Pomôžte

depka

Zobrazuje sa 7 príspevkov - 1 až 7 (z celkového počtu 7 )
  • Autor
    Príspevky
  • #675
    Beata
    Účastník (Participant)

    Toto je uz asi stokrat opakovana tema, ale myslite, ze depresívne stavy su sprievodnym znakom SM? Teda, ci maju biologicky zaklad, alebo ci su sposobene tym, ze sa clovek so zhorsujucim stavom nevie vyrovnat? Keby to bolo v nasej moci – proste sa s tym vyrovnat, mozno by sa na tom dalo popracovat… Ale ak je to nedostatok nejakej chemickej latky v tele, pripadne nadbytok, pripadne poskodenia nejakeho centra „radosti“, tak potom co s tym narobime? Pocula som, ze niektori pacienti su dokonca euforicki a nie depresivni.

    #12373
    Emily
    Účastník (Participant)

    Depresia je podla mna momentalný stav našho myslenia-samozrejme tým negativnom smerom.Vyrovnať sa s tým by sme sa mali sami,prostrednictvom rodiny a znamych a v neposlednom rade s pomocou odbornika-psychologa,psychiatra.Je to však velmi individualne.Suvisi to so všetkými našimi problemami s ktorými sa nevieme vyrovnať.

    #12374
    janka1508
    Účastník (Participant)

    môj názor je, že depka môže mať viacero dôvodov. jednak je to spôsobené samotným ochorením – zápalové ložiská v mozgu sa predsa musia niekde a nejakým spôsobom prejaviť,preto u niekoho nastávajú aj stavy eufórie (veď sa hovorí, že sm-ka má mnoho tvárí) potom v dôsledku toho, že sa len ťažko vyrovnávame s diagnózou, takže to je tzv. sekundárna depka, a potom je to spôsobené aj samotnou liečbou kortikoidy majú vplyv na hormóny v našom tele, tak isto aj interferóny podľa toho čo píšu na príbalovom letáku na psychike nepridávajú. a to, že je to sprievodným znakom môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, lebo som mala určité problémy dosť dlhú dobu, nenašla som na ne žiadny dôvod ( o sm-ke som vtedy ešte ani nesnívala). Nehovorím, že to bola vyslovene depka, ale ten stav, ktorý som prežívala ako sa neskôr ukázalo bol predvoj ataky a sm-ka bola u mňa na svete.
    ale ako som písala táto pliaga má mnoho príznakov, nie u každého sa musí prejaviť aj depresívnymi poruchami.

    #12383
    Beata
    Účastník (Participant)

    mne diagnostikovali sm-ku, ked som mala 23 rokov. Obcasne „divne“ stavy by som datovala tak od 16-tich rokov. Odovodnovala som si to tym, ze si nerozumiem s mamou, skrachovali mi niektore vztahy hlavne s chlapcami (vacsinou s mojej strany) a celkovo sa mi velmi nedarilo. Ale ani dignostikovanie choroby do toho, co zapricinilo co – ci depka sm, alebo sm (o ktorej som este nevedela) depku vela svetla neprinieslo. Dodnes to neviem rozlisit, ci ma niektore veci „rozladuju“ preto, ze mam sm, alebo preto, ze ich neviem riesit. :-)

    #12384
    silvia
    Účastník (Participant)

    Ja mavam tiez „stavy“, nastastie netrvaju dlho… Myslim, ze u nas je sposobena chorobou ale aj sekundarne, ako pisala Janka… Mna teraz rozhadzali kortikosteroidy a stvrtok som bola uplne priserna. Bez chuti zit, bez chuti robit cokolvek, vidiet kohokolvek…
    Kazdopadne, ak sa jedna o skutocnu pretrvavajucu depresiu, clovek sa s nou SAM nevyrovna. TO SA NEDA! Ak tu mate niekto vazny problem, nehanbite sa vyhladat pomoc u psychologa alebo psychiatra. Je to sposobene chemickymi zmenami v mozgu, tam ziadne povzbudzovanie zo strany rodiny a priatelov nepomoze. Rady typu „Neboj, to bude dobre. Mysli pozitivne“ su k NICOMU. Viem o com pisem. Moj kamarat ma depresiu. Vobec to nie je sranda.
    Ja chodim priemerne raz za mesiac k psychoterapeutke a neviem si to vynachvalit. Mala som problem prijat fakt, ze som chora, bola som z toho dost na nervy. Tak som vyhladala pomoc. A som rada, ze som to urobila. Vyslo to az na druhy krat. Najskor som sla psychiatricke, ktora bola priserna. Povedala mi, aby som sa s tym zmierila a dala mi Neurol. Koza. To by som vedela aj ja. Potom som si nasla psychoterapeutku. Ta ide do hlbky. Beatka, ucim sa riesit problemy :)

    #12385
    Osma
    Účastník (Participant)

    Tiez som si presla tou ozajstnou depresiou,este davno,nez mi bola stanovena SMka.Tak viem,o com sa tu pise. Je to naozaj vazny stav tela i duse a potrebuje to liecit.Ked je to ta „echtovna“ depka,(nemyslim to,že clovek len povie kazdodenne -mam depku),tej treba vyhlasit vojnu,ale clovek si to musi sam uvedomit,ze som v jej moci a musim s tym nieco robit.
    A SMka? Treba sa s nou zmierit celozivotne.To uz nam nikdo neodpara a treba zit,ako sa to da.Kazdy den,ked rano vstanem z postele,je pre mna sviatok.A ked sa ma niekdo opyta ako sa mam,vzdy poviem,že dobre,pretoze viem,že to moze byt aj horsie. Zelam vsetkym pekny den.:-)

    #12390
    silvia
    Účastník (Participant)

    ta predposledna veta bola velmi pekna!

Zobrazuje sa 7 príspevkov - 1 až 7 (z celkového počtu 7 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.