Akcie celoslovenské…
- This topic has 202 odpovedí, 34 hlasov, and was last updated pred 13 years, 2 months by
.
-
je mi to veľmi ľúto miláčik, prosím nezúfaj a hlavu hore. Myslím, že na ten list by som napísala sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou /príslušný úrad – podľa Tvojho trvalého bydliska nájdeš na nete/. Neverím, že by bol taký zákon, že vozíčkár by nemal nárok na kúpeľnú liečbu – veď exitujú aj vaňové kúpele alebo radšej napísali, že nemáš nárok vzhľadom na Tvoj zdravotný stav, že potrebuješ asistenta? A čo keby išiel aj on s Tebou? A VšZp by to platila? Je to obyčajné s……o.
Ďakujem za Vaše slová podpory, volala som na ústredie VšZp a dozvedela som sa, že proste počas jedného roka môžem mať len jeden atak ochorenia, ale ja som mala v karte napísané, že som prekonala opakované zhoršenie môjho zdravot. stavu alebo niečo také, z čoho usúdili, že atakov som mala viac ako jeden a pravdepodobne to bol ten dôvod, pre ktorý mi kúpele zamietli..
Ale rozhodla som sa, že požiadam neurológa, aby mi predpísal nejaké rehabilitácie, masáže a cvičenia a urobím si kúpele týmto spôsobom aj v mieste svojho bydliska a basta
Víkend od 6-ho do 7-ho marca 2010, ktorý sme si užili v Piešťanoch, sa niesol v znamení skvelej nálady, množstva nových užitočných informácií a samozrejme už tradične bol plný úžasných ľudí.
Ja som mala „vlakovú premiéru“, keďže som spôsob dopravy po prvý raz, odkedy sa pohybujem pomocou vozíka zvolila práve touto vláčikovou formou. Prebehlo to bez najmenších problémov, určite vlakom pocestujem častejšie.
Po tom, ako sme dorazili na „miesto činu“, naobedovali sme sa, ubytovali a potom sme sa presunuli na prednášky p. MUDr. Berskej zo Sociálnej poisťovne a veľa užitočných informácií o stravovaní /nielen pri našej diagnóze/ nám ponúkol prof. Hrušovský. Medzitým nám Jardo, náš SM-kový priateľ z Českej republiky, ktorý správne zvoleným cvičením a úpravou stravy dosiahol úžasné výsledky, ukázal a spolu s nami precvičil zopár cvikov. Následne sme sa odobrali absolvovať nejaké tie procedúry, konkrétne ja som si užívala skvelú masáž.
Ani sme sa nenazdali a večer už klopal na dvere a spolu s ním aj skvelá večera. Následne po jej skonzumovaní sme sa pobrali pozrieť si pri chutnom drinku bowling, ktorého sa aktívne zúčastnili niektorí naši členovia. A potom už bol čas zaľahnúť do postele a tešiť sa na to, čo nám prinesie nasledujúci deň.
A ten začal veru poriadne sviežo, keďže ranná rozcvička s Jardom bola už od 7.00. Plní energie sme sa pustili do raňajok a potom už bola pripravená pani doktorka Procházková, ktorá ako vždy mala pre nás veľa zaujímavých informácií, mňa konkrétne zaujalo to, ako nám vysvetľovala, ako môžme rozumne ušetriť veľa energie-a tým nemala na mysli elektrinu, samozrejme Napr. ak sa ťažko pohybujeme, namontovať si po byte madlá, ak máme problém s dvíhaním rúk, namontovať si nižšie vypínače, ak máme slabšiu motoriku, kupovať si oblečenie skôr na zips ako na gombíky, čo sa nákupov týka, aby sme sa nebáli využiť výhody internetu, atď.
Po prednáške a chutnom obede sme sa všetci plní tých najlepších dojmov, skvelých zážitkov a nabití obrovským množstvom pozitívnej energie odobrali do svojich príbytkov.
Ešte je však nutné dodať jednu dôležitú vec a to poďakovanie sa mimoriadne štedrému sponzorovi, ktorým bola firma Merck Serono, zastúpená p. Lindou Bystrickou.
