Dnes mám depku….
- This topic has 279 odpovedí, 35 hlasov, and was last updated pred 10 years, 3 months by administrator.
-
AutorPríspevky
-
16. septembra 2011 o 10:59 #21820bilka-chvilkaÚčastník (Participant)
Táto strašná správa určite vydepkovala nás všetkých, ktorí sme Janku poznali..
Drahá Janka, hoci si tu s nami bola len na krátky čas, spomienku na Teba si v našich srdciach uchováme navždy..
16. septembra 2011 o 21:51 #21828jarešÚčastník (Participant)Dnes sme aj s Milkou a Ankou a ďalšími SM-kármi z Kysuc. Nového Mesta odpvedali Janku na večný spánok. Mala prekásnu omšu a pohreb bol tuze smutný. Neverila som stále, že v tej nádhernej rakve leží naša Janka…ale ako som prechádzala okolo, cítila som, že Janka už spí svoj sladký spánok navždy.
Jej syn povedal, že to bolo rýchle a bezbolestné, dostala infarkt. Bola to krásna smrť, zaslúžila si takúto ľahkú a rýchlu, bola vždy milá a vnímavá k druhým…pánbožko ju potrebuje u seba…asi preto tak rýchlo zavolal po ňu.som veľmi smutná, cesta bola dhá a únavná a náročná a ťažká…v noci som si išla ľahnúť až ráno o 04:00 hodine a o 7:30 som už vola hore…takže som teraz celkom slušne vyčerpaná…
ale stretli sme sa s Milkou a Ankou Pappovou a ďalšími SM-kárkami…a to bolo to krásne…26. októbra 2011 o 8:04 #22622jarešÚčastník (Participant)mám obrovský strach…tak sa bojím, ako ešte nikdy…moja mamina má zdravotné problémy…nie je to dobréééé
bože, prosím pomôž jej…nedovoľ, aby nám teraz odišla…ešte nie…prosím….
26. októbra 2011 o 8:32 #22623lipkaÚčastník (Participant)Jaruška, viem čo prežívaš, my sme sa donedávna strašne báli o starkého, len včera sa vrátil z nemocnice, tie bezsenné noci, keď sa trhneš zapípaním každej sms…
Držím palce, nech sa jej polepší!26. októbra 2011 o 8:56 #22627ferinoÚčastník (Participant)Budem na ňu myslieť, aby ešte vydržala. Neboj vydrží.
26. októbra 2011 o 12:45 #22631jarkaÚčastník (Participant)Jaruška,viem asi,čo prežívaš,ja už maminku nemám 17-ty rok,ale neboj sa,veľa sily Ti posielam,myslím na Teba
26. októbra 2011 o 15:57 #22640moncaÚčastník (Participant)jarka,
prajem jej, aby sa zdravotný stav polepšil a mohla sa vrátiť medzi svoju rodinu, ale ak je potrebná dlhšia liečba, musíte to prijať všetci a pomáhať jej. Prosím napíš kto bola Janka,ktorá odišla v septembri?26. októbra 2011 o 16:08 #22641jarešÚčastník (Participant)vy ste zlatíčka moje… ďakujem za slovíčka podpory…tri dni som sa umárala…plakala…dnes sa konečne spravilo CT-čko (tvrdo sa platilo len CT 150€ + vyšetrenie), ale dôležité je, že mama je relatívne OK, len si musí nájsť nejaký zmysel života, nejakú záľubu a musí si dávať pozor na to, aby nepadala…
mala som dosť…
ale už je to lepšie…
ĎAKUJEM vám všetkým…veľmi veľmi veľmi… cmučky
PS: Vierka, Janka Kufová, asi si ju nepoznala, spoznali sme sa len v roku 2010 na kroku na lodi, keď sme vypúšťali balóny…bolo to krátke ale veľmi intezívne priateľstvo…
26. októbra 2011 o 16:42 #22646OsmaÚčastník (Participant)Jarka, mamine, aj tebe držím palce treba nájsť nejaký zmysel života pre maminu. Ja už nemám rodičov pekne dlho a veľmi rada by som sa s maminou pomojkala
1. decembra 2011 o 15:41 #23268misikeÚčastník (Participant)Ahojte ja som taka zufala s toho vsetkeho nemam nikoho komu by som sa vyrozpravala.Nikto sa ma nespyta ako sa mam.Moja mama mi povedala zato si mozem sama co mam ju to nezaujima.Cely den som zavreta v izbe a placem.
1. decembra 2011 o 18:53 #23270ferinoÚčastník (Participant)
Neplač, plač Ti moc nepomôže. Keď mám čierny deň ja, tak mi pomáha muzika. Dobrá hudba ti otočí zúfalstvo na dobrú náladu.
