[Katka]

Idem zhodnotiť rekondičák očami zodpovedných a mysliacich aj na obuv do Tatier
Áno, „naozaj“ sme sa všetci stretli o 12, ale musím podotknúť, že nie všetci mali na hodinkách rovnaké časy. Že Jarka?
Bola to opäť jedna z vydarených akcií, a hlavne keď myslíte aj na to, že v Tatrách by mohol byť ešte „teoreticky“ aj sneh. Čoš prakticky skutočne aj bol.
Masáž bola výborná, hlavne po akcii zvanej kolky. Kde najskôr dráhy boli proti nám, aj technika, ale nakoniec…. Predsa sme vyhraliDúfam, že nikto nebude namietať a tvrdiť opak.
Proste super

[Katka]

Jaruš,
prosím pošli mi ten mail ešte raz.
Ďakujem

[Katka]

Jarka,
mohla by si napísať zoznam členov, alebo niečo podobné, aby sme vedeli kto je medzi tými 30 a kto má zaplatiť zálohu? A teda na aký účet a do akého termínu? Je to teda suma 4 000,- za SM-kára aj za rod. príslušníka?

Ďakujem

[Katka]

Sclerosis multiplex
Vtedy som nevedela, čo tieto dve slová znamenajú, ale nejako v podvedomí som tušila, že to nebude nič dobré.
Hospitalizovali ma na očnom, nasadili prednison a dali žiadanku na MR. S výsledkami som prišla na očné, kde mi lekárka oznámila moju diagnózu asi takým spôsobom, že kúpte si vozík a čakajte. Vtedy sa mne a mojej rodine, ale najmä rodičom, zrútil celý svet. Pamätám si ako som hrala hrdinku pred mamou, kedže ona iba chodila a plakala. Ja som neplakala pred nikým, plakala som iba vo svojej izbe, aby ma nikto nevidel.
Hľadali sme všetky možné riešenia, ako sa dostať k lekárom do BA, kedže u nás na neurológii mi neurobili ani likvor, aby sa na 100% potvrdila diagnóza.
Podarilo sa!
Potom na konci roka pred Silvestrom ma začalo bolieť ľavé oko, a už som tušila, že to nie je dobré. Takže opäť do BA, kde si ma chceli hneď nechať, ale ja, že NIE. Tak sme našli iba termín, kedy by ma hospitalizovali. Do hospitalizácie sa mi objavil ešte jeden atak na pravom oku.
Najhoršie na tom bolo, že som končila VŠ (pedagogika bola vtedy na 4 roky), a mala som pred štátnicami. V máji som sa bola učiť aplikovať betaferón a popritom som sa učila na štátnice. Nakoniec sa mi všetko podarilo, úspešne som skončila VŠ, zmierila som sa s diagnózou a teraz už tretí rok učím na základnej škole, druhý stupeň matematiku.
Moju diagnózu vedia len najbližší a pár priateľov. V práci som to nikomu nepovedala, neviem, ale nechcem aby ma niekto ľutoval.
Mám prácu, ktorá ma baví, a dúfam, že ju vydržím robiť čo najdlhšie.

[Katka]

Bola som v 3. ročníku na VŠ, bol letný semester, práve som sa učila na skúšky. Tak som sedela na zemi a nejako mi strnula noha, myslela som si, že to prejde, že to rozchodím. Nerozchodila som to, ale neprikladala som tomu žiadnu pozornosť. Ubehli asi 2 mesiace a začal sa mi zhoršovať zrak. Ráno, keď som sa zobudila, mala som na oku nejakú clonu. Myslela som si, že to prejde, cez deň, ale neprešlo. Ba práve naopak, začalo sa to zhoršovať, až som na práve oko nevidela vôbec. Tak to ma už vystrašilo, tak som sa rozhodla ísť na očné. Už mi to svedomie dovolili, lebo som mala po skúškach Viem, že ma vtedy poslal na perimeter a mala som prísť na druhý deň. Pozrel si výsledky a zapísal záver: Neuritis retrobulbaris

[Katka]

Ahoj Lucy!
Asi je dosť blbé hovoriť ti, že vitaj medzi nami, lebo najradšej by sme boli, keby tieto stránky boli prázdnejšie. Ale čo už……
A kľudne sa pýtaj na všetko, čo ťa zaujíma, trápi, …… .
My sme si už týmto (začiatočným) obdobím prešli, snáď ti budeme vedieť odpovedať

[Katka]

Ahoj Jarka,
ja som chcela len jednu kontrolnú otázočku. Či máš aj nás na tej prihláške. Aby som sa netešila predčasne

Ďakujem
papa

[Katka]

Len chcem podotknúť, že ľudia na Titanicu boli zdraví, a ako dopadli?! Jednoducho, chýbalo im šťastie

[Katka]

Mala som to priamo na oku, no a potom som nevidela nič.

[Katka]

Mne to zahmlené videnie začínalo asi tak, ako keby som mala nejaký jemný povlak na oku, ktorý mi tam vadil. Toto by sa dalo zvládnuť, ale potom som na to oko prestala úplne vidieť. To bolo prvý krát. Ale zrak sa mi úplne vrátil späť. Opakovalo sa mi to 2 krát, ale iba s tým povlakom. Teraz je všetko OK.

[Katka]

Aj keď sa zapájam troška neskoršie, ale predsa
Chcem reagovať k tým atakom. Od prvých, opakujúcich sa atakoch, ktoré nekompromisne naznačovali moju diagnózu som nemala žiadne. A to sú už asi 2 roky. Takže som bez problémov, a tak sa snažím aj fungovať.

[Katka]

Moje zmysluplné naštartovania sú moja práca, ktorá ma neskutočne baví a robím ju s veľkou radosťou. Takže ja mám prečo ráno vstávať. Ja som to skôr myslela, že som taký spachtoš, ktorý by prespal celé hodiny a hodiny. A viem, že niektorý majú opačný problém s nespavosťou.

[Katka]

Keby som mala žiť s myšlienkou, že raz určite skončím na vozíku, tak by som bola už v blázinci.
Pretože ja som SM dostala v 21 rokoch, vo veku kedy si človek začína plánovať svoju budúcnosť, rodinu.
A preto, aby som mohla žiť normálny život, takéto reči vôbec neberiem na vedomie.
A mimochodom, ani zdraví človek nemôže povedať ako skončí. Čo ak ho zrazí auto a zostane na vozíku. Ale to nikto nevie. Tak prečo by sme mali nad tým rozmýšľať stále my.

[Katka]

Tak ja cvičím s veľkým nadšením.
Chodím minimálne 3krát do týždňa. Ako mi to dovoľujú pracovné povinnosti. Pretože, teraz máme v práci toho troška viacej. Ale zatiaľ zvládam všetko v pohodičke. Cvičenie ma chytilo za srdce a neviem už bez neho vydržať

[Katka]

Ahojky,
takže zatiaľ sa mi darí veľmi dobre. Už mám kúpenú aj druhú permanentku. Chodím aspoň 3 krát do týždňa. A musím povedať, že ma to fakt chytilo.
A ty si si upravila aj nejako jedálníček? Mne sa v tomto nedarí Raz som zhrešila takou dobrou domácou klobásočkou. Ale kto by odolal, že? Ma nejako podržíš, dúfam
Do makania priatelia!

[Autor]

Príspevky