Dozaista budem hovoriť za všetkých, ak napíšem, že táto akcia sa vydarila po všetkých stránkach a už teraz sa teším na to, čo si pre nás naša fantastická predsedníčka Jarka Valčeková pripraví nabudúce
ďakujem za nich aj za Zdenku….priznám sa, ranilo ma to, a som nešťastná, že som sa jej skôr neozvala…dúfam, že tam hore jej bude o čosi lepšie ako tu na zemi a že tá naša choroba jej tam už šarapatu robiť nebude
Zdenka odpusť a ZBOHOM…
Marcový víkenďák aj v Máji
Bála som sa „tešiť“, v kútiku srdca som sa síce tešila, ale snažila som sa na víkendový pobyt nemyslieť.
Dostala som príkaz opýtať sa Jarky, na rezerváciu izby už od štvrtka – neprotestovala som – rezerváciu izby, aby sme sa nemueli sťahovať počas štvordňového pobytu. Moja druhá polovička bola unavená z pracovnej činnosti a potrebovala si oddýchnuť a zrelaxovať telo do ďalšieho pracovného nasadenia. Bola som aj rada, že chce ísť skôr na pobyt – doteraz si nechcel vybrať ani dovolenku, lebo „nemôže chýbať z práce“.
Prišiel štvrtok, nabalili sme bagáž, nášho rodinného priatela a vyrazili.
V hoteli Máj nás privítali s informáciou, že sme ubytovaní v hoteli Sĺňava. Kufor, taška a psík šup naspäť do auta. Bývate na štvrtom poschodí až do konca pobytu.
Zložili sme batožinu a išli hladať z ktorej izby počujeme Jarkin smiech. Zvítali sme sa, trošku pokecali. Rozišli sa do izieb „nabiť baterky“. My sme boli na konci chodby, Jarka v strede chodby otvorila dvere a vybehol čierny psík a hneď za ním nádherný „maco“ – Benny. Lola bola už pri dverách na konci chodby, ale na Engin brechot sa otočila a išla smerom ku mne. No keď uvidela Bennyho, zastala a začala cúvať – rešpekt mala Lola, ale myslím, že nie iba ona.
Večer sme si v bare pri čaji a káve naladili wifi a pozreli Panelák.
Piatok ráno si podaktorí privstali a skontrolovali plavecký bazén. Doobeda sme trošku pokecali a priložili trošičku ruku k dielu a pomohli jareš s kontrolou zaplatenia členského a pobytového poplatku. Obed sme mali s manželom v hoteli, ale ostatní išli na lepší obed do Podkylavy – keby som nebola taká „unavená“ a keby bolo teplejšie – jar – určite ideme aj my dvaja, či dokonca traja, do toho krásneho kraja Kopaníc, do Štefánikovho rodiska.
Okolo ôsmej sme ubytovali našu Bobánku, a už sme boli všetci spolu.
Večer sme si dali stretko u našej „prezidentky“ všetci skôr prišelí a rozpočítali, zaplatili náklady za doterajší pobyt (okrem iného niekto skonštatoval, že desať Euro za noc na psíka je až až, ako keby mal na spanie posteľ s baldachínom
, ale nevadí, chceli alebo museli sme ich mať pri sebe). Vyúčtovanie bolo hotové a od sobotňajšieho obeda sme boli aj my, ako všetci ostatní, hosťami našej Lindušky.
A prišla sobota. Doobeda prichádzali pobyťáci s batožinami, najprv do Mája a podaktorí potom museli prejsť do Sĺňavy. Spoločný obed a presun v marci do Mája bol aj napriek vynaloženému úsiliu pri prechode z jedného hotela do druhého celkom zaujímavým zážitkom.Keď sme boli prvýkrát v Máji a upalovali me SM-ku, tak som si povedala ako ďaleko sú od seba tieto dva hotely. Minulý rok ste ma nahováralli, že vo vedlajšom hoteli robia super zmrzlinové poháre, ale mne sa zdala cesta k druhému hotelu veľmi ďaleká. A aha, zrazu tento rok som zvládla prechod medzi týmito dvomi hotelmi dokonca trikrát.