Skús si prečítať toto. Písal som právu a zaujali ma tieto myšlienkove pochody:Bola som na 2.Vyrvale… a našla som veľké bohatstvo… ono tam čakalo na mňa a nepýtalo sa ma, či ho prijmem, či nie… nedalo mi inú možnosť a ja som to s otvorenou náručou všetko prijala… a teraz neviem, čo s toľkou krásou, toľkou energiou, toľkým zvláštnym tajomstvom a poznaním, že som ČLOVEK, hodnotný človek a moje bytie je cestou i pre ostatných, pre moju rodinu, priateľov, ale i tých, ktorí ma stretnú náhodou, či sa mihnú len na krátko v mojom živote… .. Miruška vedľa mňa prestála skoro celú omšu a pritom je vozík jej spoločníkom… zrazu som zistila, že naše Združenie je prepojené ohromnou vnútornou energiou a putom, ktoré je spojené tisícami bielych stužiek Nádeje… Podstatné je, že sa všetci zapísali nezmazateľným písmom do môjho srdca a ja vám ďakujem za to, že ste obohatili moju dušu a utvrdili ma v tom, že život je plný zázrakov a či už sme chodiaci, sediaci alebo ležiaci, všetci sa tohto zázraku môžeme zúčastniť, stačí len chcieť a za žiadnych okolností nestrácať NÁDEJ.
Tieto hlboké myšlienky so mnou trochu zatriasli a uvedomil som si ich hĺbku a dosah…. To mám svojich 50 ….
1. decembra 2011 o 18:59 #23271ferinoÚčastník (Participant)Niečo pre tých, čo mávajú depky, nech si to prečítajú keď budú v mínuse: myšlienka ktorá ma hlboký obsah a posolstvo …..
Keď som dnes prišla domov, doľahla na mňa hrozná únava, ale zaspávala som s úsmevom na tvári… nenapíšem prečo… nemyslím, že je to treba… a keď ma podvečer rozbolela hlava, najprv som myslela, že to poriešim tabletkou. No potom som si spomenula na Robkove slová a začala som sa smiať… keď sa ma naši pýtali, čo sa tak smejem, povedala som im… „Viete, mám ohromnú výhodu. Vás, keď bolí hlava, znamená to pre vás komplikáciu… ale mňa keď bolí hlava, znamená to, že mi miznú ložiská…“. Maminka mala slzy na krajíčku a otec povedal, že náš pohľad na vec by mal poznať každý človek a život by začal mať väčšiu hodnotu…
No nejde depka ko kelu?????1. decembra 2011 o 19:41 #23274TatianaÚčastník (Participant)ferino, tak tou príhodou si ma veľmi pobavil. tiež mám dnes depku a milá príhoda mi naozaj zdvihla náladu. pekný večer všetkým.
2. decembra 2011 o 17:10 #23298animeÚčastník (Participant)Z depky som sa predvčerom vyhrabala ja – síce nie tak veselou príhodou, ani hudbou, ale plačom Následná úľava, zamestnanie myšlienok a veselí kamaráti ma dostali opäť do formy
3. januára 2012 o 9:38 #23698wakkeeÚčastník (Participant)Ahojte,
pisem svoj prvy prispevok aj ked o tejto stranke viem od kedy mi diagnostikovali SMku. Ta mi zacala intenzivne ozyvat pred dvoma rokmi. Ked mi ju aj diagnostikovali, povodne si mysleli ze ide o tlak platnicky na miechu a preto mi strpla noha. Cely ten cas mi pomahala prekonavat vsetko moja priatelka, s ktorom som sa spoznal este pred touto diagnozou. Mal som nalady vseliake ale spolu sme to nejak prekonali. A to je aj dovod mojej depky, po 5 a pol roku som sa dockal od nej slov, ze ma ma rada uz iba ako kamarata. Bola to neskutocna rana pre mna, kedze som s nou planoval buducnost a toto som neocakaval. Nasledne som sa odstahoval zo spolocneho bytu k rodicom. Od vtedy nemozem v noci spavat, stale sa budim a cez den v praci mi stale chodia po hlave myslienky na samovrazdu a aj jej sposoby prevedenia. Stale ma moja mysel presviedca, ze tym by sa vsetko vyriesilo a presla by aj bolest z rochodu a tak isto aj strach z buducnosti a hlavne osamelosti, kedze kto by uz chcel SMkara Proste som sa potreboval niekde vyzalovat a toto mi prislo ako miesto, kde by mohli mat ludia pochopenie.
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.