Ja nie som diagnostikovaný-á, ale môj-moja príbuzný-á áno…
- This topic has 4 odpovede, 3 hlasy, and was last updated pred 17 years, 5 months by
jareš.
-
AutorPríspevky
-
27. januára 2008 o 14:45 #496
jareš
Účastník (Participant)Nie je to jednoduché pre pacienta, ale pre nás – okolie – sa to zdá ešte ťažšie…
27. januára 2008 o 23:20 #1696winc
Účastník (Participant)Jareš, vďaka za vytvorenie tejto temy )))
patrim k tym z vas, ktory SM nemaju, ale žial, postihlo to moju sestru.
pre mna bolo tazke prijat SM, nejako sa s tym zmierit, pre rodicov ani nehovorim. sestra sa voci tomu akosi obrnila a rozdava radost a usmevy na vsetky strany )) ked sa to dozvedela, takisto si presla svojimi depresivnymi stavmi, ale uz je to prec a kym je vsetko ok tak to neriesi. asi je to tak lepsie, keby sa tym mala zaoberat tak ako ja tak neviem…
no bodaj by jej to vydrzalo co najdlhsie )) ona je taky moj liek )urcite musim este napisat, ako velmi mi pomohla tato stranka, bez nej by som dnes bola niekde uplne inde, bez informacii, bez povzbudivych slov ked to clovek najviac potrebuje… ĎAKUJEM
28. januára 2008 o 22:58 #1711jareš
Účastník (Participant)som pacient, asi by som tu nemala byť, ale chcem povedať, že oznámiť svoju chorobu mojim blízky bolo ešte horšie, ako diagnózu vôbec prijať…
a mám pocit, že moja mama a otec to ešte stále ťažko znášajú….
manžel je na tom celkom dobre a deti akoby ani nevedeli, čo mi je
len toľko som chcela…možno sa sem nalogujú ďalší rodinní príslušníci, nie pacienti s SM-kou a pridajú svoje názory skúsenosti…
14. decembra 2008 o 20:16 #6187janag
Účastník (Participant)Tento krat som si vybrala asi to pre mna spravne okienko pre moje pisanie.
Aj my dakujeme za vikendove posedenie pri vianocnom stromceku.
Skoda ,ze tam bola taka zima dostala som rano teplotu a cely den lehnim.Mamina je zatial OK.
Je mi to luto,ze sme odisli ovela skor ako ostatni,ale mama mala urcite problemy,kt.radsej ani nebudem rozoberat.Ospravedlnujem sa hl.za seba ,ze som nebola schopna udrzat slzy na uzde a vysli mi von.
No co uz ,ked som taka citliva babizna a ked vidim svoju mutti,ze neni celkom OK a hovori o veciach kt.nas vsetkych trapia,tak ja trpim ako take hoviadko !!! Hrozne ma to boli ked proste nemozem pomoct.
Skoda,ze mamina nevydzrala dlhsie,mojou povinnostou je jej pomahat a to znamena sa aj prisposobyt aby bola spokojna.
Jarka dakujem este raz,bola si vyborna !!!14. decembra 2008 o 20:31 #6192jareš
Účastník (Participant)Janka…nemáš sa prečo ospravedlňovať a ani mamina…boli ste skvelé všetky tri a maminka išla domov, lebo musela…vieš, vždy každý z nás robí len to, čo je pre neho v tom čase najvýhodnejšie a nikto z nás sa preto na nikoho nebude hnevať a ani nikdy nehnevá….
Janka…za slzy sa nehanbi…ja som po mojej diagnostike plakala nepretržite takmer pol roka…si citlivá dušička, veď to je krásne…nevadí, že si vyslzila…tieto rozhovory dokážu veľmi veľa…pre mňa to bol celkom šok, keď som podstúpila takéto prvé zoznamovanie…a potom som si uvedomila, že je to veľmi prospešné…nakoniec, potvrdilo sa to aj včeraJanka, mrzí ma, že si ochorela…žiaľ, väčšia teplota nešla nastaviť…dúfam, že nebudeš mať väčšie problémy a teplota sa do zajtra umúdri a odíde tak ako došla
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.