Básne
- This topic has 52 odpovedí, 8 hlasov, and was last updated pred 13 years, 11 months by
Emily.
-
AutorPríspevky
-
13. augusta 2009 o 12:51 #11991
bilka-chvilka
Účastník (Participant)ďakujem veľmi pekne, Lívka, mne úplne postačí, ak sa tie básne páčia ľuďom, ktorí navštevujú toto fórum, naozaj si to vážim a veľa to pre mňa znamená
13. augusta 2009 o 13:09 #11992bilka-chvilka
Účastník (Participant)Predstava
Už dlhší čas ma zamestnáva predstava,
s ktorou ráno vstávam a večer pri nej zaspávam.
V tej predstave som ženou mnohých tvári,
ktorá vie čo chce a podľa toho sa aj tvári.V realite, ktorá nenachádza s predstavou spoločnú reč,
som len ženou, ktorej cesta životom je ostrejšia ako meč.
Nútim sa do činností, ktoré sú pre iných samozrejmé,
že v nich nenachádzam potešenie je preto viac než zrejmé.V živote tak robím rozhodnutia, ktorými mnohým ubližujem,
moji blízki majú pocit, že o nich strácam záujem.
No ja chcem iba odstrániť zmätok v mojej duši,
ktorého pôvodcu zatiaľ iba tuším.Jedinou útechou je pre mňa predstava,
že raz sa mi podarí svoj život lepšie ovládať.
Doteraz ma na vlnách žitia len unášal vietor beznádeje,
ktorý bez milosti rozfúkal všetky moje sny a vytýčené ciele.A tak si každý večer líham do postele s predstavou,
že ráno sa zobudím s odhodlaním byť v mojich plánoch vytrvalou.
Nedovolím predsa osudu, aby mi zobral právo byť sama sebe paňou-
Či sa mi to aj v reálnom živote podarí? Predstavujem si, že áno..13. augusta 2009 o 15:36 #11993Emily
Účastník (Participant)Tvoje verše mi hovoria zo srdca.SUPER .Aj Stankove su OK.
14. augusta 2009 o 12:58 #12004bilka-chvilka
Účastník (Participant)Naozaj ma teší, že tie moje verše takto vnímaš
14. augusta 2009 o 13:14 #12005bilka-chvilka
Účastník (Participant)Kaluž
V kaluži spomienok hľadám svoju pravú tvár,
do svojho vnútra sa neustále ponáram.
Mocná sila života ma ťahá dopredu,
ja však stále zaostávam a hľadám v niekom oporu.Obzerám sa späť, no vidím len prázdny kruh,
ktorý ma núti zastaviť a zažiť silu múk.
Zrazu sa všetko zmení, vo mne sa niečo pohne
a ja sa cítim ako v spomalenom filme.Premietam si späť časy dávno minulé,
no teraz je všetko iné-zrelšie ako minule.
V údive a v nemom úžase
spoznávam všetky tváre po hlase.V spleti zážitkov a krátkych okamihov
uniká mi však význam vyrieknutých slov.
A tak sa vraciam a začínam znova svoju púť,
no stále nemám dosť síl na ten kruh zabudnúť.Bludný kruh sa mi vnára do myšlienok
a ja zrazu nemám nič-len kaluž spomienok..14. augusta 2009 o 14:41 #12007liviap
Účastník (Participant)neveriac krútim hlavou, kde sa toto všetko nachádza v Tebe ….
Prečo som doteraz nevedela, že píšeš básne? Básne, ktoré vyvierajú z Tvojho najhlbšieho vnútra? A básne, ktoré sa ma tak hlboko dotýkajú?Bilka,
kaluž spomienok zahoď za seba /neumáraj sa/ a predstavuj si a snívaj o svetlej a žiarivej blízkej budúcnosti!
Život nie je bludný kruh, je to cesta k dokonalosti.PS: Prepáč, až sú moje pripomienky nevhodné, ale žiadalo sa mi ich napísať. Cmuk
Prečo sa radi trýznime minulosťou, aj ja. Spomínam a prehodnocujem …. prečo?????? Viem, že sa nemám vracať do minulosti, rozum to vie, ale emócie niekedy prevážia racio … !?
