[aknalb]

Ja som sa z cvičenia spamätala až dnes – a to len preto že zajtra idem na Avonex prvý raz. Roman, prosím prines veci na ďalšie cvičenie – budeme úradovať( aj s Jarkou )

tak sa skúste pridať aj ďalší, určite si to spolu užijeme…

[jareš]

už sme sa rozrástli….a bolo nás … celkom sedem cvičencov nadšencov…a bola aj Beatka…ktorá bola na vozíčku ale aj tak si sadla na loptu a snažila sa…o 106….bola skvelá

tak čo ostatní ?…ideme na to ?…

inak sme sa fakt dobre nacvičili…vážne…úplne sme sa spotili…až nám slinky prskali

[Mates007]

Ahoj Jarka, chcel som sa len spýtať na cvičenia. Nejaké info kam chodíte a čo treba doniesť so sebou a podobne. Rád by som sa pripojil k vám a pravidelne cvičil, ked budem stíhať

[jareš]

supeeer…tak začíname zajtra…tedik to jest urtorok…a cvičíme od 17,00 hodiky….a sme v Karloveskom centre kultúry (KCK)…na Molecovej ulici v Karlovej Vsi…nájdeš to tak, že keď prídeš na zastávku v Karlovej Vsi smerom na Dlhé Diely…tak presne na zastávke sa nachádza šedá budova nevábneho vzhľadu…to je KCK…

vchod je zboku po ľavej strane predposledné dvere – zvoniť…a načim doniesť fit loptu, ktorú ti tu nafúkame ak ma ešte pred tým upozorníš napríklad SMS-kou, aby som doniesla fúkacím mechanizmus…tedik odborne zvanú PUMPU…

a treba doniesť dobrú náladu, široký úsmev, chuť cvičiť, podrezaný jazyk…a ešte aj sám seba…

a doniesť možno aj Lucku…

ak by si sa veľmi chcel potrápiť cvičením…čo sa tu deje pokaždé …tak potom si skús doniesť čosi na prezlečko…

podala som vyčerpávajúcu odpoveď ?

[Mates007]

Ďakujem veľmi pekne za vyčerpávajúcu odpoveď a veľmi, veľmi podrobný popis ako sa k vám dostať. Tak fiť loptu musim nájsť a budem potrebovať aj tu pumpu lebo asi by som smiešne vyzeral v autobuse s nafúkanou fitloptou Zastaví ma revízor a ešte bude pýtať lístok aj za loptu Neviem ale kde ti mám poslať tu SMS keď nemám tvoje číslo. Ale prídem, teda pokúsim sa to stihnúť. Mám síce prvý deň v novej práci ale spravím všetko preto aby som to stihol

[jareš]

xixixixixi

Všetci sme si skvelo zacvičili a zaskákali…čo dodať…no že sa teším na budúce

[leteku]

Jarka, ale nezabudni na budík xixixi.

[jareš]

tak včera sme boli pozvaní na ackiu, ktorú organizoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach s názvom: Deň bez bariér.

Zúčastnili sme sa za Združenie SM Nádej moja maličkosť a Milka.
Fotografickú reportáž môžte vzhliadnuť v sekcii fotogaléria vľavo 4-tý klik od spodu.

Chcela som len povedať, že aj touto cestou ďakujem manželovi Livky Petrovej – Milošovi, ktorý bol taký milý a kreatívny a pozval nás na túto akciu.
A samozrejme aj Ing. Rajnohovej, ktorá pozvanie potvrdila.

Stretli sme sa, ako sami vidíte na obrázkach, aj s predstaviteľmi klubu, ktorý sídli v Leviciach a je súčasťou Zväzu s Majkou Šumerajovou a Katkou…tak priezvisko si už nem pamätám…tá moja diagnóza…

Sedeli sme spoločne za jedným stolom a perfektne sem sa vzájomne bavili…Stôl sme si rozdelili na dve polovice a vzájomne sme sa dopĺňali informáciami o SM-ke…

Perfektná ackia, ktorú by mohol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zorganizovať aj v Bratislave, kde sídli oveľa viac OZ, ktoré pracujú v prospech pacientov s rôznym druhom postihnutí.

