Livuš, veľmi nerada to píšem ba priam sa mi prsty šmýkajú po klávesniciach, stále som tajne dúfala, že sa medzi nás nezaradíš, ja som si to túžobne priala…aj keď si sa sem prihlásila, brala som to ako spoluúčasť, že sa snažíš mamine uľahčiť…teraz som ale už veľmi smutná, zosmutnela som sa po prečítaní tvojho príspevku…bohužiaľ, nikto z nás ľudí nie je v stave čokoľvek na tom zmeniť… ŽIAĽ….Livuška, tož, pracuj na sebe, cvič koľko ti telo dovolí, sleduj svoj organizmus a počúvaj ho, nauč sa ho počúvať, vtedy sa aj ono rozhodne žiť tak, aby ti príliš nesťažovalo tvoj pobyt tu na zemi..
Livuš…bože odpusť za moje slovíčka…som nejako moc rozcitlivená, ale slzy sa mi tlačia do očí, ale tož cíť sa medzi nami dobre…