Sobotňajšie poobede bolo pre mňa zaujímavé Jardovou rozcvičkou medzi prednáškami – ja by som s Jardom cvičila každý boží deň! Keby – „keby“ sa to dalo a keby sme boli v rozprávke, tak by som si Jardu zobrala každý deň najmenej dvakrát – trikrát počas dňa a cvičila by som s ním či-kung. Mňa Jardov príbeh a cvičenie motivuje až vyburcuje k činnosti a k pozitívnemu pohľadu na život – proste v prítomnosti tohoto človeka mi začína prúdiť energia vo všetkých čakrách – aj teraz keď o tom píšem.
Už aby bolo DVD na svete!!!Potom sme sa rozpŕchli na procedúry.
Klasickú masáž som cítila ešte v pondelok.
Ulakomila som sa na reflexnú masáž chodidiel, kúpila som si procedúru, cítila som pálenie na nohách ešte o dva dni. Mala som už reflexku v Dudinciach, ale musím to spomenúť, lebo masér tam robil masáž s citom a zanietením. Po masáži v Dudinciach som bola ako znovuzrodená. A masáž v Máji? Musím sa Vám priznať, že ľutujem peniaze, ktoré som za masáž zaplatila. Pozitívnu reakciu po masáži v Dudinciach vystriedala negatívna skúsenosť z Piešťan – ale aj negatívna skúsenosť posúva človeka vpred. Je určite isté, že kým bude masáž poskytovať táto pani v Máji – určite si u nej nekúpim ani päť minút masáže.
Popri čakaní na procedúry sme sa stihli porozprávať s Maťom, o radostnej novine – že Mirka dostala bezbarierový byt . S televíznou hviezdou Aničkou, že už má syna doma z ďalekej cudziny, o rodine,o práci, psíkoch, o živote …
Po spoločnej večeri nás hŕstka prešla do baru, kde sme sa rozprávali, uvažovali, smiali …..
Malá čivava sa ohlásila prenikavým štekotom našej mierumilovnej, spoločenskej mopslici. Lola sa otočila a prešla pod stolom k nám. „Tak keď sa nechceš zoznamovať, tak si zostaň u paničky“ . Panička rozprávala o kultúre – divadle a zrazu mi napadlo, to je určite svigabra z diskusného fóra – a bolo to tak!!! Slovo dalo slovo a tak sme si pripili, všetci desiati, na Gabikine desiate SM-kárske narodeniny .
Okrem iného nám Vierka, pre tých čo nečítajú literárny kútik v diskusnom fóre, poroprávala príhodu pavúka Cypriána.
Samozrejme do rozhovoru sa zapojil aj Roman s vtipom z reálneho života.
Nezabudnem spomenúť ani Marianku a Romanku, alias Zdenku z Paneláku , prepáč, ale takto bude každý vedieť o koho ide..
Taká družná debata prebiehala medzi nami, že až únava a spánok zavelili dosť a išli sme na izby.
V nedeľu ma zaujala, ako vždy, prednáška MUDr. Procházkovej – hovorila o našich ťažkostiach, problémoch, starostiach, boliestkach tak, ako keby mi hovorila z duše …… A po prednáške ten bezprostredný rozhovor – čas otázok a odpovedí …. to teda nemá chybu!!!
A čerešnička na torte?! Musím a chcem pripomenúť, že celý víkendový pobyt zavŕšil „nútený“ pobyt v bazéne hotela Máj. Som nesmierne šťatná, že som poslúchla Evku a Livku a išla som s nimi do bazénu.
Bazén nás vítal čistotou – aj inokedy ale teraz obzvlášť – vošli sme do vody – tá voňala tiež čistotou a zrazu som pocítila nesmierne šťastie a radosť, že som tu na tomto mieste v tejto chvíli v spoločnosti práve týchto dievčat.
Stihli sme sa okúpať, akurát prísť na obed, rozlúčiť sa s odchádzajúcimi alebo čakajúcimi.
A ako Linduška povedala: „O rok sa stretneme zas!“PS: Cítila som sa s Vami veľmi dobre!!!
ďakujem, Jarka, ono o príjemných, dušu obohacujúcich zážitkoch sa píše vcelku ľahko
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.