14. augusta 2009 o 18:19 #12011bilka-chvilka
Účastník (Participant)Lívinka, tieto básne, ktoré tu vkladám, som vytvorila v rozmedzí rokov 2001 až 2006, takže ono v podstate nevyjadrujú moje súčasné pocity, pretože teraz prežívam vcelku pokojné, pohodové a harmonické obdobie svojho života /čo má nevýhodu v tom, že veršovanie sa mi akosi vôbec nedarí
/, ono zrejme je naozaj pravdou to, že človek sa musí dostať do určitej životnej, priam hraničnej situácie a vtedy sa píše naozaj nezastaviteľným tempom.. Konkrétne ja: Barovú úvahu a nižšie uvedenú Kaluž som napísala v roku 2001 /bolo to na Veľkonočný pondelok, aj to si dokonca pamätám
/ a zvyšných tuším 11 básní som napísala behom jedného mesiaca v roku 2006-a odvtedy ma múza nekopla, tak čakám, kedy /a či vôbec/ sa dostaví zase nejaké také obdobie, kedy mi tie verše pôjdu akosi samé, bez nejakého hlbšieho váhania a zamýšľania sa nad správnou skladbou a významom vety..Ešte mám v zásobe 3 básne, celé to zavŕši Nádej, ktorú som hovorila už na jednej zo súťaží v Piešťanoch a zajtra tu uverejním báseň, ktorá je úplne iná od všetkých, ktoré tu boli prezentované doteraz, sama som prekvapená, kde sa vo mne zobral nápad zveršovať práve rozprávanie väzňa /pričom doteraz som väzňa videla a počula akurát tak v telke../, ale jednoducho bol to nejaký vnútorný pocit, že toto proste musím napísať..Nuž, budem zvedavá na to, ako zarezonuje niečo také-iné…A potom na odľahčenie tu bude ešte niečo vysnívané..
Uff, ale už by hádam stačilo, viac zase zajtra
15. augusta 2009 o 19:21 #12024bilka-chvilka
Účastník (Participant)Oči
Očami blúdim po cele a hľadám známu tvár,
nikde však nevidím nikoho, kto by mi za pohľad stál.
Ten pri stene mlátil deti a ženu na smrť utýral,
ten vedľa neho si dcéru s milenkou často mýlieval.Pri okne na drevenej lavici sa mladík s očami starca usmieva,
nevšimol si mužov zákona, keď potajme deťom drogy predával.
A tak by som mohol pokračovať v smutných príbehoch..
Aký je ten môj? Vraj 10 rokov-za spreneveru viac než dosť.Bol som len obyčajný chlap, akých býva všade dosť,
peniaze mi nechýbali, nikdy som pri nich nedržal pôst.
Až raz prišla osudná chyba, ktorá všetko zmenila,
naletel som podvodníkom-tak to občas v živote býva.Mali peniaze, mali moc, krásne ženy
a mne sľubovali raj na zemi.
Táto dokonalá bublina však mala trhlinu,
mal som spreneveriť značnú sumu.Asi hrdinstvo mi bránilo povedať nie,
a tak som skončil ako spravodlivosť káže-celkom na dne.
Moji blízki na mňa teraz spoza mreží hľadia
a ja vidím v ich očiach len bolesť z trpkého poznania.16. augusta 2009 o 3:27 #12033liviap
Účastník (Participant)píšem reakciu na text od Teba – pred básňou – ešte som ju nečítala, len Ti chcem povedať, že každý človek má určité chvíľky v živote, i keď tiež nemám a nechcem mať poznatok o fyzickej väzbe vo väznici, ale niekedy sú chvíľky keď sa cítiš ako „väzeň“ /si myslím/ vo vlastnom vnútri svojho tela.
… a terazky si prečítam báseň …Kde sa to v tebe vzalo? Toť otázka.
Odpoviem Ti, možno.
