázniť doslova a do písmena….mama sa len čudovala…a to mojich rodičov dobre pozná…

takú lásku som už dávno nevidela, teda poviem, že to aj potešilo, ale zároveň sa aj obávam, preveľmi nás ľúbi aj my jeho samozrejme…ale má už 9 rokov… ….

[liviap]

túto skúsenosť a životný poznatok verím aj poznám.
Okrem iného aj z môjho odchodu na rekondičný pobyt do Piešťan. Nejak som nato, ale pozabudla pri tých mojich zdravotných problémoch, a teraz si mi to pripomenula.
Týždeň pred rekondíciou som bola u svojej matky s Lolčou. Mali ste vidieť 2 dni pred mojim odchodom ako na mne lipla naša Lola – kde som išla ja, tak tam aj ona. Večer som chcela pozerať telku a sadla si do kresla, ona ku mne, celý večer dokázala sedieť a chrapkať u mňa. Doma to nerobí!!!
Až po príchode z Piešťan mi povedali, že Lola prvé dva dni nejedla, iba pozerala na dvere a sedela pri bránke a čakala, čakala … Volali ju k sebe, ale ona nie a čakala …
Po príchode z rekondičky sme boli ešte týždeň u mami a pokračovalo moje prenasledovanie našou Lolčou – kam ja – tam aj ona!
Po týždni prišiel manžel z kúpeľov a prišiel pre nás – Lolina radosť bola neopísateľná, keď uvidela manžela!
Verím, že u Vás je to to isté len v modrom ….
Ale je to príjemný pocit – ako sa Vám teší to nevinné zvieratko!

Úspešnú rekonštrukciu bytu!!! Nás čaká dokončenie izby a chodby v septembri. Rok som nato čakala – tiež zaujímavý poznatok ….
Všetko sa dá vydržať, a nič nie je dôležité ak nejde o život.
Pá

[Osma]

Zvieratka vas lubia,to je vidno a vy lubite ich. Tak to ma byt. Posielam za to a pekny usmev

KUPIT ASI PSA – TO JE JEDINY SPOSOB AKO SI KUPIT LASKU ZA PENIAZE.

[jareš]

niekedy si psa ani nemusíš Osma kúpiť…keď je napríklad z útulku….ako Srandička, teda Sandrička z canosterapie z Piešťan….

ale je to fakt, pes – to je fenomén súčasnej doby, kedy je lásky tak strašidelne málo…psa môžeš zbiť, nedať mu jesť, nemať na neho čas a iné, ale milovať ťa bude vždy a stále….

ktosi používa takú prúpovídku: odkedy poznám ľudí, milujem svojho psa…alebo tak nejako…

[liviap]

Naša Lolitka je tiež z útulku a toľko lásky koľko vie ona rozdať ……………………………………………..
/nikdy som si to nemyslela/!
Keď príde z večernej prechádzky, a ja ich čakám doma, len čo sa otvoria dvere beží za mnou, pohladá ma v byte a dá mi pusu na lýtko /ako keby hovorila: „Ahoj, a už som zase doma.“

[Osma]

Ja viem,ze si mozeme zobrat psika aj u utulku a toto zvieratko vie byt velmi vdacne za lasku,ktora mu doteraz chybala. Ten citat som napisala,lebo mi to vyslo v krizovke a pacilo sa mi to. Pes,to je naozaj verny priatel cloveka a je pravda,co pise Jares,ze na neho mozes byt zly, bit ho, nedavat mu papkat……… a stejne ta bude lubit.
My mame dvoch a jedneho kocura a maju sa u nas vyborne.Pes ma sprevadzal zivotom uz od detstva a neviem si zivot bez nich predstavit.

[svigabra]

Splnil sa mi detsky sen – u nás v Bratislave máme od 8.10. – 11.10. 2009 Svetovu výstavu psov všetkých plemien. Príde okolo 30 000 psov zo všetkých kútov sveta.
Prihlásila som moju veteránku Hanny – zaslúžilú matku a idem sa trochu zviditelniť na staré kolená…
Už to všetko nezvládam ako za mlada – v 1990 bola táto výstava v „našom“ neďalekom Brne. Tam sme spolu s priateľkami bývali v hoteli a pozreli sme si na výstavisku všetky 4 dni. Teraz sa plánujem pozrieť na piatočný program a potom sa chystám zvládnuť našu exhibíciu v nedeľu.
Pre prípadných záujemcov o dpplňujúce informácie doporučujem navštíviť stránku http://www.skj.sk kde sa dočítajú všetko potrebné.
Výstava je vhodná pre všetkých psíčkarov – dajú sa na nej kúpiť potrebné veci pre našich miláčikov!
S pozdravom Gabi

[susan]

Ja bohužiaľ teraz nemám silu ísť tam, to mi je ľúto. Ale aspoň sesternica ktorá tam ide so svojím psíkom mi sprostredkuje zážitky a dojmy.
Inak mám doma tiež taký životabudíč.moje deti sú už veľké, rozlietané tak teraz mám také štvornohé. Je to ročná nemecká doga. Nikdy by som neverila aké je toto plemeno inteligentné, rodinne založené a empatické voči svojmu pánovi. Každý deň viem aj keď mi je nanič, že kvôli nemu musím vstat. Môj Nero ma každý deň vždy prekvapí. Už len čakám kedy začne rozprávať. Keď sú všetci preč, lebo manžel ešte k tomu pracuje v zahraničí, tak je cez deň môj jediný spoločník. Presne vie akú mám náladu a vie ako sa má chovať. Dokonca ho niekedy používam miesto „barly“. Niekedy keď vidí, že nevládzem normálne ide vedľa mňa a môžem sa oňho oprieť keď je taký veľký. Je so mnou stále a tak keď som bola v nemocnici na preliečení s nikým sa nebavil a celú dobu nejedol. Veľmi mi pomáha aj proti depresii.

