Moja babka mala SM ale dozila sa s tym 75r., mojej mamicke diagnistikovali SM ked mala 30r. o osem r. neskor zomrela, mojej sestre diagnistikovali SM ked mala 28r, dnes ma 42 a je „okej“ a ja mam priznaky tiez ale na vysetrenie ma nik nedostane. Z toho mi vychadza dedicnost, hlavne dievcata su ohrozene vraj, ale v prvom rade je pozitivne myslenie najvacsie +, vacsie ako lieky, babka bola rozmarna vesela panicka ktora sa mala rada, mama po diagnoze sa psychycky zosypala a sestra sa po diagnostikovani rozviedla bo mala v manzelstve stresy ktore dnes nema, tesi sa z deti a vnucata a je okej, no relativne okej. Takze smiat sa, srandovat a uzivat si kazdy jeden nadych…