Okolo nás je toľko zla, rozum zasavujúcich príbehov, a tu je to asi …. žijeme zvláštnu dobu – naozaj je, žiaľ, okolo nás veľa zlého, negatívneho …. že je až niekedy takto.
Chcem, aby si písala, ale zase som veľmi rada, že prežívaš krásne obdobie!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
PS: Teším sa aj na ostatné básne ….
16. augusta 2009 o 11:22 #12037bilka-chvilka
Účastník (Participant)Sen
Snívam o splnení sna, v ktorom sa stretávam s ním,
v snoch som sentimentálna-nazvem ho princom vysneným.
Je síce šialenstvom očakávať splnenie svojho sna,
no moja fantázia je v tomto smere šialene skutočná.Vysnívala som si teda svoj skutočný sen
a snažím sa v ňom prekročiť vlastný tieň.
Pokúšam sa o nemožné a šepkám vysnenému princovi,
že svoj sen chcem žiť a nie presnívať v snoch neskorých.On však sníva o splnení jeho sna,
v ňom som stále len jeho vysnená princezná.
A tak mi nezostáva iné, iba ďalej svoj sen snívať
a s vysneným princom sa pred skutočným svetom skrývať.17. augusta 2009 o 19:59 #12099bilka-chvilka
Účastník (Participant)NÁDEJ
NÁDEJ vraj umiera posledná-ale čo skonáva pred ňou?
Žeby láska? Nie, tá končí svoju púť oveľa skôr.
Vtedy, keď ženu očarí iný muž,
keď muž zistí, že vzťahu chýba správny pulz.Vtedy lásku vystrieda žiarlivosť a nedôvera
a tento cit, predtým tak silný, umiera.
Vtedy má aj NÁDEJ na mále,
NÁDEJ, že všetko zlé sa raz obráti na dobré.Ty však potrebuješ práve tento pocit,
NÁDEJ v lepšie zajtrajšky ti vlieva do žíl cit,
ktorému si sa pred časom tak bránil,
no neskôr zistíš, že bez neho by si vlastne nežil.Áno, zase je tu láska, ktorú si chcel pochovať
a nanovo sa usadí v takmer zabudnutom pocite opäť milovať.
Túžiš veriť, že tentoraz to bol ten správny krok,
no ani viera nemáva zväčša dlhú životnosť.A keď stratíš opäť vieru v najsilnejší cit,
nezúfaj, zostáva NÁDEJ, že sa ti ešte vráti chuť žiť.
Veď pokiaľ je tu NÁDEJ, je všetko v úplnom poriadku,
tá predsa umiera posledná-tvoja životná púť je teda opäť na začiatku..17. augusta 2009 o 22:23 #12115jareš
Účastník (Participant)Mirka….toto si nám v Piešťanoch…že ?
17. augusta 2009 o 22:31 #12116liviap
Účastník (Participant)prosím píš ďalej ….
Čo si doteraz uverejnila boli skvelé verše, myšlienky ….Píš, píš, píš …
veď NÁDEJ umiera posledná, ale je tu veľa krásneho kvôli čomu sa oplatí žiť
– milujúci človek – rodič, priateľ, kamarát, dobrí ľudia ..
– láska v hociktorom zmysle – rodičovská, priateľská, milujúca, ten nežný cit k nášmu krásnemu okoliu a nádhernej prírode, kde človek nájde energiu a chuť ďalej žiť …
– a veľa veeeľa iného …
tak prosím píš a nech ťa umelecká múza navštevuje čo najčastejšie.Cmuk, cmuk, cmuk!
18. augusta 2009 o 16:34 #12139bilka-chvilka
Účastník (Participant)Áno, Jarka, dobre si pamätáš-a že skleróza, tss, už aj bežkaj vrátiť ZŤP preukaz
18. augusta 2009 o 16:37 #12140bilka-chvilka
Účastník (Participant)Lívka, ak sa niečo zadarí, určite sa tu o to s vami podelím, pričom som si istá, že aj Ty, Lívinka by si tu veru v tomto básnickom smere mala čo ponúknuť, hmm, čo Ty na to?
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.