Pripomínať bežnému občanovi, že sú medzi nami aj vozíčkari či ťažšie sa pohybujúci občania, či pacienti s rôznymi druhmi diagnóz…je len na prospech celej spoločnosti.

no dosť bolo moralizovania…akcia sa vynikajúco vydarila…

prirpavuje sa ďalšia akcia…“Európsky deň práv pacientov“…ako ste už boli dostali môj mail…teším sa na vaše prihlásenie sa …

tak pááá

[jareš]

Lenuška…budem snažiť nezopakovať môj výkon z posledného cvička…kedy ste sa museli ťažko sami starať o cvičenie našťastie v celkom príjemnom počasí….a po mojom príchode si sa musela narýchlo s nami rozlúčiť…bo čas veľmo pokročil…

[jareš]

Cvičko bolo, my sme boli , všetko bolo…

hlavne bolo dobre a nebudete tomu veriť, ale makalo sa

tak…kedy sa už konečne pridáte aj ostatní…ak sa sem medzi nás zapojíte, potom bude už len kúsok k tomu, aby sme si založili svoje vlastné cvičebné stredisko…

ale skúste sa sami prekonať a zaraďte si cvičenie do každoutorkového plánu…

tešíme sa na vás všetkých, ktorí sa pridáte…

[Roman]

Pripajam sa k Jarke a mozem potvrdit, ze svalova horucka uz postupne ustupuje. Ale je pravda ze sa este rekreujem.
Apelujem aj ja na Vas a sice heslo hovori ze sportom k trvalej invalidite, druhe heslo oponuje ze v zdravom tele zdravy duch.
Tak si vyberte a hlavne sa pridajte. Bo malo nas, malo nas, podte medzi nas.

[Mates007]

Aj ja by som chcel všetkých pozvať na utorkové cvičenia. Ja som bol teraz prvý krát, teda už som chcel cvičiť minulý týždeň no zaspal som Teda nie priamo ja ale podrobnosti nebudem rozširovať, nakoľko je to veľké tajomstvo tých ktorí chodia cvičiť pravidelne, však Jarka Ale tento týždeň som sa už naťahoval, ohýbal a cvičil naplno. Mal som síce na druhý deň malé problémy so svalmi tzv.svalovica ale to mi nevadí. Som zvedavý, kto príde v utorok!!!

[jareš]

nás pozvala na

Konferenciu pri príležitosti Európskeho dňa práv pacientov,

ktorá sa konala 18. apríla v Bratislave v hoteli Nivy.
Ako prvá zástupkyňa za ZSMN sa akcie zúčastnila Blanka s Milkou,
v tesnom závese za nimi sa do ackie zapojili aj Roman a moja maličkosť. Bohužiaľ pracovné ako aj iné povinnosti nám zabránili prísť skôr a tak sme sa do sály „vrútili“ práve v okamihu, keď končila „prednáška“ o SM.
Na našej radosti zo stretnutia s rôznymi organizáciami, pracujúcimi v prospech pacientov s rôznymi diagnózami to však neubralo. Aj keď už zrejme viacerí poodchádzali, ešte stále nás tam bolo dosť.
V krátkom čase po našom príchode sa konala aj posledná časť Konferencie a to : Slovo majú pacientske organizácie, kde som všetkým náležite vysvetlila náš obrovský úspech v dosiahnutí zrušenia vekového limitu.

Náseldne sme prijali vyhlásenie konferencie a potom už naše kroky smerovali do reštaurácie, kde sme ovlažili skrehnutý žalúdok sladkou pochúťkou v podobe palaciniek s džemom, ovocím, šľahačkou a čokoládou.

Iste uznáte, že po takomto výkone, sme sa nutne potrebovali presunúť do svojich sladkých postieľok, čo sme samozrejme aj urobili.

Z môjho pohľadu výborná akcia, škoda, že sa čosi podobné nekoná častejšie, pacienti by si rozhodne čosi také zaslúžili, hlavne tí, chronickí, ktorí si svoju nevyliečiteľnú chorbu nepýtali, a to sa netýka len SM-károv.

Ďakujeme za pozvanie a tešíme sa na stretnutie zase niekedy v budúcnosti.

JV

[jareš]

bolo úúžasnééé, stretlo sa nas tam asi tak 11 a bola medzi nami aj „nová“ Andrejka s priateľkou.

Milka s manželom, Roman s paličkou, Maťko s autom, Maťka a Blanka s deťmi, Ivetka Oroška, Zdenka sama, ja s bicyklom.

Romanko ako vždy prvý, ja druhá a potom sa zrazu dovalili ostatní…najlepšia bola Blanka s Maťkou, keď volali, že su pri Braníku a ja som sa pýtala „domácich“ kde je Braník…no veď pred ním stojíme…

tak sa Blanka s Maťkou dovalili tiež a s fúrou detí.

