[svigabra]

Neviem, či ste zvedaví na moje skúsenosti s interferónom, ale keby náhodou áno, tak skúste čítať ďalej.
Keď vyšlo najavo, čo mi je – SM jar 2000, ataková forma tak prišla do úvahy liečba inerferónom. Nie je možné podávať mi kortikoidy, lebo by zo mna spravili asi „ležiaka“ skôr než čokoľvek iné (napríklad zrážka s rozbehnutou lokomotívou alebo „pád“ z okna…). Prvá injekcia bola podaná v nemocnici a mala som potom teplotu a bolo mi blbo. Na druhý deň som už nevedela o ničom. Niekoľko ďaľších injekcií ešte bolo sprevádzaných nevoľnosťami ale potom sa tento stav úplne minimalizoval. Ukončujem 7 rok liečby a 6 rokov som stabilizovaná – podľa výsledkov MR. Príbalová príručka doporučuje podávať injekciu v rovnaký čas a podávať antipyretikum – liek proti teplote. Všimla som si na sebe a väčšiu „rozcitlivenosť“ – uvádza sa aj zvýšená kontrola u pacientov s depresívnymi sklonmi, lebo interferón ich môže na chvíľu prehĺbiť.
Veľmi by som chcela podporiť všetkých „kolegov“ ktorí začínajú brať túto otravnú – ale z môjho pohľadu účinnú včeličku! Posledný atak som mala po skoro 2 rokoch pichania ale neprestali sme a odvtedy sa veľmi nezhoršujem. Posledný atak bol pravdepodobne trochu podporený opätovným chodením do práce (i keď na znížený úväzok). Vtedy mi pomohohli aj „konské“ dávky enzýmov (flogenzym a wobenzym).
Pichaniu zdar!
Pa Gabi