Janka, dlho som tu nebola…bolo toho celkom dost, dost ma to zaroven zlozilo – myslim tak psychicky dusevne…nie ze by bolo vsetko OK…ale zivotu je jedno, co sa v tom ktorom cloveku odohrava, zivot si skratka putuje dalej…tje to ako valiaca sa voda, ktora ta pohlti, ci chces alebo nie…
poddala som sa…mozno ma pre mna osud nachystane cosi ine…priznam sa, premyslala som nad skoncenim vsetkeho, co som vybudovala…ale zase som zistila jednu holu preholu skutocnost….vlak ide prilis rychlo…spomalit sa bude dat jedine tak, ze sa nejake veci pomenia…a to je teraz moje riesenie…
tak mysli na mna a na cele zdruzenie ako aj dielnu….ahojky… 