Každý si dal porciu zmrzky a ja som si dala asi tak dve-tri porcie zmrzky aj so šľahačkou…to bola dooobrota…no veď uznajte, po takom výkone…

Potom sme sa už venovali bohatému pokecu…a prebrali sme si to, čo bolo pre nás najdôležitejšie….každý mal čo povedať…čo mi je takô divnô…

Ale po hodinke sme sa pobrali domenka…každý svojím smerom a ja bike-om.

Cestou domov na čerpačke som si všimla, že zahusťujú kolesá…bike-ri, napadlo ma, urobiť to isté s mojimi zadnými kolesami…Ľudia stal sa zázrak…zrazu som sa rozbehla a išla ako strela…

ak si to vie niekto predstaviť…ako taká strela ide…no skrátka, akosi sa mi zvýšil výkon…a ja som…a teraz dobre čítajte:

ja som na bike vyšla celý kopec na Dlháče….iba ten, kto to už skúšal vie, o čom hovorím.

no…pre mňa veľký úspech a potom som sa už ani na nohy nepostavila.

Je to také divné, bikeovať – to mi ide…ale chodiť s tým mám problémy. Hlavne po dobicyklovaní.

tak dnešné stretko bola samozrejme fantastické….a som zvedavá, čo bude v buse…asi si zoberem so sebou lepiacu pásku, aby som dokázala dať ústa spolu, po docestovaní…

tak teším na všetkých Levočúov…teda výletníkov.

pááá…totok môžme terazky akosi tak vymeniť za fit lopty…tá zmrzka je fakt super

[jareš]

„Prečo teraz? Načo? Ako ďalej?“

časté otázky ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí nemajú tú možnosť fungovania ako tí bezbarieroví.

Beatka sa v stredu zúčastnila prednášky na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v rámci Excelentnej univerzity.
Pripravila pre nás aj krátku správu z prednášky.
Tu je:

prof. Frédéric Mégret
asistent profesora práva z kanadskej katedry pre výskum ľudských práv a právneho pluralizmu a riaditeľ McGill ústavu pre špeciálny súd v Sierra Leone.

prof. Frédéric Mégret mal prednášku na tému „Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím“, na ktorú pozvala Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK v rámci Excelentnej univerzity.
Prednáška bola určená najmä pre poslucháčov fakulty, ale aj pre verejnosť a bola tlmočená do slovenčiny. Prednáška mala akademický charakter, zodpovedajúci cieľovej skupine, pre ktorú bola určená. Prof. Federic Mégret rozobral otázku, prečo je potrebný Dohovor OSN o právach ľudí zo zdravotným postihnutím, načo sú práva ľudí so zdravotným postihnutím špeciálne vyčlenené zo všeobecných ľudských práv ako je napr. právo nebyť diskriminovaný, právo na súkromie, právo na prácu… Hovoril, že Dohovor podpísalo viac než 100 krajín, niektoré ho už ratifikovali, niektoré ešte nie. Slovensko myslím, že áno. Bude vytvorená komisia v rámci OSN, ktorá po 4 rokoch ratifikovania dohody preverí ako daný štát spĺňa jednotlivé body ku ktorým sa zaviazal.
Zaujímavý bol pohľad na handikep ako na privilégium – premietol video v ktorom tancovali hip-hoperi bez jednej nohy a na dvoch barlách, ktorí zožali obrovský aplauz publika a bola to naozaj úžasné predstavenie. Použil to však skôr na spestrenie. Zaujímavá bola aj pripomienka v súvislosťou s otázkou p. na vozíku o osobnej asistencii, či vypisovanie hárkov osobnej asistencie pre ÚPSVaR je alebo nie je, porušovaním práva človeka na súkromie, na ktorú odpovedal, že jednoznačne to je porušovanie práva na súkromie. Ďalej poznamenal, že treba zvažovať, či je lepšie pomáhať alebo nie, lebo môže sa stať, že by štát prílišným pomáhaním zbavoval človeka aktívneho prístupu k svojmu životu, čo je tiež vlastne porušovaním jeho práva na aktívny prístup k životu.
Na otázku, čo môže človek urobiť, keď sa porušujú jeho práva (moja otázka) povedal tri veci:
1. môže upozorňovať napr. cez médiá 2. protestovať 3. obrátiť sa na súd

Zaujímavé bolo, že vo večerných TV novinách hovorili o proteste zdravotne postihnutých ľudí pred úradom vlády s heslom: vláda nás nevidí a nepočuje.

Prednáška bola zaujímavá a podnetná najmä pre ľudí, ktorí pracujú v sociálnej práce a študentov práva a sociálnej práce, lebo títo môžu teraz a v budúcnosti veľa urobiť pre vytvorenie a presadzovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím.

[Autor]

Príspevky