[jareš]

susan…keď čítam tvoj príspevok, akoby sa mi vybavoval obraz z rekondičky v Piešťanoch, kde sme mali canisterapiu…s úúúúúžasnými psíkmi, ktoré teraz prídu na Hlavné námestie do Bratislavy na našu akciu Živá slnečnica

krásne sa to číta, čo píšeš…

[Maťka]

To čo píše susan, to by som chcela aj ja zažiť s našou Tinou (máme malé šteniatko dobermana, náš starý bol na úspešnej akcii)No ale zatiaľ mi stávajú vlasy dupkom z nej. Máme ju už tri týždne, ale ešte stále sa nič nenaučila. Pripadá mi jak malé decko, robí si čo chce, vôbec nikoho nerešpektuje. Ja by som chcela, aby bola v byte, ale už mi lezie občas na nervy. Niekedy pol dňa pekne chodí ku dverám na terasu kňučať, vyčúra sa vonku, potom zaspí a akoby v spánku zabudla, čo má robiť a zas čura kde sa jej chce. Ľudia, napíšte mi ako treba šteňa naučiť hygienickým návykom, lebo sa už zbláznim. Stále sa vyhrážam, že pôjde vonku, ale nemám srdce ju tam dať, lebo sa vonku trasie ako osika. Dnes jej začal 9 týždeň, tak už by mala vedieť čo po nej chceme, niekedy sa mi zdá, že to robí naschvál. Ale všetko iné vie, beťarka je, len čúrať sa nevie pýtať von. Pripadá mi ako staré babky, ktoré nič nevedia, nepočujú, len to čo chcú. Ja by som chcela, aby už bola veľká, poslušná a rozumná, len daj mi Bože trpezlivosť.

[susan]

Ahoj Maťka!
My keď sme nášho miláčika doniesli, keď mal 5 týždňov. Bol veľmi malý, ešte mal byť vlastne aspoň 3 týždne u maminy. našťastie to bolo v lete. Ale aj tak sme ho mali vnútri a tiež to bolo prvé 3 týždne hotová pohroma. A to chudáčik bol ešte u pôvodného majiteľa skoro odčervený. Takže keď niečo spapal tak to zachvíľu vybehlo druhou stranou von. Len sme behali s kýblom a handrou. Od toho mu našťastie pomohla veterinárka. Hygienické návyky sa naučil postupne ako deti najprv cez deň potom v noci. Teraz taká pikoška, odvtedy čo narástol do svojej veľkosti tak keď potrebuje a nie sme na blízku tak si otvorí dvere a ide von sám. Akurát nevie za sebou zatvoriť. Inak predtým sme mali bobtaila ten ani nechcel byť vnútri on bol šťastný keď pršalo alebo snežilo, nemal rád teplo. takže som si nevedela predstaviť psa vnútri. Ale teraz keď som už nemohla chodiť do práce ma Nero tak dostal že nemám to srdce vyhodiť ho von. Cez deň samozrejme behá po dvore ale v noci spáva so synom v izbe. Takže chce to len trpezlivosť a havino sa ti odmení svojou láskou a oddanosťou.

[Osma]

9.tyzdnove steniatko je vlastne este ako babatko a vsetko sa len uci. Treba mat vela trpezlivosti!!! Chodit s nim casto!! von a zakazdym ho pochvalit. 9.tyzdnove je naozaj male a pises,že ju mate uz 3 tyzdne.To mala byt Tinka este u svojej maminy. My mame tiez Tinku,je to dvourocna NO. A mame aj westika,je to uz 13.rocny dedecek,to doslova -bez zubov, zle uz pocuje,kriva….. Tohto mame tiez od malinka vo vnutri,zo zaciatku boli aj u nas na zemi pohromy,ale casto som ho potom nosila von,cakala,ked sa vycika,alebo vykaka a vzdy ho pochvalila,pohladkala.Tak sa to naucil.Potom uz len zaskriabal na dvere a uz som vedela,že chce ist von.
Rozosmiala ma tvoja posledna veta-toto som si priala,ked boli moje dve dcery male a hnevali ma.Teraz,ked mame vnucku, vidim,ako to vsetko rychlo ubehlo a ja by som aj brala,aby boli este male.

[Maťka]

No tak ja dúfam, že sa už začne tento týždeň zlepšovať. Inak mali sme ju takú maličkú, lebo majiteľka šteniatok žije sama a potrebovala sa ich „zbaviť“ lebo mala ísť do nemocnice. Ako malinké šteniatko bola veľmi lenivá, len žrala a spala, teraz trošku ožila, takže je tak akurát. Trochu sa bojím, aby nebola príliš agresívna, lebo začína vŕčať a zúriť sa, dúfam, že je to len kvôli zubom a že z toho vyrastie, lebo jej otec je veľmi mierumilovný a že aj ona bude taká.

[administrator]

o zvieratkách odteraz píšte sem…..

[Osma]

Tak dneska mám veľmi smutný deň a revem už od rána. Dneska sme poslali do psieho nebíčka nášho 15.ročného westíka Filipa,prosto Fildu.Ja som z toho taká smutná,lebo to bol môj veľký kamoško v časoch,keď mi nebolo zrovna najlepšie.

[Autor]

Príspevky